Neustále kritizovanie je iba priznaním sa, ako veľmi je so sebou človek nespokojný.
Táto vnútorná nevyrovnanosť môže vzniknúť priveľkými nárokmi na dieťa v detstve, alebo naopak, neláskavým prístupom, ktoré vyústi do neprijatia sa a falošného sebavedomia, ktoré sa neskôr človek mylne snaží vystavať tvrdou disciplínou voči sebe, a teda aj voči ostatným.
Kritizovanie a ohováranie je zbraňou toho, kto zo seba nemá dobrý pocit. Zdrojom je nízke sebavedomie takéhoto človeka, ktorý ohováraním získava lepší pocit zo seba. V prípade, že niekto niekoho zhadzuje, nehovorí iba Bohu, že daného človeka nevyrobil dobre, ale aj vnímavému okoliu vysvetľuje, ako nízko sa cení, nemá sa rád, ale žiaľ, nik mu doteraz neukázal, ako ozdravieť a tak to robí čiernou amatérskou mágiou cez posudzovanie, kritizovanie, hanenie, zhadzovanie, až urážanie.
~ Pavel Hirax Baričák