Neprijatie života

Nedávno som sa dozvedel o samovražde známeho amerického herca. Bol symbolom veselosti, cieľavedomosti a sexuality.

Veselosť je radosť, že vám všetko vychádza.
Cieľavedomosť je koncentrácia na pud sebazáchovy.
Sexualita je koncentrácia na inštinkt zachovania rodu.

Môže byť človek so zvýšenou pýchou veselý?
Môže – kým všetko v jeho živote ide podľa jeho scenára, kým sa jeho túžby a plány napĺňajú. Stáva sa to u inteligentných, energických a talentovaných ľudí. Postupne si človek zvyká, že mu všetko vychádza, že jeho vôľa a vedomie mu dajú všetko, čo chce.

Ale zrazu dôjde k zlyhaniu, zasiahne Božia vôľa.
Ak človek nepochopí, že treba prijať Božiu vôľu, že je preňho pripravená iná budúcnosť a nie všetko v jeho živote dopadne podľa jeho scenára, tak začne vnútorne bojovať s osudom. Strach z budúcnosti, podráždenie, nenávisť, nespokojnosť so svojím životom a so sebou samým – to je boj s osudom a neprijatie Božej vôle.

Tomuto hercovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu a už nemohol žiť svoj bývalý život. S novým scenárom svojho osudu sa nezmieril. Myslel si, že je lepšie zomrieť, ako stratiť svoj zaužívaný, preňho pohodlný spôsob života. Nechcel dostať nový osud, zmeniť sa a stať sa iným človekom. Neochota zmeniť sa je jedným z hlavných znakov pýchy.