Ti špatní
Sami pred sebou neutečieme. Svedomie dobehne každého…
Pokladníčka predávala lístky na poslednú reprízu školského predstavenia.
„Koľko lístkov si prosíš?“ opýtala sa chlapca, ktorý vysypal na pult plné vrecko drobných mincí.
„Nechcem lístky na predstavenie,“ povedal, „chcem len zaplatiť.“
„Prečo chceš zaplatiť za niečo, čo si nevidel?“ čudovala sa pokladníčka.
“Ja som to predstavenie videl včera. Prišli sme s bratom neskoro a nebolo nikoho, kto by predával lístky. Tak sme vošli.“
Pokladníčke prišlo ľúto vziať od neho peniaze. Keď prišli neskoro, určite ostali stáť vzadu a polovičku z predstavenia nevideli. Kopa drobných mincí bola asi výsledkom usilovného sporenia.
„Ak bola pokladňa zatvorená, nemohli ste predsa zaplatiť,“ argumentovala.
„Presne to isté mi povedal aj môj brat.“
„Nikto si nevšimne ten rozdiel“, ubezpečila ho. „Nerob si starosti.“
Myslela si, že diskusia je uzatvorená a podala mu peniaze naspäť. On položil dlaň na jej ruku a vážne povedal: “JA POZNÁM TEN ROZDIEL.“
Na okamih sa ich ruky v tichu spojili nad kôpkou peňazí. Pokladníčka povedala: „Dva lístky stoja tri eurá.“ A odrátala z mincí presnú sumu.
„Ďakujem,“ povedali obaja naraz. Chlapec sa usmial, otočil sa a odišiel.
Medzi zlom a dobrom, spravodlivým a nespravodlivým, čestným a nečestným je rozdiel. Málokto ho pozná, ale existuje.
Zdroj: Bruno Fererro
zdroj: našla som u priateľov na FB
Súvisiace články
