Vezmite tento život do vlastných rúk — oboma dlaňami, s celou svojou odvahou. Objímte ho, pretraste, ďakujte za každú jedinú chvíľu.
Milujte svoje deti — aj vtedy, keď im ráno musíte pätnásťkrát zopakovať: „Choď si umyť zuby!“ Ani len netušíte, aké je to šťastie — ponáhľať sa s nimi do školy, zapletať vrkoče, baliť desiatu, hádať sa kvôli rozhádzaným ponožkám.
Objímte toho, koho milujete. A ak vás táto osoba nedokáže objať naspäť — nebojte sa pustiť. Hľadajte niekoho, kto vás dokáže držať úprimne a pevne. Každý si zaslúži lásku — vzájomnú, živú, pravdivú. Neuspokojte sa s menej.
Nájdite si prácu, ktorá vás nenáhli k vyčerpaniu, ale vedie k inšpirácii. Nepremen’te sa na väzňa výplatnej pásky. Verte, nik vám nenapíše na náhrobný kameň: „Chcel ešte viac pracovať.“
Tancujte v kuchyni s priateľmi, smejte sa až do sĺz, jedzte horúce pirohy rovno z hrnca, pite lipový čaj na verande. Skutočné priateľstvo je to najväčšie bohatstvo, ktoré si môžeme vybrať sami. Vyberajte si priateľov ako poklady — starostlivo, srdcom, opatrne, ako vyberáte krížik pre dieťa či maminu výšivku na sviatok.
Obklopujte sa krásou — aj v maličkostiach. Kvety na parapete, vyšívaný uterák, obľúbený hrnček, ticho ranného svetla. V živote príde aj bolesť, aj strata — ale hľadajte svoju dúhu. A keď ju nájdete — nepúšťajte.
Lebo krása tu je. Vždy. Len sa občas musíme zastaviť, pozrieť sa pozornejšie — a ona sa nám ukáže.
Šarlota Keatleyová, „List tým, čo zostali“
Zdroj: Večerný Markus
