Pláčete, že nie sú muži. A viete byť s tým mužom, o ktorom snívate? S tým silným plecom, ba aj dvoma? Pretože skutočný, drsný hrdina, nie macho, ale archetypický hrdina, je ten večne zaneprázdnený chlapík, ktorý nie je schopný viac ako dve minúty počúvať vaše slzavé výlevy.
A ak sa v vašom vzťahu rozhodnete ohroziť líderskú pozíciu – a presne to robíte stále – rýchlo vás vymení za pokornejšiu slečnu, ktorá mu dokáže podliehať aspoň v niečom. Áno, možno ju aj bude báť. Ale kde nájsť také slečny?
Zvyčajne ide len o to, ako dlho vydrží pretvárka, aby si ho podmanila. Pretvárkám zvyčajne dôjde trpezlivosť, a spojenectvo s hrdinom sa rozpadne, ale nie je mi ich ľúto pre to. Ľúto mi je, že ženy už dávno pripravili samy seba o možnosť zažiť pravé a úprimné potešenie zo zväzku so silným mužom.
Tie z nás, ktoré sa rozhodnú žiť s alkoholikom, neúspešným mužom alebo hlupákom, sú už dopredu presvedčené o svojej moci a mužskej neschopnosti a len hľadajú potvrdenie tohto presvedčenia. Ak sa na to pozrieme hlbšie, ide o problém dôvery v muža, v ktorom – tej dôvery – nebolo v rodine nikdy. Nešťastné zväzky sú zvyčajne dedičstvom, celými dynastiami žien, ktoré zvykli nazývať mužov „blbcom“, „sviniarom“ a „chlapčekom“ – toto slovo jednoducho fyzicky pohŕdam, a desí ma od tých, ktorí ho používajú. V šťastných, zriedkavých rodinách, kde sa zachovali genderové roly, všetko stojí na dôvere ženy voči svojmu mužovi a úcte k nemu.
Tie z nás, ktoré vstúpia do zväzku so silným mužom, dúfajúc, že ho zmenia, zlomí, podriadia – „so mnou už nebude podvádzať!“ – sú nielen hlúpe, ale ešte aj hlúpe bez hlavného ženského potešenia – podriadiť sa. Predstavujem si, aký krik teraz vydávajú desiatky žien čítajúcich tento príspevok. Čo, ja sa niekomu podriadim?? Tak to teda nie!
A predsa. Schopnosť podriadiť sa mužovi a byť na ňom závislá je v nás zakorenená prírodou. Žena, ktorá nosí dieťa, je bezmocná, a ak sa v tomto čase bude snažiť tlačiť na svoje práva, môže dôjsť k potratu. Bojovanie za práva a horiaca chalupa nie sú prírodou predpokladané ako hlavný variant ženského správania, a to, že žena je schopná všetkého, sú len poistné pásy pre prípad potreby.
Dnes už neuznávame mužom právo na vedenie, vrátane práva rozhodovať, ako a čo bude v našom zväzku. Neuznávame im ani právo na výber. Nech je to podľa môjho, nech je to podľa môjho – stará žena so zničeným korýtkom a dievča so sedemfarebným kvetom stále vyberajú, vyberajú, neústupne chcú, ukazujú prstom a skrčia pery. A táto antihéroína nášho času – žena, ktorá prijíma výber partnera, dokáže sa prispôsobiť jemu, aj keď ho nemusí úplne pochopiť. Možno si spomeniete, jednoducho, aspoň raz po svadbe alebo v dlhodobom zväzku, keď ste sa pozerali na svojho muža zospodu alebo zízali do zeme, mlčali z pochopenia, že ste urobili niečo zlé a on sa bude hnevať? Bojíte sa jeho hnevu? Alebo sa vrhnete dopredu a kričíte, aj keď len v duchu – ako sa opovažuješ so mnou takto zaobchádzať? Užíva vás ten pocit, keď mu samá od seba robíte radosť? Chcete jednoducho relaxovať a prijať všetko, ako to on ponúka? Aspoň na jeden deň?
Chcete, aby muž prevzal zodpovednosť? Tak mu dajte už konečne moc. Ak je váš partner dosť silný na to, aby prevzal túto moc spolu so zodpovednosťou za vás, prestaňte kvočať a stále vyhrávať v hádkach. A ešte jedno dôležité: nie je pravda, že ak žena od detstva bude vedieť, že muž – a nie ona – nesie zodpovednosť za ňu, za ich deti a ich život, a ona je zodpovedná len za to, aby jemu bolo dobre – nie je pravda, že v takomto usporiadaní sa razom zníži počet manželstiev s rôznymi nevedomkami?
A špeciálna, veľmi bolestivá žiadosť k mamičkám chlapcov. Prestaňte robiť z nich invalídov na vôľu a fyzickom fronte. Mamičky tučných deväťročných chlapcov, ktoré za nimi nosia ich batohy, otvárajú im dvere, hádajú sa pred nimi s manželom – prestaňte to robiť. Inak nám neostane nikto, komu by sme mohli dať naše dcéry.
© Vadim Evgenievich Raskin
zdroj: Večerný Markus
