Toto je otázka, ktorú počúvam až príliš často. Zo strany školy, okolia a niekedy aj zúfalých rodičov. Systém vidí jednotky, vidí vysokú inteligenciu a povie: „Však to zvláda, načo mu uľahčovať cestu? Musí sa naučiť žiť v realite.“
Tie výborné známky sú často maskou, pod ktorou sa skrýva totálne vyčerpanie, úzkosť a tichý krik o pomoc.
Prečo nestačí mať „vysoké IQ“?
• Akademický úspech nerovná sa emocionálna pohoda Dieťa s PAS môže byť génius v matematike, ale sociálny šum v triede, pachy z jedálne alebo neustála potreba dekódovať ironické poznámky spolužiakov ho vnútorne bolia. To, že napíše písomku na jednotku, neznamená, že po nej nemá tep 120 a chuť zaliezť pod stôl.
• Cena za maskovanie Tieto deti vynakladajú obrovské množstvo energie na to, aby „pôsobili normálne“. Aby neskákali, aby udržali očný kontakt, aby ticho sedeli. Škola vidí vzorného žiaka. Rodič vidí dieťa, ktoré po príchode domov kolabuje, plače alebo hodiny mlčí v tme. Tie jednotky sú zaplatené jeho duševným zdravím.
• Keď mozog povie DOSŤ: Odmietanie školy Keď dieťa nemá úľavy (ako napríklad tiché miesto, toleranciu slúchadiel, individuálny prístup pri skúšaní alebo dlhší čas na spracovanie pokynov), jeho nervová sústava sa prehreje. Výsledok? Dieta, ktoré malo samé jednotky, zrazu odmieta vstať z postele. Nie je to lenivost. Je to obranný mechanizmus mozgu pred úplným vyhorením.
Dva svety, ktorým nikto neverí
Väčšina učiteľov si myslí, že ak dieťa v škole sedí, poslúcha a má jednotky, tak automaticky nemá problém. Nevedia však, že to isté dieťa príde domov, plače, bolí ho brucho a musí hodinu ležať v úplnom tichu, aby vôbec dokázalo dýchať. Rodičia majú doma úplne iné dieťa než škola. A okolie im často nechce veriť až do osudného momentu, kedy to dieťa do školy už jednoducho nepríde.
Úpravy nie sú „výhody“. Sú to barle.
Nikomu nenapadne vziať dieťaťu so zlomenou nohou barle len preto, že má silné ruky a vie sa nimi odrážať. Prečo teda chceme brať úpravy deťom, ktoré majú „len“ inak zapojený mozog?
• Úprava neznamená, že dieťa vie menej.
• Úprava znamená, že mu odstraňujeme prekážky, ktoré mu bránia dýchať, kým podáva ten akademický výkon.
Môj odkaz pre školy a rodičov:
Nepozerajme sa len na vysvedčenie. Pozerajme sa na dieťa. Ak má jednotky, ale ráno zvracia od úzkosti, že musí ísť do školy, tak to NEZVLÁDA. Inteligencia nie je nepriestrelná vesta proti senzorickému a emocionálnemu preťaženiu.
Dajme im tie úpravy skôr, než ich vysoké IQ pochováme pod nánosom depresií a traumy z nepochopenia.
Verte rodičom a čítajte papiere od nás odborníkov.
Prosím, neignorujte odporúčania v správach len preto, že žiak nevyrušuje. Tie správy nepíšeme preto, aby sme dieťa rozmaznávali, ale preto, aby sme mu umožnili v tom systéme vôbec prežiť. Keď vám rodič povie, že dieťa je doma na pokraji síl, verte mu. On ho vidí bez masky.
zdroj: Pochopenie pre výnimočné deti a ich rodičov
