Choroba – to je v podstate liečenie našej duše.
Nešťastia a trápenia – sú tiež liečením pre našu dušu.
Smrť – to je tiež liek, ktorý musíme dostať v tom prípade, keď sa človek nedokáže zmeniť a nedokáže udržať lásku vo svojej duši.
Ak človeku poviete, že sa blíži smrť, objaví sa v ňom strach, skleslosť a nenávisť. A jeho duša sa znečistí ešte viac . Preto sa o smrti nesmie informovať.
Všetky náboženstvá hovoria, že uctievať treba iba Boha. Z kresťanského hľadiska je Boh láska. Ak človek pochopí, že láska je to hlavné, nikdy sa jej nevzdá.
Vysvetlil som žene, že Bohom je pre ňu mravnosť, vysoké a krásne city. Uctieva morálku, slušnosť a pohŕda nepoctivými ľuďmi.
Spýtala sa prekvapene:
– A to si ich mám azda vážiť?
Odpovedal som, že takýchto ľudí treba trestať, vychovávať, ale nemožno nimi opovrhovať.
Všetci sme ako listy na strome: navonok sme všetci oddelení, každý sám za seba, ale vo vnútri sme všetci zjednotení. Pohŕdanie iným človekom je túžba zabiť ho, čo sa mení na program sebazničenia.
„Vo vašej duši sa nahromadilo príliš veľa odsudzovania ľudí,“ povedal som.
– V judaizme sa za hriechy považuje vražda, krádež, cudzoložstvo…
– V judaizme je pohŕdanie zločincom, darebákom úplne normálne. Ukazuje sa však, že POHŔDANIE ZABÍJA DUŠU.
V kresťanstve je odsudzovanie ľudí a pohŕdanie nimi najťažšími hriechmi.
Musíte sa naučiť milovať ľudí a zároveň ich vychovávať, trestať, v prípade potreby s nimi tvrdo zaobchádzať.
Odstránenie odsudzovania ľudí je tiež liekom pre našu dušu.
– Lazarev S.N. „Uzdravenie duše“
zdroj:Sergej Lazarev – Diagnostika Karmy