Čo je to – utrpenie? Ako vnímať smrť blízkych? Je možné zmeniť sa bez utrpenia?
Je možné meniť sa kreatívne, alebo z donútenia len prostredníctvom utrpenia? Ako to odmodliť a dať do rovnováhy ego?
Odpoveď:
A čo to je, kreatívne? By ma zaujímalo. Mám tomu rozumieť tak, že tvorivo – to je bez utrpenia?
Tak si to rozoberme, čo je to – utrpenie?
UTRPENIE – TO JE ODTRHNUTIE OD TOHO, K ČOMU SME PRIPÚTANÍ.
Môže školák postúpiť do druhej triedy a zostať v prvej?
Zákon negácie negácie. Ak chceš prejsť do tejto triedy, zabudni na túto. No a toto lúčenie s prvou triedou – to je určitá bolesť. Bolo tam dobre, bola komunikácia, určitý okruh ľudí a teraz – príde niekto nový, niekto odíde….
ROZVOJ – TO JE NEPRETRŽITÁ ROZLÚČKA S MINULOSŤOU.
A táto rozlúčka, to mi verte, je vždy bolesť. Vždy.
No – je bolesť DUŠEVNÁ – pri rozvoji a bolesť FYZICKÁ.
A ten, kto nedokáže prijať bolesť duševnú, dostáva bolesť fyzickú.
Máme právo – vybrať si.
Preto – AKÉKOĽVEK ZMENY SÚ VŽDY BOLESTIVÉ.
No keď sa orientujeme na lásku, keď chápeme, že rozvoj – to je neustála bolesť rozlúčky s tým, k čomu sme pripútaní a získanie Božského – to je bolesť odtrhnutia od ľudského, vtedy: čím viac sa orientujeme na lásku, tým viac naša bolesť z fyzického aspektu prechádza do aspektu duchovného a dá sa zniesť. Keď je priorita v láske.
Prečo?
Pretože – láska k Bohu – to je absolútna jednota s celým vesmírom. A vesmír na jemnej úrovni – to je – bod. Tam niet ani strát, ani ziskov, tam sme všetci jedno.
Ak nám umrie niekto z blízkych, hovorím: “ Najhroznejšie, čo môžete urobiť duši zomrelého, je – žialiť nad tým, že umrel a upadať do depresie. Tým jeho duši veľmi škodíte. „
V čom je zmysel smútku?
V tom, aby sme sa odviazali od pripútaností, ktoré berú energiu. ENERGIA JE POTREBNÁ DUŠI ZOMRELÉHO. To je po prvé.
Po druhé: Ak budete smútiť, tak ju (dušu zomrelého) odpojíte od energie.
Preto, z jednej strany – oddelenie od pripútanosti, (preto smútok), z druhej strany – neobávať sa, netrpieť a neľutovať. Musí byť rovnomerný, spokojný vzťah. To znamená – tých 40 dní človek musí seba ako keby venovať Bohu, odpútať sa od ľudského a koncentrovať sa na Božskej láske. Tak to je najlepšia pomoc duši nebožtíka.
A ľudia často padajú do krajností: Buď neuveriteľne smútia, alebo hovoria: „No, umrel – dobre, treba sa venovať svojim veciam.“
Tak ako mi hovoril jeden chlapec. Tu u nás na Kaukaze robia také pohreby, že na konci nevedia, či je to pohreb, či svadba. Hostiny sú podobné. No, optimizmus – to je tiež dobre, hlavné je – nenechať sa uniesť.
S.N.Lazarev – prepis z videa


