Prosím, berte tento článok ako môj náhľad, moje pocity a skúsenosti. Ak máte iné, rozdielne, budem rada za doplnenie 🙂
Počas desiatich dní, ktoré som strávila v posteli s vysokými teplotami, som mala čas veľa sledovať, vnímať, premýšľať.
Je iné, ak na seba pozerám optikou terapeuta (ktorý vidí súvislosti). Iné, ak som v človečenskom, obyčajnom ja (ktoré potrebuje poľutovať, podporiť, smútiť, nadávať 😀 )
Energiám sa venujem celý svoj dospelý život. Množstvo informácií, teórií a rád som skúsila na vlastnej koži. Veď vlastná skúsenosť je tá najlepšia. Pôjdem na to zoširoka, lebo vždy všetko so všetkým súvisí. A ako zvyčajne, začnem svojim príbehom.
Posledný rok som mala veľmi hektický. Vlastne posledný poriadny oddych bol v októbri 2023 (dovolenka pri mori). Odvtedy hoci malé, ale prestávky boli. Od jari a novembra 2024, kedy som absolvovala náročné kurzy, cez mamin vážny zdravotný stav až po sťahovanie v novembri 2025 som nemala možnosť úplne vypnúť. Viem, čo fyzické telo potrebuje, aby vydržalo. Dopĺňala som vitamíny, minerály, pitný režim a nebránila som sa sladkostiam. Radosť a pravidelný pohyb mi priniesol nový psí parťák. Všetko som si ošetrila, aby som fungovala na všetkých frontoch – ako manželka a mama, opatrovateľka pre mamu, terapeut pre Vás. Ale vnútorný pocit „aj tak ma to dobehne“ bol. Lebo som vedela, že v takom tempe sa dlhodobo nedá vydržať (aj tu som mala zopár osobných skúseností, ako to zvyčajne dopadne). Podvedomé napätie, zaťaté zuby a stuhnuté ramená sa dajú korigovať masážami a uvoľňujúcimi technikami, ale bez podvedomého uvoľnenia je všetko krátkodobé.
A tu je podstata.
Podvedomé programy, pocity, ako základ následných zdravotných problémov. Myslím, že nielen pri chrípke, ale v hocijakom zdravotnom probléme má prsty naše podvedomie, so svojimi drámami 😀
Ak vychádzam z môjho vnútorného napätia a hľadám čo je „na dne programov“, nachádzam nespokojnosť, frustráciu, bezmocnosť, rezignáciu, koniec… Ak je najväčšia téma mojej duše sloboda, tak lekcia v prijatí osudu a skúsenosť cez život, je starostlivosť o mamu. Ako sa dá nastaviť sloboda, ak mama potrebuje 24/7 starostlivosť? S diagnózami ktoré má, jej akákoľvek zmena prináša stres. Ustálené a nemenné denné režimy jej dávajú pokoj (aj psychike, aj srdcu).
A teraz si nájdite vo svojom živote, kde cítite podobné obmedzenie. Čomu sa musíte tak prispôsobiť, že z toho „zatínate zuby“? … Hrozný šéf, ktorého musíte tolerovať… práca, kde nemáte čas na oddych, kde nikto neberie ohľady na Vaše pocity a potreby, práca do ktorej musíte chodiť, aby ste mohli zaplatiť hypotéku, deťom vzdelanie, alebo si dopriať dovolenku? Partnera, rodiča, ktorého musíte tolerovať s jeho excesmi, lebo nemáte kde bývať? Nemáte peniaze na samostatné bývanie, nepostarali by ste sa sami o deti? … každý má tú „svoju“ úroveň bezmocnosti, zúfalstva, rezignácie…
A výsledok?
Nemáme chuť žiť.
Žijeme automaticky.
Ako roboti, ktorí majú naprogramované časy na také a také úkony.
Dni a mesiace, ročné obdobia sa míňajú a my vyhasíname. Lebo nemáme z čoho čerpať „svetlo pre dušu“.
Ak pozerám na čas, kedy sme prestali „svietiť“ a spustili sa spomínané programy, vracia ma to do roku 2020. Spochybnenie našej existencie cez to, že nefungujú ani zákony, ani možnosť slobodnej voľby. Nemáme hlas, nemáme práva. Sme nič. O nás bez nás. To sú moje pocity, ak sa vrátim do obdobia roku 2020. Obdobie, kedy sme v úžase, s otvorenými ústami hľadeli na to, čo sa deje. Šok robí to, že nedýchame. Všetko sa zastaví. Ako keď zastavíme film, ktorý pozeráme v TV. Zastavili sme sa…
Pre naše systémy začala téma strachu a neistoty. Ak sme v neistote, nemáme vieru, nádej. Nemáme radosť, nadšenie. Nemáme energiu do ďalších dní – načo aj? Čo nás čaká zajtra? O mesiac? Keď sa v médiách neprestajne straší, keď sa hovorí len o smrti. Pri téme neistoty je aj nedôvera. V seba, ľudí okolo. Pri nedôvere je spochybňovanie. Všetkého a každého, alebo opak – slepá dôvera. Jedno lepšie ako druhé! Výsledok? Spoločnosť sa polarizuje. Napätie potrebuje uvoľnenie. Ako najjednoduchšie? Hádkami. Ktoré sa stupňujú do agresivity, arogancie, útokov. Žiaľ, nie len slovných.
Ak nikto nerešpektuje moje hranice, ak neplatia zákony, prečo ich mám ja dodržiavať??? Priatelia pozor! Toto je veľmi nebezpečný a tenký ľad pre charakter a dušu (degradácia charakteru časom vedie k degradácií duše a k predčasnej fyzickej smrti).
Každá téma vydrží držať ľudí v napätí len určitý čas. Keď téma pominie, treba vymyslieť novú. Aj na to sú špecialisti. Z výsledkov urobia závery a použijú ich do ďalších aktivít. Neistota strieda novú neistotu. Poďme na horšiu, pridajme do predošlého guláša nové ingrediencie. Skúsme ešte toto… a čo keby zafunguje toto? … Výsledok? V kolektívnom vedomí je toľko negatívnych pocitov, ako naposledy … skúste navnímať, kedy naposledy bolo to, čo sa teraz deje? Zažili sme takýto extrém? Alebo skôr to bola téma našich predkov? … Ako vieme, história sa dokola opakuje. Lebo z čoho sa nepoučíme, to musíme zažiť znovu.
Za päť rokov tlaku na naše systémy sme na všetkých úrovniach preťažení. Lebo negatívne pocity sa stihli rozrásť ako podhubie. Nervová a srdcovo cievna sústava sú stále pod vysokým napätím. Vyčerpali sme ľadviny , nadľadvinky a štítnu žľazu (zdroje životnej sily a energie). Neprestajne je na nás nakladané viac a viac (kto dbá o to, že ste mama od rodiny a musíte sa starať o deti, keď treba v práci podávať 150% výkon?), kto pozerá na to, že ako muž potrebujete tiež oddych, hovoriť o tom, ako sa cítite a že aj Vaše potreby sú dôležité… Koľko ešte unesieme? Ak máme malé deti, pubertiakov, ako vnímajú naše napätie? Spomeňme si, ako sme sa cítili, keď sa hádali naši rodičia, alebo keď boli smutní, nešťastní. Čo to s nami robilo …
Už len cez to, čo som spomenula je zrejmé, ako sme na tom s psychikou a fyzickým zdravím. Preplnené psychiatrické ambulancie, deti kolabujú. Sebadeštrukčné programy zasiahli všetky vekové kategórie.
Pozrime sa ešte hlbšie, na dno programov a lekcií. Prečo sa deje čo sa deje. Hľadala som ich v mojich tabuľkách. V tabuľke Životné lekcie a programy pri téme superchrípky vyskočili
- závislosť na úspešnom osude a ľudskom šťastí + ich idealizácie – médiá nás neprestajne nútia do istej predstavy toho, kým máme byť. Aký máme mať život. Výsledok? Nútime sami seba do konceptu toho, čo je pokladané za ideálne (telo, výzor, partner, deti, domov…). Naháňame sa za ilúziou dokonalosti. Musíme to mať HNEĎ! Mať vysoké postavenie v spoločnosti… makať do roztrhania tela, nespať, len aby sa plnili očakávania vedenia. Lebo len ak budem „niekto“, konečne budem niečo znamenať. Budem obklopená/ý uznaním a konečne ma potom prijmú a uznajú aj – a sem si doplňme – pre koho to vlastne robíme? Pre uznanie rodičov? Priateľov? Skutočne budeme spokojní a šťastní, keď toto dosiahneme??? … Napuchnuté ústa, obrie prsia, vyhladené vrásky či iné úpravy zašli z jemnej korekcie do devastácie vlastného výzoru. Rovnako tak extrém v tetovaniach, v chudnutí… Že je za tým neprijatie seba, nespokojnosť so sebou (extrém nenávisť voči sebe, sebadeštrukcia), to nijaký človek nerieši. Neriešia sa dôvody toho všetkého. Veď načo aj, biznis prekvitá, peniaze sa sypú – a o tom to je! Domácnosť, domov, záhrada, bazén, luxusné dovolenky … Všetko je na dosah, všetko sa dá kúpiť. Čo tam po tom, že sa zadĺžime do konca života, veď žijeme teraz! Ja sa CHCEM cítiť dobre TERAZ! Teraz naplniť svoje túžby! Tak poďme – ešte viac, ešte lepšie, rýchlejšie, väčšie … lebo systém to po nás chce! … Porovnávame sa so susedmi, priateľmi, celebritami. Prečo majú oni toto a ja nie??? Kde sa to dá rýchlo zohnať? … Susedove deti už vedia toto? Moje ešte nie, dokelu, rýchlo to musíme dohnať. A pridáme im ešte nejaký krúžok naviac, nech vidia ostatní, aké máme múdre a šikovné deti (je nám jedno, v akom sú strese, veď keď sme my vydržali, aj ony vydržia!) … Ach aká urputná snaha chytiť fatamorgánu! Aká devastácia normálnosti, pokoja, harmónie … Možno namietnete: Ale veď je krásne plniť si sny … to hej, ale pozor na zdravú mieru, zdravé hranice, lebo za nimi sú
- idealizácie túžob – lipneme na svojich predstavách o tom, čo je šťastný život a silou-mocou sa tejto ilúzie držíme. Hneváme sa na svet/ľudí, ak nám túto idealizáciu rušia obmedzením túžob – napr.zdražovaním. A čo sa deje od 2020? Rušia sa všetky úrovne idealizácií. Začalo sa obmedzovanie túžob na všetkých úrovniach (už som o tom viackrát písala)… Všetky naše namaľované sny padajú do vody a rozplývajú sa ako vodovkami namaľované obrázky. Že je to správne, to neprijímame. Lebo
- idealizácia duchovna + vlastných hodnôt a presvedčení – duchovno je v mojom ponímané spojené s predstavou, že môj názor je ten najsprávnejší (duch, ako „energia“ daného života, ktorá získava poznatky cez skúsenosť a informácie). Bijem sa za svoj názor, neprijímam iné názory. Neviem diskutovať, len osočovať a kritizovať tých, čo majú iný názor ako ja. Nálepkujem ich arogantným spôsobom (a znovu – neuvedomujem si, že môj prejav hovorí viac o mne, ako o nich)…
- vzťahy + láska/partner – ak sa predošlé spojí, začne sa nespokojnosť prenášať aj do vzťahov, rodiny. Vyčítame si, hádame sa o maličkostiach, ktoré by sa v pokoji dali bez problémov vyriešiť
- hnev/nenávisť – od 2020 sme videli, ako sa kvôli predošlým idealizáciám rozhádali rodiny. No čo k tomu dodať … ak hájime názory niektorého z politikov, príde Vám ten politik uvariť čaj, kúpiť lieky, uvariť obed, keď budete chorí? Alebo to bude človek, ktorého poznáte, máte po svojom boku dlhé roky?
- sebevražda + závislosti – duchovná a emočná sebevražda je spojená so sklamaniami, zúfalstvom, s rušením idealizácií (myslel/a som si, že v tejto práci budem dlhé roky a oni ma prepustili … myslel/a som si, že s týmto človekom zostarnem a on ma opustil kvôli novému partnerovi…). Čím väčšie idealizácie a očakávania, tým väčšia deštrukcia. Môžeme mať len to, na čom nelipneme. Čo sme schopní pustiť bez veľkých negatívnych pocitov a prejavov. Závislosti k idealizáciám patria. Závislosť na práci, na človeku sa dá vymeniť za inú… ak nemáme správne nastavený
- zmysel života – a duše. Dôležité je mať rozumnú mieru – vo všetkom. Ako začať meniť pokrivené hodnoty? Vždy hľadajme dôvod pre to, aby sme sa ráno zobudili. Aby sme sa tešili na ďalšie ráno. Nech je to čokoľvek, nech mi to prinesie aspoň malú radosť. Ranná káva, prechádzka so psom, ranné slnko…Toto môžeme mať ako krátkodobé radosti/zmysel života. Následne poďme hlbšie, do stredne dlhodobých radostí. Za mňa – už som sa prešla po záhrade a začala upratovať záhony. V ďalších dňoch ostrihám ríbezle, muž sa chystá na ovocné stromy. V dlhšom horizonte sa teším na jar, keď vykuknú prvé tulipány, narcisy. Plánujem kde čo zasejem. Kde aké zmeny urobím. V dlhodobom horizonte (dlhodobé plány – leto) nás čaká zateplenie domu, následné úpravy terénu okolo domu (leto-jeseň). … To je len časť toho, čo patrí k dôvodom na radosť – skrášliť si svoje prostredie. Nerátam do toho ostatné maličkosti, ktoré prinesie každý deň. Čo tým chcem povedať? Cez to, čo tvoríme, do čoho dávame energiu a vidíme pozitívne výsledky nášho snaženia, cez to získavame životnú energiu. Získavame radosť, nadšenie, spokojnosť. Podieľame sa na živote toho, na čom nám záleží. Nech je to záhrada, varenie, umelecké dielko, upletený svetrík, výchova šteniatka, starostlivosť o domáce zvieratko, zaváranie ovocia … čokoľvek čo nás baví/čím potešíme iných, to nech je našim zmyslom.
- trpezlivosť, vytrvalosť, disciplína – vedomie si seba, svojej existencie, prináša aj tieto kvality. Treba ich zušľachťovať, musíme na nich pracovať, ak chceme niečo dokázať. Že je to v rozpore s instantnou dobou, v ktorej žijeme? Nič na čom nám skutočne záleží sa nedá urobiť lusknutím prsta. Všetko chce svoj čas. Nestali sme sa skvelými kuchármi po jednom uvarenom jedle. Bez opakovaní a tréningu neurobíme skvelý obed, zostaneme len pri praženici 😀 Oplatí sa vytrvať, lebo v konečnom výsledku sa cítime dobre, uvoľňuje sa negatívne a nastavujeme si
- vnútorná celistvosť. Cítime, že náš vnútorný svet – nielen naše vnútro – naše pocity, ale aj náš vnútorný okruh – naša rodina, vzťahy s priateľmi, kolegami, či susedmi sa lepší. Sme vo väčšom uvoľnení. Vo väčšej radosti a spokojnosti. A to je náš cieľ – s pokojom vo vnútri pozerám na to, čo sa deje. Som Tvorcom toho, čo chcem vo svojom živote mať. Na tom, čoho sa chcem zbaviť, aktívne pracujem.
Nakoniec som sa rozpísala viac, ako som myslela. Ale aj tak je to len načrtnutie toho, čo sa s nami deje. Je toho oveľa viac, nezanedbateľný je silný vplyv prostredia (lebo zem mení svoje frekvencie, sú zmeny v geomagnetickom poli, slnečné búrky, nijaké slnko po dlhú dobu…), a naše bunky bez slnka, slnečného žiarenia „nežijú“. Koľko dní sme mali v závere roka bez slnka? Koľko teraz? Kto môže, uteká za slnkom do teplých krajín, alebo do hôr. Kto nemôže, hľadá náhrady cez „umelé slnko“ (mitolight svetlo). V individuálnej rovine je nutné dopĺňať minerály, vitamíny, ktoré naše telá potrebujú. Bylinky, sirupy a tinktúry z nich, výrobky z medu a propolisu… skvelé sú homeopatiká a schusslerove soli. Je dôležité hľadať prírodné zdroje pomoci. Aby sme nemuseli riešiť zvyšky po chemických liekoch (ťažké kovy napr). Kvalitné jedlo, pitný režim by mal byť už našou samozrejmosťou. Lebo telo nič neprepáči. Všetko vieme, všetky návody máme po ruke. Už nijaké teoretizovanie. Už je nutná prax. Lebo telo sa hneď ozve. Počúvajme ho, učíme sa vnímať seba, vnímať čo sa deje „vonku“ intenzívne posledné tri roky. Rozlišujme preto čo je naše a čo cudzie. Berme si len to, čo je v súlade s nami. Neznamená to ale odmietať zmeny (pozor na idealizácie duchovna). Ak vieme komunikovať – a hlavne dať sami sebe to, čo potrebujeme, uchováme si aj fyzické, aj mentálne zdravie. Nikto iný nie je v tomto smere za to zodpovedný. Len my sami.
Pekné dni priatelia, opatrujte sa a zostávajte v zdraví,
M 🙂
Autorské články sa môžu kopírovať len s pripnutým aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk . Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
obrázok vytvorený AI
