– Musíme pochopiť, že choroba, či už tela, ducha alebo duše, je nám daná preto, aby sme sa mohli rozvíjať; že je to skúška, príležitosť a výzva zmeniť sa.
Mimochodom,
CHOROBY DUCHA – to sú rôzne duševné choroby a problémy, ako je strata pamäti, mentálna retardácia a iné.
DUŠA SA LIEČI CHOROBAMI DUCHA A TELA.
Človek sa môže stať zločincom alebo šialencom, ale choroba ho zachráni pred hriechom a zločinom.
Keď sa duša pohybuje nesprávnym smerom, keď začína byť chorá – teda keď človek stratí morálku, vieru a lásku – potom vznikajú choroby ducha a tela, aby zachránili dušu.
CHOROBY DUŠE – to sú chamtivosť, závisť, nenávisť, urážka, odsúdenie, skľúčenosť, ľútosť a strach.
Choroby duše vznikajú, keď lásku najprv premeníme na pripútanosť a potom na vášeň.
Keď chápeme, že Boh je vo všetkom, že Stvoriteľ je prítomný všade, potom milujeme Boha v sebe, v inom človeku aj v celom svete okolo nás.
Milujeme bez pripútanosti, chápajúc, že naše telo sa premení na prach, fyzické „ja“ zomrie a aj náš milovaný tiež zostarne a zomrie.
Zostane len duša, pretože je večná.
Celý tento svet sa bude meniť, bude zničený a bude znovu vytvorený. Preto pripútanosť k vonkajším aspektom existencie vedie k chorobám a veľkým problémom.
Preto musíme milovať bez pripútanosti, milovať s obetavosťou.
„Schopnosť milovať a nepripútavať sa – to je veľké umenie, ktoré sa musíme učiť každý deň.“
S.N.Lazarev

