Alebo sme my tými, o ktorých sa ostatní opierajú? Poznáte okolo seba silných ľudí, ktorí sú Vám príkladom v tom, ako byť oporou?
Táto téma je veľmi obsiahla. Ťažko ju vopchať do pár viet. Budem sa snažiť dať do článku aspoň kúsok z každého smeru, ktorý ma napadne. Prosím, ak budete chcieť niečo doplniť, napíšte!
Ako vždy, začnem pri rodine, v detstve.
Budovanie zdravých vzťahov v dospelosti, súvisí so zdravým fungovaním v rodine. O tejto téme sme mali veľa článkov. No v skratke napíšem to podstatné: ako sa správajú rodičia k sebe vzájomne, ako sa správajú k svojim deťom, takú budúcnosť im pripravia. Všetko sa do nás zapisuje ako do prázdneho zošita. Niečo hrubším písmom, niečo sa dá vymazať a aj prepísať. Všetko závisí od úrovne, kam dostaneme „zásah“. A kde je v tomto všetkom skrytá opora? 
Skúste sa vrátiť do detstva, predstavte si štandardnú situáciu, kedy sa doma rieši nejaký problém. Ako sa riešil? Krikom, nadávaním alebo pokojnou diskusiou ? Kto bol ten, čo mal posledné slovo? Bol nejaký víťaz a porazený? Bol výsledok pre všetkých prijateľný? Aký pocit z toho všetkého ste mali vtedy a máte teraz, keď na to pozriete s odstupom? Čo všetko to vo Vás zanechalo?
Možno sa spýtate, kde je tu skrytá úroveň opory? V mnohom.. lebo všetko so všetkým súvisí. Začala som riešením nejakej situácie. Ak sme ako deti urobili prešľap, ako na to reagovali Vaši rodičia? Mali ste strach z ich reakcie? Báli ste sa toho, čo povedia, aký trest dostanete? Alebo ste s nimi komunikovali bez strachu, lebo rodičia si nechali vec vysvetliť a až potom zaujali stanovisko? Už pri takýchto drobnostiach v nás rastie sebadôvera, dôvera v iných, zodpovednosť za vlastné činy, možnosť robiť chyby a následne sa z nich poučiť. Tu a takto vzniká opora v rodine. Vieme, že nech urobíme čokoľvek, rodina je tá, čo nás podrží, podporí, pomôže. Aj keď často s riadnymi výčitkami (podľa úrovne našich prešľapov :D) … teda môžeme povedať, že s oporou je úzko spojená dôvera, podpora a nárast vnútornej sily/sebaistoty/sebahodnoty. Podporia nás ľudia, ktorí nám veria a vidia – napriek našim chybám a prešľapom, akí sme vo vnútri.
Ešte zotrváme v rodine a pozrieme sa na status otca a matky.
Otec je ten, kto je najsilnejšou časťou rodiny. Je to tá povestná hlava, ktorá všetko riadi, komunikuje so svetom/je „hovorcom“, a je teda akoby najsilnejšou časťou rodiny. Namietate, že kde to žijem, že takého muža nepoznáte? Oni fakt existujú 😀 Ale je to o tom, ako bol muž vychovávaný (ako princ? ako syn? ako skutočný zodpovedný muž?) … a neskôr, vo vzťahu/manželstve, ako k nemu my ženy v pristupujeme/pristupovali sme?
Prečo je (zasa) za všetko zodpovedná žena? 😀
Ideme na to: žena je tá, čo riadi hlavu, je krkom, na ktorom hlava spočíva. Je tá, ktorá vidí skryté súvislosti, intuitívnou a kreatívnou časťou páru. Záleží teda na žene, ako silnou základňou je, ako je pohyblivá a ako vie používať svoju silu. Ale pozor. Ako som písala vyššie, dostaneme to, čo dávame. Chceme byť matkami našim mužom tak, ako sme pre naše deti? Alebo chceme mať vedľa seba rovnocenného partnera? Tu je to zasa o opore a dôvere. Ak robíme všetko od nákupov, cez vybavovanie, umývanie a tankovanie auta až po domáce práce, nečudujme sa, že to, čo doma máme vedľa seba nie je muž, ale len ďalšie dieťa. Rovnocennosť vo vzťahu je hlavne o rozdelení úloh a o vzájomnej harmónii v každodenných činnostiach. Nikde nie je napísané, že matka a otec majú len takéto a takéto predpísané úlohy. Všetko je o vzájomnej dohode. Ak chcem, aby môj partner/ka realizovala to, čo je v ňom/v nej, ak to zaberá viac hodín denne, prečo by som jemu/jej nepomohol/la s tým, čo inak nerobím? Ale možno namietnete: „Keď chce, nech si robí, no musí to všetko stíhať! Nepomôžem a hotovo! Len nech stíha čo má a ne si ešte vymýšľať hlúposti! „ Ok, buďte sebeckí, myslite na seba, svoje pohodlie … ale pozor na to, aby sa nenašiel časom niekto, kto bude ochotný robiť to, čo Vy nie. Kto bude podporou, oporou a pomocou viac, ako Vy.
Týmto všetkým naznačujem, ako veľmi je dôležitý vzťah v rodine, ako môžeme z našich detí budovať zdravých jedincov (samozrejme je to len časť). Viete aké následky môže mať na detskú psychiku slabá opora, podpora a nepochopenie v rodine? To čo doma nenájdu – oporu, podporu a pochopenie – budú hľadať inde: v skupinkách, ktoré ich skôr budú ťahať dolu ako hore. Kde jeden silný jedinec ( dokazujúci si vlastnú hodnotu cez stváranie hlúpostí), ktorý bude fungovať ako opora, riadi slabších. Kde odpútanie sa od problémov v rodine, škole, sa rieši alkoholom a drogami. Idem do extrémov, ale žiaľ, je to realita. Aj pre toto všetko je potrebná komunikácia, učenie detí od detstva zodpovednosti, dôvere v nich a to, že nech sa udeje čokoľvek, rodina je útočisko, kde sa môže dieťa uchýliť, ak je vonku búrka.
Na túto tému by sa dalo písať veľmi veľa, ale ešte by som chcela napísať o potrebne opory medzi priateľmi.
Vnútorne harmonickí ľudia Vás budú podporovať vo všetkom, čo robíte. Ak zacítia nevhodnosť niektorých Vašich krokov, upozornia, ale nebudú nútiť do toho, čo oni pokladajú za „pre Vás najvhodnejšie“. Môžu Vám ukázať iný pohľad na vec/ sú pozorovateľmi, no nebudú sudcami a porotcami. V tomto je skutočné priateľstvo, opora a podpora. Ak mám dostať „po hube“, padnúť a rozbiť si kolená, stane sa. Ak sa poučím z cudzích chýb, je to dobré, no často vlastné pády sú tou najlepšou životnou lekciou. Avšak viem, že skutoční priatelia sa neurazia a nenahnevajú, ak nepôjdem ich cestou a nebudem sa riadiť ich návodmi. Pretože moja vlastná cesta je jedinečná a neopakovateľná.
A ešte napíšem pár viet o tom, ak sme my tí, čo sú oporou iným.
K tomuto sa dá dopracovať veľmi jednoducho 😀 nemusíte byť neviemakí vnútorne silní, ani odborníci na psychoanalýzu. Stačí niekto v problémoch- zúfalý, očakávajúci Vašu odpoveď/pomoc/ radu a hneď ste oporou. Tu by som si dala veľký pozor na egúšika a dobre ho držala na uzde 😉 Prečo? Aby sme našou snahou pomôcť nenarobili viac škody ako osohu. Ako som písala vyššie, odosobnenie sa, pohľad z väčšej perspektívy je veľmi potrebný. Nesmieme pozerať cez kľúčovú dierku, ale poriadne otvoriť dvere a uvidieť všetko zoširoka. Až potom môžeme povedať, že na veci trochu vidíme. Lebo nikdy neuvidíme všetko, vždy to bude len to, čo zachytí naše subjektívne oko.
Napísala som viac článkov o pomoci, ako ne/pomáhať, kedy a prečo … nezabúdajte, že pomoc, podpora a opora pre iných nie je riešenie problémov za nich, žitie ich života, ich ľutovanie a chlácholenie. Rovnako tak nadávanie na okolnosti, ľudí a podobné veci – toto nikam nevedie. Dôležitá je naša vnútorná zmena a nesedieť so založenými rukami. To, čo máme urobiť my sami za nás neurobí nikto! Odporúčam si prečítať :
http://www.eldhwen.sk/z-praxe-srt-ahaaa-tak-takto-je-to/
V konečnom dôsledku nás všetko vždy vedie k tomu, aby sme sa stali silnými jedincami, schopní stáť na svojich vlastných nohách, byť sami sebe oporou a podporou, neočakávať stále nejaké barličky. Zo začiatku je to ťažké, chce to veľa práce na sebe, no nazberané plody stromu sebazdokonaľovania stoja zato 😉
K téme opory, podpory by sa dalo napísať ešte veľa. Budem rada, ak napíšete či ste Vy tí, ktorí sú oporou iným, alebo máte niekoho, kto je Vašim oporným bodom.
Želám Vám veľa vnútornej sily na zvládanie všetkých životných nástrah,
Mária 🙂
Autorské články je možné kopírovať v neupravenej forme s pridaním aktívneho odkazu na našu stránku: http://www.eldhwen.sk/ .. Ďakujeme, že rešpektujete našu prácu.
