Vďačnosť
… alebo ako je to so slovíčkami, ktoré si šepkáme z lásky 🙂
Včera som Vám pripravila súťaž, a spomenula tento článok. Premýšľala som nad slovnými spojeniami a ich energetikou. Kto, ako a kedy čo hovorí ako prejav lásky, náklonnosti, vášne. Rozoberali sme to aj s priateľmi a došli k podobným myšlienkam, ktoré sa budem snažiť dať do článku. Samozrejme 
Vaše názory môžu byť úplne iné. V tomto článku som sa len chcela trošku zamyslieť nad tým, čo/ ako/ prečo hovoríme a nehovoríme o tom 😀
Samotný význam slov mám ťa rád, ľúbim ťa či milujem ťa je o úrovniach vzťahu k inému objektu (lebo nemusí ísť len o človeka 😉 .. samotný prejav toho, že nám je niekto bližší ako iný je tom, čím sme vzájomne priťahovaní. A nemusí ísť vždy o obojstranné emócie. Za to, čo ja cítim nesiem zodpovednosť len ja, nie opačná strana. Moja láska môže zostať, aj keď vzťah skončí – a tak by to malo byť. Hnev, nenávisť či urážky sú blízko láske, ale len v úrovni vášne.
A tým sa dostaneme aj k slovným spojeniam.
Čo vo Vás vyvolá spojenie „milujem ťa?“ určite vášeň. Veľa elektrizujúcej energie, zaľúbenie, motýle v bruchu … skrátka všetko to, čo obsahuje vášeň. Ale aj ružové okuliare, idealizácie partnera, snaha si ho „zbožštiť“. A tu je ten moment, kedy odmietnutie často smeruje k nenávisti, veľkému sklamaniu a zúfalstvu. Prečo? Lebo láska bola na úrovni vášne a zaľúbenia. Nemôžeme vyžadovať po iných, aby nás milovali v takej forme, ako chceme my. A nemôžeme si myslieť, ak nám niekto zrovna nepovie „milujem ťa“, že nás má málo rád/nemiluje nás tak, ako my jeho (je to veeeeeľmi subejtívne posúdenie citov iného, ktorému nevidíme do hlavy a zamieňame si obyčajné slová s jeho skutkami/správaním/drobnosťami, ktoré sú nepatrné, ale robí ich pre nás možno denne. Ale podľa nás je to nič, lebo nám nehovorí denne „milujem ťa“). Zasa je to o tom, ako a či je vôbec človek naučený také slová hovoriť. (My ženy niekedy viac vyžadujeme slovíčka a neuvedomujeme si, že pre muža je prejav lásky napr. to, keď pre nás pripraví večeru).
A poďme na „ľúbim ťa“. Toto slovné spojenie nepredstavuje energiu vášne, ale predstavuje energiu srdca. Vychádza z vnútra, z hĺbky. Je v tom pokojná a vyrovnaná úcta, láska (zbavená toho prvotného vzplanutia, kedy nevidíme, nepočujeme pre zaľúbenie nič okolo :), je v tom vedomie si citov, ktoré prechovávame, ktoré sú trvalejšie ako prvotné vzplanutie. Ak hovoríme priateľom, že ich ľúbime, je v tom vyjadrenie nášho vzťahu k nim/ čo pre nás znamenajú. A nemusíme byť v neustálom kontakte. Vedomie toho, že ten človek je, je v poriadku, žije si život podľa svojich predstáv a je spokojný – stačí. Naša láska je s tým človekom, nech by bol kdekoľvek. Ak v tomto momente príde rozchod/rozvod, je bez veľkých vášní, je pokojnejší. Lebo vzájomná láska k tomu druhému nie je založená na povrchnosti, ale na úcte, tolerancii a podobných hodnotových úrovniach.
A čo spojenie „mám ťa rád“? Aj v tom je láska, aj keď možno opatrnejšia, začiatok niečoho, čo môže prejsť do tých dvoch silných predchádzajúcich vyjadrení (aj keď samozrejme nemusí). Máme radi napr. ľudí v práci, máme radi dobré jedlo, hudbu… nie je v tom vášeň, ani hĺbka, je v tom len niečo viac ako neutralita. Ale – môže časom byť aj viac 😀 všetko je o rozvoji, posune. Záleží kam sa vydáme.
Toľko moja „lásková“ úvaha … včera sme čo- to rozobrali, budem rada, ak sa vyjadríte aj k tomuto článku, ďakujem Vám!
Majte veľa lásky pre všetko a všetkých okolo seba, lebo podobné priťahuje podobné. A že momentálne nemáte komu prejavovať svoje city? Nikde nie je napísané, že to musí to byť zrovna človek 😉 pošlite lásku prírode okolo seba (aj keď len kvietkom na parapete), domácemu zvieratku, slnku. Usmejte sa na ľudí okolo seba a buďte láskaví. Nečakajte, že to bude robiť za Vás niekto iný. Verte, že sa to vyplatí 😉
Ja som ten, čo mení svet. Vytvorím si ho podľa svojich predstáv.
Vždy je dôvod mať rád, ľúbiť aj milovať.
Hoci len samotný život!
Mária 🙂
Ďakujeme že rešpektujete autorské články a kopírujete ich s aktívnym odkazom www.eldhwen.sk
Súvisiace články
