Otec a jeho význam v živote syna a muža

Tematike otca a otcovstva sa v našej spoločnosti venuje iba okrajovo. Otec je pre mnoho mužov niečím, čo sa dá väčšinou ťažšie dosiahnuť, je zdrojom rôznych omylov, nedorozumení. Akoby sme nevedeli kam otca zaradiť… Veľa mladých chlapcov, mužov nemá s ich otcom vyrovnaný vzťah. Nechápu ho, nevedia ako sa k nemu postaviť. Tento článok Vám môže pomôcť túto tematiku objasniť. Ukážeme si ako s týmto pracovať a ako obnoviť stratené- zapojiť odpojené. Píšem ho z postoja syna k otcovi. Ak ste muž, ktorý už má deti, môžete tento postup použiť k Vášmu otcovi- či žije, alebo nie.

Pre každého človeka je nanajvýš dôležité, aby bol úprimný sám k sebe. Kto na sebe chce naozaj pracovať a vnútorne rásť, nemôže v sebe prechovávať výčitky, neodpustenia a krivdy voči nikomu a ani voči sebe. Pre muža a jeho vnútorný rast je téma otca- jeho biologického otca tou najzákladnejšou a najdôležitejšou. Otec je pilier. Je darom pre muža, pretože pre neho predstavuje základ jeho stavby. Na tomto základe syn môže stavať. Otec predstavuje prastarú silu stvorenia, plodivú a jedinečnú prasilu, ktorá sa podieľala na mužovom zrodení. V globále každému mužovi dal otec i matka život. Obaja majú rovnocennú, aj keď trochu odlišnú úlohu. Otec je stelesnením vzorov stability, zabezpečenia, ochrany, rozhodnosti, rozlišovania a akčnosti. Matka zase emocionality, starostlivosti, lásky a domova.

Čím je otec pre muža dôležitý?

Nech už je Váš otec akýkoľvek, zaslúži si našu úctu, obdiv a rešpekt. Naše uznanie. Muž potrebuje v určitej oblasti života podniknúť vnútornú cestu k svojmu otcovi. Tým, že ho v prvom rade prijme ako svojho otca. Dá mu vo svojom srdci a živote čestné miesto. Dá mu miesto v rodine tým, že ho uzná ako otca. Postaví sám svojho otca na miesto v rodine tam, kde patrí. Táto činnosť často súvisí s tým, že syn nevie, čo pre neho otec predstavuje. Otec sa mu nevenoval, keď bol malý, nezaujímal sa o neho… Tým sa odcudzili a ich energie sa neprepojili. Otec mohol byť prítomný fyzicky, no pre dieťa a chlapca je dôležité, aby bol prítomný aj emocionálne a energeticky. Ak je prítomný len fyzicky, dieťa sa automaticky stiahne do seba a oddá sa vnútornému svetu. Týmto všetkým sa syn od otca odosobnil a odpojil. Stratil ukotvenie sa v svojej mužskosti a jeho budúcom otcovstve. Nezáujmom otca k synovi, syn stráca napojenie sa na pravzory mužstva a otcovstva, ktoré jeho otec v sebe má. Otec predstavuje pre syna archetyp mužskej sily. Pre syna je dôležité vnútorne prijať svojho otca a uznať jeho miesto v rodine a sebe. Poďakovať mu za všetko, čo mu kedy dal, či nedal a uzmieriť sa s ním na všetkých rovinách. Inak bude syn po svete kráčať iba polovičným krokom.

Pravzor otcovstva.

Tento pravzor možno definovať ako energiu plynúcu v rode. Tá sa skladá z dvoch základných častí. Mužskej a ženskej. Táto energia je v každom rode a veľmi úzko súvisí s každým jeho členom. Či je to otec, matka, syn, dcéra. Energia je nositeľom informácií, základných vrstiev rodu. Ak sa stane, že sa syn odcudzí od otca v akomkoľvek smere a z akéhokoľvek dôvodu, syn stráca pôdu pod nohami a nemá dostatočné ukotvenie sa v tejto realite. Prejavuje sa to tým, že má voči sebe hnev, hľadá pozornosť, šikanuje, alebo je šikanovaný, či apatický, snívajúci rojko. Môže byť i machom, svalnatým „silným“ mužom, jazdiť na rýchlych autách, mať sex s mnohými ženami, ukazovať sa, no týmto všetkým si často zapcháva aj dieru po niečom čo mu jeho otec nedal. Tým si vyrovnáva svoje sebavedomie. Takýto syn má pokrivený vzťah k mužskej energii. Myslí si, že byť pravým mužom je práve o tom, čo má. Čo vlastní a ako ho vidia iní. Čím sa od druhých líši.  No, možno ho nenapadne, že je tiež dôležité to, čím a ako JE. Tento syn nedostal nasmerovanie mužskej identity, ktoré môže v tomto smere dať synovi iba otec.  Pretože ten kto je sám v sebe vyrovnaný a celistvý, nepotrebuje nikoho ohurovať, upriamovať na seba pozornosť, či sa chváliť, alebo hrať sa na obeť a byť odkázaný na ľútosť a pozornosť od druhých… Sú rôzne role v ktorých sa takýto muž prejavuje a ktoré odkazujú na neprítomnosť a neprijatie otca v synovom vnútri. Pretože otcova energia je v istom zmysle posvätnou rovnako ako je energia matky. Sú to dva základné atribúty vo Vesmíre. Ich neuznaním v sebe sa cítime hocijako, len nie šťastne.

Neúplnosť…

Takýto syn môže byť navonok finančne zabezpečený. Môže mať manželku, deti, žiť na pohľad šťastne. No ťažko bude celistvý, pokiaľ vo svojom srdci neodpustí všetko svojmu otcovi. Neuzná ho a nespojí s ním svoju energiu. Nepoďakuje mu za všetko. Ak mu niečo stále vnútri vyčíta, zápasí v myšlienkach s jeho neprijatím, alebo krivdami, oslabuje svoju silu. Triešti ju a stáva sa nejednoznačným. Takýto muž môže iba ťažko vykročiť celistvo. Stále sa bude v niečom cítiť odpojený a neuspokojený. Ak bude mať deti, môže im predávať iba to, čo sám od otca dostal. A keďže má so svojim otcom neuznaný vzťah a nerešpektuje ho, podvedome bude takto vychovávať i deti. To neznamená, že bude deťom hovoriť, aby si dedka nevážili. To nie, no v jeho energiách bude diera a tú dieťa rýchlo načíta. Dieťa vycíti a bude si myslieť, že to je tak správne. A nahraje si túto informáciu do podvedomia. Príde čas, keď toto dieťa vyrastie a táto informácia stále nahraná v jeho podvedomí, ho začne istým spôsobom usmerňovať. A tu sa otcovi začne cez jeho syna vracať to, čo on sám má voči jeho otcovi neporiešené. Syn mu bude iba zrkadliť jeho neúplné postoje. Navyše bude podvedome kopírovať jeho zvyklosti, partnerské vzorce, správanie sa k ženám, vzťah k peniazom a podobne.

Uzmierenie.

No syn, ktorý zmení svoje správanie k otcovi, bez rozdielu ako sa k nemu otec správal, alebo či mu niečo dal, alebo nedal- v sebe ozdraví túto pôvodnú silu. Pomôže sebe, svojim budúcim deťom, manželke a aj svojmu otcovi. Prestane preberať horúci zemiak a dávať ho do rúk svojim deťom. Príde s niečím novým a iným. Vytvorí nové.

Ako na to?

Bez ohľadu na to, čo Vám Váš otec urobil, neurobil, dal, nedal, či s vami bol, alebo nebol- je to jedno. Otec si zaslúži našu úctu a vďaku už len tým, že nám dal život. Umožnil nám žiť a poskytol ná rovnakú plodivú silu akou nás stvoril. Tým, že uznáme túto silu v otcovi, dáme jej miesto v ňom i v nás samotných. S láskou a vedome odpusťme otcovi všetko, čo nám nedal, alebo nech nám akokoľvek ublížil. Je jedno, čo sa stalo…. nech sa stalo čokoľvek, odpusťme. Vnímajte, že Váš otec Vám mohol dať iba to, čo naozaj mal a čo on sám dostal od jeho otca. Vy ste v tejto situácii viac uvedomelejší a tak máte väčšiu šancu to v sebe zmeniť.

Syn kráča za otcom…

Váš otec to nemôže urobiť ako prvý. Musíte to urobiť Vy. vytvorte mu miesto vo Vašom srdci a mysli, prijmite ho a uznajte ako svojho otca. Môžete to urobiť akokoľvek. V myšlienkach, meditácii, urobiť obrad, čokoľvek. Lebo za svojím otcom fyzicky choďte a povedzte mu to, poďakujte sa mu za život. Táto téma je nanajvýš citlivá a háklivá. Nie každý muž sa dokáže so svojim otcom vysporiadať. Preto si dajte čas a robte tak ako cítite. Vaše odpustenie voči otcovi potrebuje byť úprimné a zo srdca. Kľudne môžu tiecť aj slzy, môžete prejavovať hnev, budete cítiť nechuť do toho ísť. Alebo Vám to pôjde ľahko a s úsmevom. Uzmierte sa s tým, čo bol pre Vás otec a čo Vám dal. Zo srdca mu vyšlite lásku. Môžete si ho predstaviť ako stojí pred vami a nahlas mu povedzte, za čo mu ďakujete a aj čo Vás na ňom bolelo.

Môžete mať na otca svoj názor. Nepotrebujete s ním so všetkým súhlasiť. Vášho otca nemusíte velebiť, či mať v ňom svoj vzor. Môžete i nemusíte. No majte a dajte si ho do srdca ako základné spojítko Vás a Vašej mužskej energie- sily, rozhodnosti a rozlišovania. Bez ohľadu, čo si on o Vás myslí.

Ak ste žena, môžete to urobiť tiež. No pre ženu je dôležité, aby tento prvý krok urobila k svojej matke.

Tým, že to urobíte a uznáte otca, prejavíte mu vďačnosť a úctu, navždy zmeníte niečo vo Vás. Mne táto cesta trvala roky, nebola ľahká. Musel som prekonať rôzne bariéry v rodine aj v sebe samom. No od počiatku som cítil, že to je veľmi dôležité. Nechcime, aby sa zmenili druhí. Tým, že zmeníme seba, pomôžeme k zmene aj druhým. A zmení sa aj Váš otec. Možno menej, viac. Na na vnútornej úrovni aj jemu pomôžete…Naše názory od detstva až po súčasnosť, často formovali aj iní ľudia. Blízka rodina, spoločnosť, krajina alebo určité dogmy a názory väčšiny. Cez to všetko treba prejsť, no prvý krok je ísť do seba a klásť si otázky. Tým, že prejavíme úctu a uznanie svojmu otcovi, urobíme miesto i v sebe a umožníme i našim budúcim deťom ľahší a plnší život.