Ďakujeme Daške za nový článok 🙂
Všetci sa modlíme. Každý deň, každú minútu, vysielame do vesmíru nejakú modlitbu. Našimi modlitbami sú naše slová, naše myšlienky, naše obavy, náš strach či naša vďačnosť. Sú to všetko neviditeľné signály, ktoré posielame do neba a ktoré sa k nám vracajú v podobe našich budúcich skúseností.
Neviem, či týmto slovám veríte a neviem, do akej miery ste schopní prijať skutočnosť, že sme tvorcami svojho osudu. Je to výzva tak hrôzostrašná, ako je nádherná. Kráčať životom s vedomím, že všetko okolo nás je zrkadlom vlastných myšlienok, je skôr mätúce ako oslobodzujúce. Popri tej všetkej zodpovednosti, ktorú na nás kladie spoločnosť, naše rodiny či priatelia, máme mať zodpovednosť aj nad vlastným životom? Za všetko nešťastie, trápenie a nespokojnosť, ktorá ma obklopuje? Nie, nie radšej budem veriť, že som len omrvinka na ceste, ktorú vietor náhodou fúka nesprávnym smerom. Alebo nie?
Nie sme príliš zvyknutí preberať zodpovednosť za samých seba, pretože kolektívna nespokojnosť našej spoločnosti je profesionálne vytrénovaná na to ukazovať prstom na druhých. Ale kto sa začne zaujímať o duchovno, kto hľadá hlbší zmysel svojho života, alebo všeobecne len hľadá niečo neurčité čo mu v živote chýba, veľmi skoro príde na to, že prvá cesta vedie do vlastného vnútra. Vyložiť karty na stôl a celkom úprimne si povedať, že za väčšinu neporiadku vo vlastnom živote si môžeme sami. Ale postupne sa hnev môže zmeniť na vinu, vina na odpustenie a odpustenie na súcit. So súcitom k sebe samému prichádza prijatie toho, kým sme. Vo všetkej omylnosti a nedokonalosti, ktorej sa pravdepodobne nezbavíme už do konca života, ale vďaka ktorej sa musíme mať o to viac radi. Pretože všetci sme sa sem prišli niečo naučiť a v konečnom dôsledku nejde o dokonalosť, ani o ňu nikdy nešlo. Ide o to naučiť sa vidieť veci v inom uhle, konať iným spôsobom, učiť sa a poučiť sa, padať a zdvihnúť sa. Pozbierať zo zeme črepiny svojich rozbitých snov a veriť, že nám prinesú šťastie, nie je bláznovstvo. Je to odvaha. Odvaha veriť v lepšiu budúcnosť.
Preto sa modlite každý deň, modlite sa práve za túto chvíľu, odovzdajte jej všetku lásku, ktorú môžete a verte, že tie ďalšie chvíle sa o seba postarajú samy. Modlite sa akýmkoľvek spôsobom, ďakujte za každú maličkosť, dýchajte zhlboka a nestrácajte nádej. Nikdy.
