…a pokračujeme 🙂
3. Všetko, čo robím, robím najlepšie ako viem
Každým dňom sme starší, máme viac skúseností/vedomostí/informácií. Preto sme múdrejší a na veci/zážitky/situácie sa dokážeme pozrieť s odstupom dní inak. Často si povieme: toto som nemal/a robiť, mal/a som to urobiť lepšie! Možno áno, možno nie 🙂 A čo chceme robiť teraz? Do konca života sa obviňovať/vyčítať si, že vtedy som neurobil/a to a to? Načo by to bolo dobré, komu tým pomôžeme, vyrieši sa tým sebaobviňovaním niečo? NIE, NIČ! Len sami seba budeme trápiť úplne zbytočnými myšlienkami! Takto sme sa dopracovali k bodu: všetko, čo robím, robím najlepšie ako viem- ak sa tohoto budeme držať, už nebudeme mať nikdy potrebu z niečoho sa obviňovať. V tom konkrétnom momente som totiž robil/a všetko najlepšie, ako sa dalo,ako som mohol/la, vedel/a. Bodka! To je celé. Byť si vedomý každého svojho kroku a robiť všetko s najlepším vedomím a svedomím. Byť bdelý, žiť prítomný okamih v každej činnosti- je kľúčom k tomu, aby všetka činnosť bola úspešná.
4. Dovolím si robiť chyby
Ale čo ak sa vyskytne niečo, s čím som nerátal/a? Čo ak sa ukáže, že to a to bolo nedobré, že som sa pomýli/a? Vychádzam z predchádzajúceho bodu- robil/a som najlepšie ako som vedel/a a preto nemám dôvod sa trápiť nad tým, čo sa nepodarilo. Mýliť sa je ľudské, poučíme sa a ideme ďalej. Nijaký človek nie je bezchybný/dokonalý- každý robíme chyby. To, že si toto zistenie pripustíme, pomôže znova mnohým traumám. Je to len odrazový mostík k inému pohľadu na to, čo sa nám prihodilo. Všetko je škola/ skúsenosť!
Ideme na príklad:
Katku od malička nútili k super výsledkom v škole, angažovanosti vo všetkých možných krúžkoch… a tak aj bolo. Nijaké detstvo v zmysle kamaráti, lietanie po vonku- všetko mala nalinajkované, každú hodinu dňa naplánovanú. Samozrejme plnila tým priania rodičov. Po ukončení VŠ sa namiesto kariéry rozhodla pre rodinu. Medzičasom si doma otvorila obchodík , tak je sama sebe šéfom (ale mama jej vyčíta, že „čo už je toto za robota“. Nevidí, že Katka je šťastná, lebo si organizuje čas/deň podľa potrieb detí, podľa nálady. Chcela z nej mať niekoho na vysokom poste- a ona „dopadla“ takto…) . Má život aký chce ona sama, muž ju podporuje, len mama hľadá chyby… ALE… Prišiel druhý syn, a s ním všetko, čo Katka musí sama v sebe riešiť- chýbajúcu radosť zo života; cíti sa, že nestíha, že nie je dobrou matkou, že všetko, čo kedysi chcela, je teraz neskutočne ďaleko. Poďme poporiadku: spýtala som sa jej, prečo si myslí, že nie je dobrou matkou? Ona na to, že nestíha upratovať, navariť tak ako by chcela. -Ale venuješ sa malému! -To áno, ale aj tak… príde mama a začne mi vyčítať to a to. -A čo ťa po tom, čo si myslí mama, ak ty robíš všetko najlepšie, ako vieš? -Ale ja mám stále pocit, že robím málo! …. Tak toto je vážne hrozný kolobeh! Potreba stále niekomu dokazovať, že robím všetko podľa jeho predstáv, že sa radšej uštevem, len aby ten dotyčný bol spokojný. Prečo berieme ohľady na priania iných a na seba nehľadíme? Vzory a presvedčenia z detstva…..no poriadny masochizmus…
Takto to dopadne, keď sme naučení fungovať podľa predstáv iných, keď sa stále snažíme robiť všetko maximálne dokonale- ale pritom sme nešťastní a smutní. O čom je potom náš život, ak nedokážeme mávnuť ru kou (povedať si- no a čo?) nad tým, že som dnes nestihla zotrieť dlážku (a namiesto toho som bola vonku s dieťaťom/psom/priateľmi). Život nie je len práca a povinnosti. V prvom rade sme tu preto, aby sme mali
5. Radosť zo života
Ak to, čo robím ma robí šťastného/nou, je to super. Ale čo ak náš život je v jednom nepretržitom strese s kopou povinností a nikde nevidíme únikový východ v podobe relaxu? Nie sme stroje, potrebujeme mať aj niečo, čo nás dokáže tešiť, čo nás odvedie od kolobehu každodenných povinností. Tých možností máme veľa a záleží len na nás, pre čo sa rozhodneme. Ja chodím na hoďku denne do prírody so psom, ako relax mám čiastočne i prácu… Kto rád kreslí/maľuje/číta knihy/hrá na hudobnom nástroji/cvičí/spí….. nech si vždy vyhradí denne aspoň hodinku na túto činnosť. Ale zapamätajme si: pri tejto činnosti myslím len na túto činnosť! To, čo bolo, čo ma čaká, je vedľajšie! Venujem sa len oddychu! Vnímam len tú činnosť, ktorá mi robí radosť.
Po takto strávenej hodinke sme ako znovuzrodení. Máme dostatok energie fungovať ďalšiu časť dňa.
Nenechajme si zobrať takéto drobné radosti, buďme v tomto smere sebeckí a vyžiadajme si od rodiny hodinu času len pre seba. Každý musí mať aspoň maličkú časť dňa strávenú osamote, v tichosti a pokoji od všetkých. Ak si nás rodina váži, pochopí. Ak si vážime my ich- umožníme im to isté.
A ešte jedno dôležité upozornenie: snažme sa chodiť čo najčastejšie do prírody (najmä ak máme malé deti). Všetky negatívne energie, únava sa tam dokážu pretransformovať na pozitívum.
… a potom a akosi same od seba sa zacne diat to, ze neustale a neustale bod 3. bude lepsi a lepsi, teda prirodzene a „sam od seba“ s lepsimi vysledkami :); je to vtipne a zaroven take jednoduche, ako to funguje, chichi 😉 … naplneny den prajem!
maria,
sú to úžasné články 🙂 dávajú nám všetkým veľmi veľa 🙂 práve dnes som si aj ja toto povedala…že aj ja mám právo byť chvíľku sama so sebou a neskutočne som sa uvolnila 🙂
Mirka,
VĎAKA….. mnoho z tých vecí o ktorých píšem/budem písať, je nám znýmych, vieme o nich, ale nám ani nepríde, že práve takáto jednoduchá vec dokáže urobiť zázraky. možno si ich stačí len pripomenúť 😉 … a samozrejme použiť vo svojom živote 😀