Lekári a obvyklý obraz sveta

autor MUDR. VLADIMÍR SAVČENKO

Stretli sa dvaja lekárnici. Jeden sa pýta u druhého:
– Ako sa darí? Čo je nové?
– Pozri sa, vymysleli sme vynikajúci nový liek.
– Áno, a na čo?
– No, ešte sme k nemu nevymysleli chorobu…Videli ste niekedy chorého Boha? Nie? Tak sa na seba pozrite do zrkadla! Umenie byť chorým sa priviedlo k nedostižnej dokonalosti. Choroba je dnes umenie a akékoľvek umenie – to už je biznis. A ako viete, pre biznis je dôležité: spotrebiteľ nesmie zmiznúť!

To znamená, že rady chorých sa budú stále dopĺňať. Pozrite sa, ako krásne to znie: lekáreň „Harmónia”, obchod so zdravotnými potrebami „Oáza zdravia”, alebo domov dôchodcov „Ružová budúcnosť”. A my s vami toto všetko úspešne hráme. Ja by som vo všetkých nemocniciach na hlavný vchod veľkými písmenami napísal: „Každému, kto sem vkročí, na prahu jeho nádej skončí! Tvoje dni sú spočítané!” Alebo by som napríklad zavesil u doktora v čakárni plagát: Veľkú fotografiu doktora so spýtavým výrazom na tvári a prstom ukazujúcim priamo na vás, pod ktorou bude nápis: „Už si sa zapísal k zosnulým?” A na chirurgickom oddelení sa dočítate: „Z orgánov a častí tiel operovaných pacientov sa v našej nemocničnej jedálni pripravujú vynikajúce a výživné jedlá. Prajeme vám dobrú chuť!”

V škole sa pýta učiteľka:

– Deti, zdvihnite ruku, kto chce byť zdravý, šťastný a bohatý?

Všetky deti radostne zdvihli ruku, okrem Jožinka, ktorý sa zasnívane pozeral z okna.

– Jožinko, ty snáď nechceš byť zdravý? – spýtala sa pani učiteľka.

– Veľmi, veľmi chcem, pani učiteľka, – odpovedal Jožinko.

– Tak prečo si nezdvihol ruku?

– Či zdvihnem ruku, alebo nie, nič sa nezmení. Pretože mafia je nesmrteľná, tí doktori nás dostanú všade!

V spoločnosti, kde sa zdravý spôsob života nevychováva od detstva, ale všetka pozornosť smeruje k už chorým, môžu žiť (a narodiť sa), len chorí ľudia, keďže súčasná medicína nelieči, ale len uľahčuje utrpenie.

Je to realita nášho života a tu máte jej paradoxy. O svoje telo sa aspoň nejako „staráme”, ale kontrolu nad svojím duševným stavom, náladou môžeme dať komukoľvek alebo čomukoľvek. Akoby naša nálada nebola naša. Ako keby to existovalo oddelene od nás.

Ruka je naša, nohy a hlava sú tiež naše. Postaráme sa o ne, keď sa s nimi niečo stane alebo ochorejú.

„Pokazili mi náladu!”

Často počúvate niečo podobné? Rovnako často ako:

„Zničili mi ruku, hlavu, nohu.”

Áno, môže sa mi zničiť ruka i noha, pokiaľ ich dám niekomu, kto s nimi bude zle a neopatrne zaobchádzať. Ale prečo by som to robil? A ako je to s náladou? Prečo si tak ľahko necháme zničiť našu náladu a potom sa rovnako ľahko naštveme, nervujeme, nenávidíme?

Vynikajúca práca! Zodpovedne pripravená „pôda” pre ochorenia, rozvíjanie neuróz a depresií. Dá sa tomu predísť? Ľahko! Ak som sa raz rozhodol, že moje nálada – je MOJA nálada! A beriem na seba zodpovednosť za jej kvalitu. Môžete dať svoje telo do takých podmienok, v ktorých si zničíte zdravie, ale nemusíte. Rovnako tak i vaša psychika – môžete jej dovoliť sa ničiť, alebo na ňu budete dávať pozor a bude v perfektnom stave. Akákoľvek cesta sa začína prvým krokom.

Akákoľvek depresia sa začína kedysi pokazenou a včas nenapravenou náladou.

Takže všetci ľudia, čo majú psychoemocionálne problémy, si to zavinili sami. Alebo nevedia, že ich emócie – sú tiež ONI, ich podstata, rovnako neoddeliteľná ako ruka alebo hlava a rovnako životne dôležitá a nepostrádateľná.

Mám „rád” podobné výrazy:

– Keby ste vedeli aký mám tlak! A už roky s ním žijem. Stále beriem tieto tabletky.

Najradšej by som odpovedal:

– Keby ste vedeli, aké mám špinavé a smradľavé trenky! A už roky ich neperiem! Stále ich striekam týmto dezodorantom.

Bohužiaľ, pre väčšinu ľudí je diagnóza lekára niečo ako nápis na náhrobnom kameni, ktorý sa nedá zmazať. Tvrdím, že diagnóza neexistuje. Existuje len popis určitého stavu „zdravia” v danom okamihu. A to je to, o čo ste sa naozaj usilovali. Vyhovuje nám akýkoľvek variant, ale radšej ten druhý. Preto môžeme byť buď chorí a rásť duchovne (podľa typu: choroba ako šanca), alebo môžeme urobiť niečo – to druhé, aby sme boli zdraví a vychutnávali si duchovný život. Pocítili ste ten rozdiel? Tak potom už vás nebudem viac prehovárať, čo máte so sebou robiť! Vaše zdravie je v prdeli a vaša prdel je vo vašich rukách.

A podľa lásky k sebe bude vám dopriate!

Teraz od slov k činom. Manžel jednej ženy skončil na kardiologickej klinike s veľmi vážnym infarktom. Prognóza medicínskych kapacít, vychádzajúca z ich modelu reality, znela ako rozsudok: po takomto infarkte sa neprežíva. Môžete si predstaviť, aký film sa premietal v hlave tejto ženy, OOS (obvyklý obraz sveta) sa tlačil ako lis. Ale žena sa predsa len rozhodla do neho vplávať proti vetru a povedala si: „V mojej realite bude môj muž žiť!” Logika však kládla odpor a fakty (manžel v bezvedomí, kardiogram potvrdzoval infarkt a lekári priznali svoju bezmocnosť) boli neúprosné!

Žena si vymyslela rituál – predvádzať bojovníka s logikou. Ako vypadajú zápasníci sumo? Pupkatí, lesknúci sa tukom, chlapi so šikmými očami a v bedrových opaskoch. Žena si vankúšom vypchala brucho, z plážového uteráku si urobila bedrový opasok, lepiacou páskou si zalepila oči a do lesku sa celá namazala rastlinným olejom. Potom nafúkala veľký balón a napísala naň: „Logika”. Zapla si hudbu, zatancovala rituálny tanec. Naskočila jej husia koža a po tele sa jej rozlialo hmatateľné teplo. Vzala trochu múky a začala sa potľapkávať presne tak, ako to robia zápasníci sumo, rovnako pred bojom. Postavila sa do pozície, dala si rozkaz a začala bojovať s protivníkom. Stisla balón v objatí, s krikom a vzdychmi sa s ním začala váľať po zemi. Zápasila tak dlho, kým balón nevydržal tlak protivníka a praskol. Jasajúca športovkyňa položila zdrapy balónu na „lopatky”, potom ich priviazala na červenú stužku a zavesila si ich na krk. Po tomto nezostala po ťaživých myšlienkach ani stopa, žena sa ocitla v stave plachtenia. Manžel bol zachránený, lekári neverili vlastným očiam a vodili tam študentov, aby im ukázali uzdravujúceho sa pacienta ako výnimočný prípad v histórii kardiologickej kliniky. Žena prejavila neoblomný zámer, ktorý je hybnou silou sveta. Všetko, čo ľudia robia – je hra so zámerom.

Resumé: rozum je zvyknutý hľadať pre všetko vysvetlenie. Ako mechanické bytosti sa stále svojimi predstavami o „realite” ohradzujeme od kúzelného sveta, v ktorom je všetko možné.

Po absolvovaní kurzu sa mi v mnohých veciach začalo dariť, tak som sa rozhodla pokúsiť sa o nemožné. Môj syn mal sedem mesiacov a mal chorobu krvi, ktorá sa v medicínskom OOS chápe ako nevyliečiteľná (deti staršie ako jeden rok už neprežijú). Spievala som a tancovala „Zapaľujem oheň”, lúskala som prstami, skákala do paralelného sveta, rušila som chorobu a to najdôležitejšie zo všetkého – mala som neoblomný zámer. Vytvorila som si obraz, v ktorom je syn už zdravý, pretože testy boli jednoducho nesprávne. Týždeň som s ním ležala v nemocnici, rozprávala som všetkým o kúzlení a celé oddelenie, vrátane sestričiek, so mnou potom skákalo do paralelnej reality. Opakované testy sa ukázali v poriadku, doktori nič nepochopili a prepustili nás domov.

Resumé: Pokiaľ obvyklé metódy nezaberajú, rozširujeme obraz sveta, hráme sa na absurdnosť a robíme kontrolovanú hlúposť. A kto vie, možno:

To, čo sa včera považovalo za absurdné sa zajtra stane zdravým zmyslom!

A teraz psychologická podpora: Pokiaľ sa vám v hlave vynárajú pochybnosti a myšlienky ako: „Pomôže – nepomôže?”, „Bude to fungovať, alebo nebude?” – Koniec! Ste odsúdení na neúspech. Všetky ponúkané techniky – sú obaly, ale podstata je niekde inde. Predstavte si, že prídete do obchodu a miesto bonbónov si kúpite len ich obaly. Máte z nich úžitok? Nie. Čokoláda zostala v obchode. Techniky sú len krásnymi obalmi. Hľadáte spôsoby, metódy, prostriedky, ale zabúdate na to hlavné – na obsah, na vnútorný stav. A čo ak je obsahom kyselina sírová (pochyby, neistota)? Mení sa podstata kyseliny v závislosti od toho, kam ju nalejete? Do krištáľového pohára, alebo do plechovky z kontajnera? Nie! To znamená, že podstata vášho OOS sa v závislosti od techník, tabletiek a všemožných procedúr nemení. A váš OOS pokračuje vo vyžieraní vášho chabého zdravia (psychického i fyzického). A podľa vášho OOS vám bude dané! Svoj barbarský prístup k svojmu zdraviu môžete samozrejme ospravedlniť tým, že ste sa rozdali rodine, kariére, športu, atď. Prírode je ale jedno, komu ste sa rozdali. Nechceš byť zdravý – buď chorý, sám sa nič, uvoľňuj miesto pre zdravých a šťastných. Pre mojich milovaných oponentov ponúkam malú lyrickú vložku, pod názvom: „Ospravedlnenie pre vyliečenie”.

Povedzte, ako si môže človek so „zdravým rozumom” dovoliť okamžité vyliečenie? Nie je to možné! OOS to nedovoľuje. Človek ochorel a čo má k dispozícii? Vieru v sebe nemá, vedomosti o sebe nemá, skúsenosti byť zdravým nemá, všetka zodpovednosť za jeho zdravie je z detstva prehodená na ramená „pacientov v bielych plášťoch” (t.j. lekárov). Plus vžité rituály: ideme k doktorovi, sťažujeme sa, otvárame pusinku, zhlboka dýchame, cikáme do skúmavky. Dostaneme receptík, ideme do lekárne a kupujeme pre nás „drahé” zdravie. Doma to všetko s kyslým ksichtom pohltáme. Čas beží. A tu je to dlho očakávané „vyliečenie”, teda nebožtík znova môže chodiť. Toto je príklad s banálnymi ochoreniami. No a keď je diagnóza drsnejšia, tak aj rituál musí byť silnejší. Najskôr hľadáme najlepšieho doktora, potom najlepší liek a keď je diagnóza taká, že s ňou lekári nemôžu nič urobiť, potom sa musíme trápiť viac. Začína vyhľadávanie ľudových liečiteľov, psychotronikov, rôznych liečivých metód. Sebamučenie rôzneho druhu, čo si kto vymyslí: hladom, chladom, urino-terapiou, atď. Závisí to od fantázie a vytrvalosti. A keď človek uzná, že sa už dosť potrápil, tak si povie, uzdraviť sa! Potom celý zbytok života káže ten najlepší liečebný systém, ktorý ho vytiahol prakticky z onoho sveta a vrátil do plnohodnotného života. Je zaujímavé poznamenať, že väčšina ľudí prijíma pravidlo hry pod názvom: „Nevyliečiteľná choroba – už mi nič nepomôže!” Hneď a bez diskusie. Ďalej je to jasné – buď sa to prevádza na stranu chronikov alebo na stranu nebožtíkov (závisí to od fantázie). Naozaj vám hovorím: „Nie je nevyliečiteľná choroba, je nevyliečiteľný OOS!”

Na záver krátka meditácia: Jediná choroba, ktorá sa nejako vzťahuje k veku – je starecká senilita. Spravidla vzniká z lenivosti, nevedomosti a viery v nezvratnosť OOS – z hesla nad vchodom domova dôchodcov, ktorý sa nachádza v každom z nás.

MUDR. Vladimír Savčenko

Viac info na túto tému nájdete v knihe Proč Vaše vztahy nefungují?

Tip našej redakcie na knihu:

Gennadij P. Malachov – Jak vyléčit 200 nejčastejších nemocí – Uznávaný ruský lékař, zaměřený na metody přírodní léčby, předkládá známé i méně známé recepty založené na terapii urinou, detoxikaci organismu nebo fytoterapii, jejichž účinnost byla mnohokrát prověřena v praxi. Kromě toho nabízí různé rady a doporučení, jak se při té či oné nemoci zbavit potíží. V neposlední řadě také využívá zkušeností svách čtenářů. První část knihy obsahuje teoretický výklad, v druhé naleznete jednotlivé nemoci s krátkým popisem, seznamem doporučení a léčebnými recepty, seřazenými podle abecedy.