K napísaniu ma viedlo niekoľko posledných týždňov, zopár priateľov a situácií, ktoré sa udiali- nie len mne. Možno sa v tomto článku nájdete aj Vy 🙂
„Učit se říkat Ne může být ze začátku velmi těžké, protože okolo vás, kteří se s vámi stýkali, byli zvyklí na to, že na vše říkáte Ano. Druhá osoba se může nahněvat, ale pak budete vědět, že jejich hněv nemá nic do činění s vámi. Má to co dělat s ní. Také si nezapomínejte říkat: „Když tobě říkám ne, říkám sám/a sobě ano.“
Louise L. Hay
Pred polrokom sme boli u priateľov a moja kamarátka Janka mi povedala vety, ktoré som potom často v sebe otáčala a skúmala. Bolo to niečo v tomto znení: „Tebe stačí povedať a hneď reaguješ. Vyštartuješ a hneď konáš.“ … Odpovedala som niečo v tom duchu, že som takto zvyknutá reagovať z predchádzajúcej práce, kde bola nutná okamžitá reakcia/ jednanie/riešenie problémov. Najdôležitejšia bola rýchlosť. Toto jednanie som si preniesla aj do ďalšieho pracovného života. Keďže som sama sebe paňou, musím ihneď reagovať na požiadavky zákazníkov. ALE! Ani som sa nenazdala, zrazu sa toto všetko prenieslo aj do môjho duchovného života. No život nie je len práca, ale hlavne osobný život- treba vedieť, kde sú 
hranice a hlavne ich dodržiavať. V tomto je umenie povedať ÁNO a NIE. Žiaľ, mne sa zasa „podarilo“ všetko dať dokopy, neurčiť si hranice a jednať automaticky aj vtedy, kedy som nemala.
O čo sa jedná, ako to nie len mne skomplikovalo život, a čo to všetko môže znamenať o 10 -20 rokov? Videla som to nie len na svojom živote, ale hlavne na ľuďoch, s ktorými som bola posledné obdobie v styku. Veľa bude v zajtrajšom článku…
Začnem ale tým, čo je v názve tohto článku. Vieme povedať NIE? Napíšem Vám, ako som sa zamotala a aj odmotala- a učila sa povedať nie. Možno to ukáže na niečo, čo si momentálne neuvedomujete – a pomôže nejakým spôsobom aj Vám.
Ak viete poradiť/ pomôcť, ak viete pochopiť iných/ukázať im to, čo nevidia/nevšimnú si, budete mať okolo seba vždy dosť ľudí, ktorí potrebujú pomôcť. Ak máte radi ľudí, chcete dávať svoje poznatky/skúsenosti/ vedomosti ďalej, je radosť pomáhať. No vždy si buďte vedomí toho, kde sú hranice Vaše, kde sú hranice iných ľudí, kde je Váš život a život iných. Inak budete v časovom prese, nestíhať robiť svoje veci, odpočívať, žiť- lebo sa budete snažiť vyhovieť všetkému a všetkým. Ak si neustrážite tieto hranice, príde niečo, čo Vám ich začne ukazovať- prinúti Vás ich začať stavať. Ešte stále neviete čo tým chcem povedať? Napíšem Vám svoj príklad.
Akonáhle som nevedomky aplikovala rýchlosť v práci aj na duchovnú pomoc, začali sa mi vracať do života isté- už zažité veci. Kopec telefonátov, mailov, podobné situácie – ale rovnakí ľudia… samozrejme, pomáhala som, veď sú to priatelia, sú to ľudia, ktorých mám rada, nejakú dobu sa už poznáme. Tak prečo by som nepomohla? A že som vďaka tomu svoju prácu musela posunúť, robiť až do večera? Nevadí, aj zajtra je deň. Lenže akosi sa to začalo kopiť. Prišla nechuť čokoľvek robiť, únava … Sebaláska, sebaocenenie a môj vlastný život boli na neviemktorej koľaji… Malo ma napadnúť, že nič nie je náhoda, mala som zatiahuť ručnú brzdu a povedať niektorým ľuďom STOP. No keď nevidíme jasne stopku, ideme ďalej, kým na niečo nenarazíme. Ak niečo nemáme robiť a robíme, v živote sa začnú objavovať stopky. Stopka môže mať rôzne podoby– od zastavenia práce/biznisu, cez rôzne úrazy, nehody, straty, krádeže vecí/peňazí, až po – ako v mojom prípade – zdravie. Zvláštne, že mňa, nezmara, zastavila únava druhý raz od začiatku roka! Samozrejme, nepochopila som 😀 Ako sa hovorí, každé zlo je na niečo dobré, urobila som si voľný víkend, čítala a posunula sa o kúsok v Lazarevovi. Nakopli ma nové veci, rohýbali moje aktivity. A všetko čo som cez víkend prečítala, zapadlo do vecí okolo arogancie a idealizáciách (boli tu články).
Úplne „náhodou“ mi hneď v pondelok volala známa/jasnovidka, len tak- ako sa mám, čo nové…. a tak pomimo konverzácie povedala to najdôležitejšie, čo som potrebovala počuť – aj keď si silná žena, necháš si inými odoberať energiu. Necháš sa využívať- až zneužívať ľuďmi, ktorým už pomáhať nemáš. Nenechajú si poradiť, robia rovnaké chyby, sú nepoučiteľní… Energiu vydávaš, ale nazad nič neprijímaš. A mne (konečne!) svitlo … rovnaké problémy, rovnakí ľudia… opakuje sa niečo z minulosti, čo som nezvládla ani ja, ani oni. Pre mňa to malo byť o učení sa povedať NIE. Pre nich- naučiť sa konečne nebyť obeťou, jednať a nemať pritom strach, nájsť svoju vnútornú silu.
Už dávnejšie som sa naučila ľudí neľutovať- lebo vždy je riešenie, len treba hľadať. Ľutovanie nikomu nepomôže – práve naopak- dávam ľudom najavo, že im neverím. Že nie sú schopní sami konať, sami sa postaviť na vlastné nohy- preto pozor na ľutovanie. Súciťme s ľuďmi, pomôžme, poraďme- ale zvyšok je na každom človeku. Rozhodujúce kroky musí urobiť každý sám… Popri všetkej pomoci iným nezabúdajme na seba. Určime si pevné hranice a naučme sa povedať NIE. Nič nie je náhoda- a vždy dostaneme po rukách, ak robíme čo nemáme.
Dôvodov prečo pomáhame je mnoho: od lásky k ľuďom, cez chuť posúvať informácie ďalej, pocit dôležitosti až po pýchu- ukazovať a ohurovať iných (čo všetko viem a dokážem). Tu je na každom, aby si úpimne prehrabal svoje vnútro a našiel tú správnu odpoveď.
No a pointa? Teraz nebude- bude až zajtra. Naznačím Vám len to, že ak napriek stopkám pokračujeme v tom, čo robíme, časom sa nesprávne kroky odzrkadila na zdraví. A nemusí sa to vôbec týkať liečiteľov, alebo tých, ktorí pomáhajú iným. Môže sa to týkať každého, aj Vás.
Krásny začiatok týždňa priatelia,
Mária 🙂
Autorské články je možné kopírovať len s priloženým aktívnym odkazom www.eldhwen.sk, ďakujeme, že rešpektujete našu prácu.
Včera som v horúčke nariekala do perín, že kde robím chybu, že som od vtedy, ako som sa zamestnala, stále chorá a stále ten istý typ ochorenia. Nevšímala som si mamino: „staraj sa už konečne o seba, nie o druhých,“ ani kamarátkino: „nerozdávaj sa toľko,“ ani kolegovo: „rob iba svoje povinnosti, nenakladaj si, nerob naviac“ ani pacientovo pasívne:“sestrička, robte mi dobre“ a jeho následné „ďakujem za toľko energie“ a zázrakom som dnes našla článok, ktorý mi dal odpovede, o ktorých som už dávno tušila, ibaže moja sebaláska a hodnota sú také nízke, že som si to nechcela priznať, lebo chcem byť ku všetkým milá, dobrá, ústretová, ochotná a láskavá. Áno, treba, ale s mierou – aby človek nevyšiel za dobrotu na žobrotu, tak ako ja teraz. A to je len zopár príkladov, zamyslime sa nad sebou, tým, že poviem NIE si naozaj určím svoju hodnotu a nebudem za rohožku. Teóriu poznám, uvidíme, ako zahviezdim v praxi. Dúfam, že úspešne, už ma nebaví byť stále na pokraji fyzických a mentálnych síl. Chcem, aby sa mi investované vracalo, zatiaľ mám pocit, že som taká energetická radodajka…
Nika,
vitaj v klube 😀
toto je beh na dlhú trať (poznám na sebe), ale už som sa aj ja zaťala a JA som dirigent vlastného času/života/energie 😉
držím palce!!!!!
Až keď je pohár plný, môže pretekať : )
Viacerí mi hovoria: „Ty nedokážeš povedať NIE.“ ÁNO, nedokážem povedať NIE 😀 , pretože nedokážem Bohu povedať NIE. Povedať NIE iným, je ako povedať NIE aj sebe a zastaví sa tok energie prijímania a dávania. Ak tok energie prijímania a dávania nie je vyvážený, nastáva nespokojnosť – poďakujte za to čo máte a dovoľte si prijímať viac alebo dovoľte si dávať viac – podľa toho čo vám chýba. 🙂
Jo, ak sa vracajú tí istý prosiaci o pomoc, tak pomáhajme im nájsť ich vnútornú silu, pretože niekde na ceste života stratili odvahu. Keď pomáhame, tak to robme pre Všetko nielen pre jednotlivca v danom momente. A tým Všetkým si súčasťou aj TY.