Malá- ale veľmi silná- pripomienka niečoho, o čom stále rozprávame, premýšľame, trápime sa – ale len pokiaľ si veci neuvedomíme. 
A keďže ako počujem z rádia, je v Indii Deň zlomených sŕdc, pre všetkých, ktorých sa to týka: uvedomte si to, čo je v časti o láske.
Naviac na dnes pripadá i Svetový Deň Slnka, tak všetkým veľa slniečka do dušičky (napriek tomu, že možno u vás prší tak, ako u nás 🙂
Ktoré sily sú také mocné, že sa na ne nechceme ani pozrieť a radšej veríme niečomu mylnému? Podľa Ruedigera Schache-a sú to tri druhy obáv zo straty:
Strach zo straty lásky
Ak sa vzdáme nejakej životnej lži, môže sa stať, že to zmení naše vzťahy. 
Možnože láska, o ktorej sme boli doteraz pevne presvedčení, bola iba ilúziou. Možno budeme musieť nechať niekoho odísť, lebo už nie je taký, akého sme ho kedysi spoznali.
Ak nemáme vlastný zdroj sebalásky, strata hoci aj domnelej lásky sa nás dotkne tak silno, že je pre nás takmer nemožné priznať si pravdu. Pravda je však taká, že láska je tu vždy, pretože je našou súčasťou.
Strach zo straty bezpečia a pohodlia
Každá zmena prináša pohyb, avšak niektorí ľudia majú zo zmien strach.
Nenaučili sa s radosťou vítať všetko nové, lebo dobre vedia, že s novinkami sa spája aj riziko (nejaká zmena). Okrem toho, zmena pre nich nie je pohodlná.
Ak si ľudia myslia, že si musia zachovať aspoň to, čo im ostalo, sú na omyle, pretože nič si nemožno zachovať, ak to život nepripúšťa. Našou úlohou je plynúť s prúdom života.
Strach zo straty vlastnej identity
Najväčšia sila živiaca naše životné omyly je strach zo straty zmyslu života, z toho, že
nebudeme vedieť, kto alebo čo sme. Rozum sa so svojou predstavou o sebe stotožnil natoľko, že verí, že je tým, čo sa tu deje. Pýta sa: „Kto alebo čo budem, ak tu nebude tento príbeh?“ Pozorovateľ nie je prítomný, a tak je naše opustené ja presvedčené, že „je“ doterajším priebehom nášho života. Neuvedomuje si, že tento príbeh iba „prežíva“.
Keď sa potom náš životný príbeh rúca, ja sa obáva, že sa takisto rozplynie. Je však omyl, keď sa domnievame, že sme svojim príbehom.
Pravda je taká, že sme prežili určitý príbeh, ibaže my a príbeh sme dve rozdielne veci.
Veľmi pekne túto myšlienku vystihuje čínsky filozof Čuang-c.
„Čuangovi-c’ sa raz snívalo, že je motýľ. Šťastne a spokojne si poletoval z kvetu na kvet a robil, čo sa mu len zachcelo.
Nevedel, že je Čuang-c’. Keď sa prebudil, znovu bol sám sebou: skutočným a nezameniteľným Čuangom-c’. Začal premýšľať. Zrazu si už nebol taký istý, či je Čuang-c’, ktorému sa snívalo, že bol motýľ, alebo či je skôr motýľ, ktorému sa teraz sníva, že je Čuang-c’.“
Nina: Netreba sa báť zmien. Ľudia, ktorí sa túžia rozvíjať budú robiť všetko preto, aby došli k pravde a spoznali ju. Aj napriek tomu, že je to niečo nové a že zmena prináša tiež nové poznanie, nie je potrebné sa báť, pretože čo má prísť, príde a ten, kto má snahu spoznávať bude iba rád, že má tú šancu a možnosť dozvedieť sa a prežiť niečo “nové”. Môžeme si len vybrať, či budeme plávať s prúdom, alebo či sa budeme silou mocou stavať proti tomu, čo nás môže posunúť. Skúsme sa teda zamyslieť nad čínskym príslovím:
„Ak veje vietor zmien, niektorý stavajú ochranné múry, iní veterné mlyny.“
Z knihy Tajomstvo siedmych závojov
prevzaté z:
http://nina450.wordpress.com/2011/05/02/tri-sily-ukryvajuce-sa-za-kazdou-lzou/#comment-1411