Na zamyslenie …
Raz k staršiemu prišiel mladší muž a spýtal sa:
– Prečo si tak šťastný v rodinnom živote? Všetci si ťa vážia a chodia k tebe po radu. V čom spočíva tvoje tajomstvo?
Starší sa usmial a pozval svoju ženu. Do izby vošla nádherná a veľmi šťastná žena:
– Áno, drahý?
– Milá moja, priprav prosím ťa cesto na koláč.
– Dobre.
Ona odišla a asi o 20 minút sa vrátila oznámiť, že cesto je hotové.
– Pridaj do neho to najlepšie roztopené maslo z našich zásob, a tiež aj všetky orechy, ktoré sme odložili na slávnostný koláč pre nášho syna.
– Dobre.
Asi o 10 minút sa znova vrátila a muž jej dal nasledujúce inštrukcie:
– Primiešaj doň našej drahej zeme. A potom upeč.
– Dobre.
A o polhodiny sa na jej rukách nachádzal tento zvláštny koláč.
– Nakoniec toto predsa jesť nebudeme – povedal muž – odnes to sviniam.
– Dobre – odvetila žena.
Hosť bol šokovaný. Vari je toto možné? Bez jediného slova odporu urobila všetko, čo jej povedal. A to aj vtedy, keď povedal absurdnú vec.
Rozhodol sa teda urobiť nasledujúci experiment. Keď prišiel domov, počul smiech svojej ženy. Spolu so svojimi priateľkami hrala stolovú hru.
– Žena! – oslovil ju.
– Nemám čas! – podráždene odvrkla mu zo spálne.
– Žena!
Asi o desať minút sa objavila.
– Čo potrebuješ?
– Priprav cesto!
– Tebe preskočilo? Doma máme množstvo jedla a ja mám čo robiť.
– Povedal som, priprav cesto!
O polhodiny podráždene oznámila, že cesto je hotové
– Pridaj doň tie najlepšie orechy a všetko topené maslo!
– Tebe preskočilo, napozajtra je svadba mojej sestry, tie orechy potrebujeme na koláč.
– Urob, ako hovorím!
Žena dala do cesta iba časť orechov a zniva sa vrátila k mužovi.
– A teraz daj do cesta hlinu!
– Ty si sa načisto zošalel! Toľko surovín len tak vyhodených??
– Pridaj hlinu, ako hovorím! A potom upeč!
Po hodine priniesla žena ten koláč a hodila mu ho na stôl.
– No, a teraz som zvedavá, ako ho jesť budeš!
– Ja ho jesť nebudem – odnes ho sviniam!
– Vieš čo? – rozhorčila sa žena – choď sám a kŕmi svoje prasatá!
Tresla dverami a odišla do svojej izby.
Počas nasledujúcich dní každému o tom rozprávala a zabávala sa na tom.
Vtedy sa rozhodol hosť vrátiť k staršiemu mužovi.
– Prečo? Prečo tvoja žena všetko vyplnila a moja z toho urobila škandál zabávajúc sa na tom? – pýtal sa hneď z prahu.
– Je to tak jednoduché. Ja jej nenadávam, nehádam sa s ňou a neprikazujem jej. Ochraňujem ju a to ju robí spokojnou. Moja žena – záruka môjho spokojného rodinného života.
– A čo mám teraz robiť? Hľadať si inú ženu?
– To je ten najjednoduchší spôsob, ktorý ťa dovedie k rovnako smutnému koncu. Tebe a tvojej žene je potrebné naučiť sa vážiť si jeden druhého. A na to si ty tým, kto má urobiť prvý krok a spraviť všetko preto, aby bola šťastnou.
– Áno, veď to tak aj robím.
– A je šťastnou? Vzali ste sa, aby ste sa navzájom ľúbili, starali sa o seba a spolu sa radovali. Miesto toho sa urážate, bojujete o moc a ohovárate jeden druhého za jeho chrbtom.
Zamyslený sa pobral muž domov. Cestou uvidel záhon krásnych červených ruží. Takéto ruže jej predsa nosieval, dobýval jej srdce. Deň čo deň jej nosieval ružu, kedykoľvek počas roka. … Kedy jej naposledy priniesol kvety? Ani si nemohol spomenúť.
Preto odtrhol jednu z nich a zobral ju domov. Doma už všetci spali. Nechcel zobudiť ženu, preto postavil kvety k jej záhlaviu.
Ráno ho po mnohých rokoch čakali raňajky.
A krásna žena so žiariacimi očami. Objal ju a dal jej pusu – ako kedysi dávno.
Prestal robiť nepodstatné veci, všetkými silami sa snažil urobiť ženu šťastnou. Ona prestala doma chodievať len tak a opäť mu začala pripravovať jeho obľúbené jedlá.
A o niekoľko rokov u jeho dverí zaklopal mladík.
– Počul som, že váš partnerský vzťah je ako obrázok – vzor pre všetkých. U nás to tak nie je. Žena ma trápi, míňa peniaze, nepočúva ma … V čom je to tajomstvo? Prečítal som už toľko kníh, no žiadna mi nepomohla …
Pousmial sa domáci.
– Vstúpte, drahý hosti. Moja žena nám pripraví koláč ….