Na základe posledného mesiaca, som sa rozhodla urobiť „seriál“ Návod na život. Za posledné obdobie mi na SRT sedenie prichádzali ľudia s úplne rovnakými problémami/traumami/chuťou riešiť to, s čím sami nevedeli pohnúť- aj keď to mnohí dokázali pomenovať. Že náhoda? Určite nie! Mnohí už vedia čo chcú, len sa tam dopracovať…
Je zvláštne, ako mnohí prišli sami od seba na to, že 99% všetkého, čím trpia má korene v detstve. Ako sa k nám správali rodičia, takí teraz sme. Dali nám nedôveru v seba tým, že všetko robili za nás lebo: „ty to nevieš, ty si hlúpy“? Teraz stále hľadáme niekoho, kto nám potvrdí a odobrí to, čo robíme, utiekame sa k rôznym vodcom a autoritám, lebo si myslíme, že oni to vedia lepšie ako my… možno blbo povedané, ale sme ako ovce v košiari, stále čakajúce na pastiera. Bez neho sa nedokážeme samé ani len nažrať.
Toto je len časť vecí, ktoré môžu pochádzať z detstva a teraz nás trápia. Mnoho už bolo naznačené v predošlých článkoch, ale asi je nutné dať tomu tvar a rozobrať to hlbšie. Nepíšem to ako teoretik, ale ako človek, ktorý sa aktívne stretá s ľuďmi už 8 rokov a pomáha im hľadať odpovede/riešenia/ cesty k ich skutočnému životu, životu bez obmedzení (nech je to nedostatok dôvery v seba, nedostatok sebalásky, hnev, strach….)… ja som tiež pri každom človeku prešla vlastným životom- a našla sa v každom z nich. Nie sme rovnakí, neexistujú dvaja rovnakí ľudia, preto neexistuje, aby sme niekoho škatuľkovali. Každý človek je iný/potrebuje individuálny prístup/neexistuje rovnaká mierka na všetkých… ak každý z nás začne prejavovať svoje skutočné kvality, svoju „pravú tvár duše“, tak sa dokážeme prepracovať nie len k vlastnému šťastnému životu, ale obohatíme a pomôžeme každému človeku s ktorým sa stretneme. To je to, načo sme sem prišli. Nie sa nechať vodiť za ručičku, ale všetci slobodne vedľa seba kráčať ako rovnocenní partneri.
V každom z nasledujúcich dni, pridám časť tohto „seriálu“, podobne rozoberiem to, čo pokladám za ceste k vlastnej slobode za podstatné. Budem rada, ak sa zapojíte otázkami/nápadmi/postrehmi (tu, nie len v mailoch 😉 … ale ak chcete zachovať anonymitu, rešpektujem to ) ak by som na niečo podstatné, čo zrovna vy potrebujete prebrať, zabudla.
Takže, hor sa do práce na sebe 😉
Teším sa 😛 … okrem iného aj na pokračovania 😛 … skvelé…
Ďakujem 🙂 😛