… ešte nekončíme 😀
6. Som samým/sama sebou a som na to hrdý/á
Možno sa vám to nebude zdať až také dôležité, ale …
Byť prirodzeným, byť samým sebou, nehrať sa na niekoho/niečo- čo si „vyžaduje“ móda/ priatelia/ partia/ rodičia, byť takým, akým chcem- bez ohľadu na okolie, je veľmi dôležité. Ideme na príklad:
Danka si našla priateľa. Písali si nejakú dobu, telefonovali…mali veľa spoločných záujmov, názorov, začalo to medzi nimi slušne iskriť 😉 … po čase sa dohodli na stretku. Všetko by bolo super, keby On nezačal riešiť jej oblečenie a to, že sa nemaľuje (toto som si uvedomila až po jeho slovách! Veď Danka sa nemaľuje! Vôbec mi to na nej nikdy nechýbalo!). Danka bola samozrejme z toho zdrvená a už aj sa chcela podvoliť jeho prianiam… ja som sa jej spýtala PREČO? Veď toto je láska AK…(už sme o tom písali minulý rok- ak budeš dobrá, dostaneš čokoládu (takto učíme deti na lásku AK… Podmienenú lásku). Potom sa nemôžeme čudovať, že sa v dospelosti snažíme prispôsobiť/vyhovieť dominantnému partnerovi, ktorý po nás vyžaduje i takéto „maličkosti“.. ale poďme nazad k Danke a jej priateľovi.
Oblečenie, On: prečo si neprišla vyzývavejšie oblečená, prečo si si dala rolák a šál??? Môj koment k jeho otázkam: Danka a ty by si si dala v decembri /v mrazoch a na prvé rande výstih po pupok??? To, že sa Danka nemaľuje: Ja mám rád ženy, ktoré sa vedia nahodiť, ktoré sa maľujú. Také sa mi páčia! Môj koment: tak on chce mať z teba barbínu… Prečo chce mať z teba niečo, čo nie si?
Danka je prirodzene krásna aj bez make- upu, má to „šťastie“, že sa maľovať nepotrebuje (aby zakryla nedostatky pleti). Spýtala som sa jej toto: ako zmení TEBA to, že budeš namaľovaná? Budeš to stále TY? Alebo to bude len jeho 
predstava o tebe? Keď sa namaľuješ- budeš šťastnejšia, spokojnejšia, budeš dokonalejšia? Ak toto dokáže obyčajný make-up, tak sa budeme maľovať všetci a donútime aj mužov, aby sa maľovali 😀
Ak nás partner nemiluje pre to, čo/kým sme, tak maľovanie určite nepomôže 😉
A ako to dopadlo? Danka si moje odpovede nechala rozležať v hlave a jemu povedala čo si o tom všetkom myslí .. on sa urazil 😀 …no veď ako si ona dovolila Jemu oponovať? A takto skončil jeden začínajúci vzťah. Na snahe niekoho meniť na svoj obraz/svoju predstavu. Ak by sa všetko stalo podľa Jeho predstáv, tak On by bol možno šťastný, ale Ona určite nie.
Ak po nás chce niekto dokonalosť, je on sám dokonalý? Ak po niekom niečo vyžadujem, rovnaké kvality by som mal/a mať v prvom rade ja sám/a.
Znova narážame na sebalásku/sebadôveru/vlastnú hrdosť a jedinečnosť vlastnej individuality. Nenechajme si „kecať“ do toho kým sme, čomu veríme, kam smerujeme. Návrhy si vypočujeme/zvážime/premyslíme, ale čo odpovieme, je len na nás. A tu sa blíži ďalší bod:
7. Dokážem povedať NIE
Tento bod sa vzťahuje k mnohým bodom. Dal by sa tiež nazvať zdravým egoizmom, ale pritom je to zasa len o sebaláske! Dokážem povedať NIE všetkému, čo sa mi prieči, čo nechcem, čo nie je v súlade s mojimi presvedčeniami?
No a ideme na príklad: napísala som článok „Prosím o pochopenie“… pamätáte sa čo tam bolo? V skratke: chcem mať aj ja čas na seba, rozhodnúť sa kedy odpoviem, žiť svoj život podľa seba, nie podľa iných. Toto je ľahké upozornenie na to, že: „rešpektujte ma, som tu pre vás, ale odtiaľ-potiaľ“.
Teraz to otočím, a napíšem z pohľadu niekoho, kto trpí spasiteľským/mesiášskym komplexom- čiže pomáham za každú cenu- aj keď to nie je vhodné/aj keď ma o to nepožiadajú, nútim iným svoju predstavu pravdy bez ohľadu na to, čo si o tom myslia iní (trochu to preženiem, ale aspoň to bude viditeľnejšie 😀 )
Som úžasný terapeut/radca/vodca, všetkým dokážem poradiť, pre každého mám správnu odpoveď (a len moja odpoveď je tá NAJ), som neprestajne k dispozícií- len sa pýtajte! Veď musím spĺňať také a také predstavy o dokonalom terapeutovi/radcovi/vodcovi, robiť to a to, byť k dispozícií kedy treba, lebo čo by povedali ľudia/priatelia, ak by som nestíhala reagovať. To, že som ako opička na gumičke a lietam od jedného k druhému, od rána do noci, že ma to vyčerpáva, unavuje, deprimuje- to je vedľajšie. Veď sa to všetko patrí, tak to má byť! Ako inak sa mám správať? Je to odo mňa očakávané! A som na to patrične pyšná, že som taká vyhľadávaná/oceňovaná/ospevovaná! … Ale pozor! Len nech mi nikto neoponuje, nemá iný názor. Len nech nikto nezistí, že aj ja mám svoje chyby. Veď to je nevhodné, ja som predsa dokonalá! To by bolo veľké spochybnenie mojej autority/vedomostí/schopností! Toho človeka musím dať na pranier, aby ho všetci videli, aký je voči mne zlý! Budem na neho ukazovať, kým všetci, ktorí za mnou stoja neuveria v moju pravdu. Že má „náhodou“ pravdu, že mi ukáže kde robím chyby a mám sa zastaviť/zamyslieť- to je predsa vedľajšie. JA som tu tá, čo má skúsenosti a VIE. … Takto dopadne človek, ktorý spojí pýchu s mocou (kuknite na Osvietenie I. časť)… takto môže fungovať pár rokov (a nevšímať si často i očividné náznaky/opakujúce sa situácie/ ceduľky s nápisom: STOP), kým „z hora“ nepríde poriadny úder. Sme vedení „z hora“ – preto ak už toho nášho vyčíňania majú dosť, jednoducho ho ukončia. Pokiaľ to v zdraví prežijeme, môžeme si pogratulovať 😀
Toto bola poriadne silná káva, že? .. ale osobne poznám dvoch takýchto ľudí…
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že naučiť sa povedať NIE je pre vlastné zdravie/život/čas veľmi prospešné. Povedať NIE tomu, kto nás núti meniť samého seba na jeho obraz chce odhodlanie/silu, ale pritom o nič nejde! Len o jedno slovo, ktoré nás posunie k slobode- NIE…. nechcem byť s tebou/počúvať ťa. Určiť si pomyselné hranice odkiaľ- pokiaľ si pustíme ľudí/situácie/veci k sebe. Myslime najskôr na seba- aby sme sa my sami cítili vo vzťahoch dobre, inak pôjdeme proti sebe a časom sa to odrazí i na našom fyzickom zdraví. To mi môžete veriť!
Zasa je to o našej sebaláske- koľko mám času denne na samého/samu seba? Nevenujem sa celý deň iným/povinnostiam/domácnosti/práci a na seba mi potom akosi nevíde čas?
Z hora nám vždy pripomenú, že najskôr sme my a až potom zvyšok sveta. Najskôr musíme byť sami zdraví (a nie len fyzicky), ak chceme byť pomocou/oporou iným. K tomuto sa hodí ďalší bod…
