Čo ak venujem svoj život, čas a energiu hlavne iným, nepozerám na vlastné pocity, na to, čo chcem ja a čo ako cítim- ale som tu hlavne pre iných, len aby som vyhovela všetkým okolo?
Nie som JA na prvom mieste ale iní? A to nemusím byť liečiteľ, duchovný radca alebo niečo podobné- som obyčajný človek, ktorý chce, aby okolo neho bolo všetko v harmónii, v pokoji, prispôsobím sa, „len aby bolo dobre“. Čo sa môže (ale samozrejme nemusí) udiať? Napíšem Vám niekoľko možných scenárov:
Roky sa nemusí diať nič.Nemusím nič spozorovať, čo tam po opakujúcich sa „sezónnych“ ochoreniach, veď to je „normálne“ … a aj občasné úrazy sú predsa „normálne“…. Ale časom moja frustrácia, vo vnútri dusený hnev, odsudzovanie, posudzovanie atď. – negatívne energie, ktoré ukazujem len sama sebe, alebo mojim najbližším- spôsobom, ktorý si možno ani nevšimnú, alebo sú naň zvyknutí (žena- slúžka, muž- šéf, okolo ktorého je treba behať), toto všetko sa môže/začne prejavovať na vnútorných orgánoch. Hlavne tam, kde je to, čo sa týka môjho hnevu/frustrácie/odsudzovania/smútku/nenávisti … Hnevám sa na ženy vo svojom živote/na seba ako ženu: cysty, zrasty, alebo až rakovina v oblasti ženských orgánov/ prsníkov. Podobné je to s mužmi: prostata (mužnosť). A spoločné: pečeň (hnev), nespokojnosť s vlastným životom (hrubé črevo), nemenné myšlienky/neschopnosť meniť a prispôsobovať sa toku života (mozog, hlava), pľúca (smútok/nevidím radosť okolo seba, v sebe), kŕčové žily (perfekcionizmus vo fyzickom svete), žalúdok (snaha mať všetko pod kontrolou/riadiť podľa seba, prípadne „nestrávenie“ niečoho, čo sa mi deje) …samozrejme je toho veľmi veľa, každý sme individulaita a aj dôvody môžu byť iné….môže/ale aj nemusí sa prejaviť týmto spôsobom. Je to len časť z vecí, s ktorými som sa stretla, a čo si sami (počas svojho života) dokážeme „vyrobiť“.
Ako z toho všetkého von, alebo- ako tomu predísť? Naučte sa úprimne pozerať do seba. Neviete ako na to, nemáte nikoho pri sebe, kto by Vám pomohol/ poradil? Ak toto čítate, už ste na ceste k pochopeniu! Už máte možnosť niečo vo svojom živote zmeniť- samozrejme- ak sami chcete. Hľadajte odpovede, prečo sa Vám deje to, čo sa Vám deje- ale hlavne v sebe! Nepozerajte von, vždy najskôr do seba/na seba! To je začiatok zmien- zmena seba samého. Odpustite sebe aj iným- VEDOME- sa pustite všetkých krívd, hnevu, nenávisti, neodpustenia a podobných „perličiek“, ktorými sami sebe ubližujete. Nie je to ťažké, len to „chvíľu“ trvá, kým sa to naučíte, kým to začne vo Vašom živote pôsobiť. Naučte sa mať radi samých seba, prijímať sa aj s krivým nosom, kilami naviac, piskľavým hlasom, či dioptriami. Sme dielom Boha, jeho časťou, každý jedinečný taký aký je! Fyzické telo je len obalom Ducha a nie náhodou nám bolo dané také, aké je. Nešomrite na to, čo nemáte- sústreďujte sa na všetko to, čo máte! Vážte si to a ďakujte Bohu za Život, prácu, rodinu, priateľov – za čokoľvek môžete byť vďační! Vždy je nejaký dôvod. Nedávajte energiu na negatívne veci, dajte ju radšej na pozitívne- je len na Vás, kam svoju energiu smeruje. Vyberte si radšej + ako –
Základ je začať, potom vydržať a hlavne neprestať. Po čase zistíte, že nemáte dôvody na iných hľadať chyby, posudzovať ich, alebo nálepkovať a dirigovať (ten je taký a taký, prečo robí toto a tamto, nemal by to, mal by to robiť takto….) lebo zistíte, že sú len vašim vlastným obrazom 😉 … jednoducho budete plynúť s prúdom, bez pocitu zasahovania do životov iných. Budete prijímať iných so všetkým- aj s „chybami“, za ktoré by ste ich predtým odsudzovali. Budete prijímať rozmanitosť sveta/ľudí a všetko tak, ako ide- necháte Životu vlastné tempo– a budete LEN plávať. Nijaké vzdorovanie, frflanie, ani dupotanie nohami- ja to chcem už aj, hneď, teraz 😀 Pochopíte, že všetko má svoje tempo, ktoré my neriadime, neovplyvňujeme. Pochopíte, že nič v živote sa nedeje náhodne a všetko má svoj dôvod, zmysel – ktorý pochopíme často až po nejakej dobe. Obzrite sa do minulosti na niečo, čo Vás kedysi ranilo/nahnevalo/rozzúrilo- čo Vám tá situácia dala, čo ste sa vďaka nej naučili?
Avšak pozor! Odovzdanie sa Prúdu Života nie je o stagnácii, rezignácii a prijatí všetkého len tak, so založenými rukami – práve naopak! Veci, ktoré môžem/viem zmeniť, mením! To, čo sa dá ovplyvniť/hýbať/ riešiť- riešim! Pomôž si človeče- aj Boh ti pomôže. V čase, ktorý je na to vhodný. Postupne sa naučíte počúvať intuíciu, vnímať situácie a okamihy, vhodnosť a dobu… Nedá sa niečo pohnúť? Nechám to na vhodný čas- potom to pôjde úplne ľahúčko, samo, akoby bez našej energie.
Čiže základ som zasa JA. Tak ako vždy. Ako som už písala- ak sú problémy/nepríjemnosti- vždy súbežne prichádzajú aj riešenia. Len sa musíme pokojne okolo seba rozhliadnuť, využiť všetky dostupné zdroje/konať, a ak už využijeme všetko, urobíme čo sa dá, a napriek tomu sa nevieme pohnúť- nebáť sa poprosiť o pomoc. Ale hlavne- vždy premýšľať – a viac neopakovať rovnaké chyby. Byť bdelý, uvedomiť si čo v každej chvíli robím, aké to môže mať následky, lebo JA som zodpovedná/ý SÁM za seba, za svoje konanie, za svoj vlastný Život … nie iní- len JA ….
Ak chcete niečo doplniť k tejto téme, napíšte, urobím pokračovanie.
Krásny deň priatelia,
Mária 🙂
Majka, super ako vždy, už sa teším na pokračovanie, a asi si znovu prečítam pána Lazareva 🙂
Aj ja sa chcem poďakovať za včerajší aj dnešný článok..Za posledné týždne som „náhodou“ našla takýchto svetielok ktoré mi ukazujú cestu na tejto stránke viac. 🙂
až narazenie na „stopky“ mi pomohlo ukázať že existuje aj niečo iné ako to čo som doteraz poznala a síce otrasená ale s nádejou na zmenu k lepšiemu sú pre mna takéto články ako znamenie, že to nie je „náhoda“ 🙂
dakujem za ponaucenie mojko