Nad týmto všetkým som sa zamyslela, keď som čítala nasledovný citát…
Každá propaganda musí byť populárna na takom intelektuálnom stupni, aby jej aj najhlúpejší z tých, voči ktorým je nasmerovaná, porozumeli… Cez jej šikovné a ustavičné aplikovanie, ľudia môžu vidieť raj ako peklo a naopak – najhorší spôsob života môžu považovať za raj.
Neprestajne sme zahŕňaní množstvom informácií. Ale čomu máme veriť? Čo je skutočnosť/ pravda, čo len klamstvo/ pretvárka? Kto z politikov/duchovných učiteľov/priateľov/známych je ten, kto nám hovorí skutočnú pravdu? A kto z nich si potrebuje „len“ dokázať svoju „veľkosť“, svoju pravdu; to, aby sme mu pritakali a predkladá nám pritom možno niečo, čo by sme nikdy nechceli? Alebo naopak- nám pritakáva len preto, aby sme ho brali…
Schválne som pod úvodný citát nedala autora. Skúsme si ho znova prečítať a zamyslieť sa nad ním.
Dokážeme prehliadnuť to, čo sa nám ponúka? Vidíme neskreslene a „krok vpred“? ….čo sa stane ak niečo schválime, ak sa pridáme na takú a takú stranu? Nebude to len odbočenie od pravdy? Nebude to len kamienok v obale od cukríka? Alebo ako povedal Osho: „Každá pravda musí mať sladký obal; inak ju nemôžeš prehltnúť“.
Čo ak časom zistíme, že sme tam, kde sme nikdy nechceli byť? Čo ak budeme zaskočení okolnosťami, ktoré nás obklopili…
Všetkým týmto smerujem len k tomu, aby sme sa zamysleli nad našimi prioritami/hodnotou toho, čo má pre nás momentálne význam/ nad našim smerovaním. Teda:
1.Je niekto kto nám určuje (alebo má snahu určovať) čo je „pre nás najlepšie“, my slepo uveríme/vezmeme „to najlepšie“; lebo – áno, toto je predsa pravda a tento človek mi chce len to najlepšie. ALE! Aké jadro má to, čo nám ponúkol? Čo je v tom navonok sladkom obale? Čo ak nám ten sladký obal časom tak zhorkne, že nám je z neho zle? Koho budeme obviňovať? Kde budeme hľadať chyby? V človeku, ktorý nám v dobrej vôli (alebo akejkoľvek jeho vnútornej pohnútke) ponúkol „pravdu“; alebo v sebe, že sme hneď siahli- bez premýšľania/ skúmania po niečom, čo sme si mysleli že je pravda.
2. Ideme bez ohľadov na okolie/ľudí za svojim cieľom. Vieme, že možno bude trpieť/trápiť sa/hnevať/smútiť niekto, koho „využijeme“ na našej ceste vpred. Dokazujeme si kto sme, čo vieme, ako ďaleko sme došli a potrebujeme aj publikum- aby bolo predsa náležite ocenené, kto sme. Sme pyšní na svoje pokroky, na to, že sme vybudovali svoj skvelý svet/život, ktorý (podľa nás) by mal byť vzorom aj iným. A máme snahu poučovať/dokazovať, že len naša pravda/život/skúsenosti sú (aj pre iných) „to pravé“. Ani si neuvedomujeme a dostaneme sa do pozície spasiteľa, mesiáša, diktátora, veliteľa.
3. Ideme svojou cestou… naša cesta vedie popri cestách niektorých ľudí, ktorí majú podobný smer ako my. Neovplyvňujeme ich cesty, len ideme spolu. Vzájomne si ukazujeme na možné nástrahy/úskalia/problémy na ceste- ale nevedieme sa za ruky. Ani nikoho nasilu neťaháme na inú cestu, nesnažíme sa ho presviedčať o výhodách iných ciest. LEN ponúkneme možnosť- bez potreby/snahy nasilu meniť iným ich zvolené cesty. Ak sa naše cesty časom rozpoja/rozídu, je to len tým, že ideme každý tou svojou, vyvolenou.
…týchto možností je mnoho, záleží len na nás, pre ktorú sa rozhodneme. Mali by sme však voliť múdro, pretože to môže značne ovplyvniť náš ďalší život. I keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať. Nie všetky ľahké a schodné cesty sú aj vhodné a dobré.
A po tomto uvažovaní nad možnosťami ako, kam a s kým, vám napíšem autora citátu, uvedeného na začiatku tejto úvahy. Nebude to nijaký mysliteľ, i keď časťou svojho života by mohol byť- bol vegetarián, pravidelne vstával o piatej, cvičil, krásne maľoval … a predsa to bol niekto, koho by sme určite nepokladali za vzor… tak ktože je autor toho citátu? Adolf Hitler
preto Kristus vravel…strom poznáte podľa ovocia 😛 😀
a mám taký neistý pocit, 😛 že, niekto tu tiež dobre maľuje …budeme to musieť prešetriť ..a upáliť skôr, ako príde ku škodám 😀
Aha! Manipulatori- mame ich okolo seba viac ako by sme chceli.
Nedavno som konecne samostatne prisla na to,co mi vadilo na istych osobach: Oni mi pomahali,ale ocakavali moju vdacnost a ze som im“zaviazana“, teda automaticky ja musim pomoct im. Nepomahaju teda nezistne.
A chcu mi pomoct nasilu- mam sa stravovat ako si oni myslia,ze je najlepsie-pritom u svojich vlastnych velmi malych deti tymto vyvolali bulimiu. U 2 rocneho a 6 rocneho dietata je to rarita,a este si to nechcu priznat,vydavaju to za celiakiu,pricom u lekara sa to nepotvrdilo. matka im odopiera sladkosti,takze ich syn je schopny za den zjest tajne 7dcl pohar medu- alebo si tajne lyzicami nabera cukor.
Aj takto mozu niektori ludia chapat duchovnost a su presvedceni o svojej pravde,ostatni im vraj zavidia a chcu im skodit………