Cesta k osvieteniu I.

Po včerajšej návšteve s ktorou sme prebrali mnoho vecí, by som Vám rada pripomenula tieto dva staré článočky…

Znova dávam do pozornosti to, čo tu bolo vlani. Je vhodná doba, aby sme sa znova zamysleli nad tým kde sme/ s kým sme, komu/čomu veríme.  Kde sme my, kde naše vzory/idoly.  Kam sa chceme posunúť a čoho si máme všímať…

Možno zostaneme prekvapení… ale čítajme pozorne, čítajme s otvorenou mysľou i srdcom. Klamať iným sa dá, ale pred sebou neutečieme!

Na ceste k osvieteniu, duchovnej dokonalosti či povzneseniu – na tom, ako si to nazvete nezáleží, sa postupne stretneme s niekoľkými nástrahami. Nemajte obavy, nie sú to nijaké potvory, nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť! Chce to však obrovský kus práce na sebe. Neprestajnú sebakontrolu a ak máme pri sebe priateľov, ktorí nám ukážu, kde robíme chyby- to je bonus naviac. Ak však nechceme z akéhokoľvek dôvodu na sebe pracovať, uspokojíme sa s tým čo vieme, kde sme-  je zle. Táto forma zlyhania sa nevypláca. Mnohí zastanú na niektorom stupienku (na niektorej nástrahe), ustrnú tam roky a nedokážu sa pohnúť vpred. Dlho som nechápala, prečo niektorí duchovní (aj moji) učitelia, ale aj tí, ktorí už čo-to vedia,  neidú vpred. Po prečítaní nástrah, o ktorých budem písať nižšie, som to pochopila. Tak poďme na nástrahy:

1. NEVEDOMOSŤ: žijeme si ľahostajne, zo dňa na deň, spokojní so všetkým naokolo, sami so sebou i keď nám niečo chýba a my sami nevieme čo…

2. NEČINNOSŤ: už sme čo to prečítali, dozvedeli sa, napriek tomu stojíme na mieste, nemáme dôvod niečo vo svojom živote, v sebe meniť. Nevieme, alebo nechceme pochopiť, že pre posun vpred musíme sami urobiť radikálny krok. Napriek tomu čakáme na zázraky 😀 ( ale tie prichádzajú až neskôr).

3. STRACH: do života nám prichádza všetko, čo nás desí, čo nás preveruje a my musíme prejsť prahom strachu a úplne sa od neho oslobodiť. Často je spojený s nedôverou v seba, vo svoje schopnosti. Prichádza v podobe pochybností a neistoty (môže byť spojený tiež s prácou, partnerstvom). Pritom nemusíme mať z ničoho obavy, strach, pretože všetko ide tak ako má a každý posun, je posun vpred- posun k uvedomeniu si a pochopeniu, čo sa s nami a okolo nás deje.

4. PÝCHA: s vedomosťami a schopnosťami úmerne narastá pýcha na to, čo vieme. Toto je „ťažká“ nástraha. A tu mnohí zostanú i roky. Pozor však- akonáhle narastie duchovná pýcha, duchovne klesáme. Tento nepomer je viditeľný u všetkých, ktorí sa chvália vedomosťami, schopnosťami, tým čo dokázali a urobili a pritom všetkom zabúdajú na pokoru. Tá  je pri duchovnej práci nevyhnutná. V tejto fáze si myslíme, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a viac sa nepotrebujeme učiť. Pohŕdame inými, sme sarkastickí a ľahko sa urážame. Ak nám náhodou niekto oponuje (prípadne má iný názor, často i lepší), kopeme okolo seba ako kôň. Neberieme na vedomie, že i my sme omylní. Chyby si nepriznáme, aj keď sú očividné.  A pritom sme všetci na rovnakej úrovni- sme všetci tu, na Zemi! Nikto nie je viac, ani menej ako my! Možnosti na rast máme všetci.

5. MOC: s pýchou ide ruka v ruke moc. Ak sme pyšní na to, čo vieme, chválime sa tým. Dokazujeme naokolo čo všetko vieme,  čo sme dokázali, iných podceňujeme a degradujeme ich vedomosti. Následne na to máme okolo seba kopec pritakávačov, obdivovateľov a to našu pýchu ešte viac podporuje. Máme tendencie ukazovať, že len „táto cesta“ je správna, že len naša pravda je tá skutočná a všetci naokolo sú hlupáci. Dokonale manipulujeme, ovládame, držíme všetkých tesne pri sebe. Cítime sa „spasiteľmi a mesiášmi“. Ak sa náhodou niekto zbadá a povie nám, že takto nie, toto nie je pravda- urazíme sa, sme nepríjemní a hľadáme chybu všade, len nie v sebe. Útočíme a obviňujeme, odchádzame od témy, prípadne podľa seba prekrúcame fakty a zavádzame reč inde, len aby sme ukázali, akí sme „rozhľadení a vieme“. Ak nám na to niekto príde, nesnažíme sa dokázať pravdu, ale obviňujeme, sme sarkastickí a urážame, snažíme sa napriek všetkému skončiť ako víťaz. Veď všetci okolo sú zlí, nevedia, ubližujú nám, len my sme „dokonalí“.

Je ťažké prejsť týmito nástrahami. Často si myslíme, že nemáme podporu „z hora“ a všetko ide ťažko. Všetko sa nám rúca a : dokelu, prečo sa zrovna mne deje toto, keď iným pomáham a som dobrý? Toto je vec, s ktorou sa musíme vysporiadať: všetko je v našich rukách, sme to my sami, kto musí „makať“ ak chce ísť vyššie. Pomoc hľadajme hlavne v sebe, u priateľov (ale pozor- tých si dôkladne vyberajme, aby si cez nás nehladkali vlastné ego a nesnažili sa nás manipulovať !!!) a samozrejme pokojne a s pokorou prijímajme všetko, čo nám zošle Boh do cesty. Bola to naša voľba, teraz len zdolávame prekážky, ktoré sme si sami vybrali. V tomto momente nie je na mieste nikoho a nič obviňovať, ak sa veci nehýbu tak, ako chceme. Trpezlivosť! Všetko má svoj správny čas! Rekapitulujme, stopujme sa,  kontrolujme sa a hľadajme svoje nedokonalosti a chyby. To je najistejšia cesta, ako sa skutočne posunúť vpred. VŽDY začnime od seba, VŽDY najskôr JA, moje chyby, až potom hľadajme chyby inde! Ak niekto odhalí to, čo ma vytočí/nahnevá/rozhodí- trafil tú správnu strunu, ktorú musím preladiť, pretože nie je dobre naladená! Ale znova- je len na nás samých, či to urobíme, alebo sa len budeme  snažiť všetko držať v starých „dobrých/zabehnutých“ koľajách. Avšak toto nie je to miesto, kam máme ísť!  Sebazdokonaľovanie je ťažké vŕtanie sa v tom, čo nás najviac bolí. Dokážeme sa s tým popasovať? Určite hej, len mať odvahu! Teraz to poviem možno vulgárne a nechutne, ale pokiaľ nezačneme zo seba odpratávať tú kopu nánosov/kompostu/hnoja  (všetky negatívne veci), budú stále zapáchať a kaziť nielen náš život, ale aj život iných ľudí. Neprekrývajme tú kopu pozlátkom, nech má akýkoľvek krásny obal! Nič tým nedosiahneme, nikam sa nedostaneme! Naše poslanie v práci na sebe tu na Zemi je práve zbavenie sa nánosov, všetkého, čo nás ťahá dole. Potom- keď sa nám to skutočne podarí- zostane „len“ krásna čistá/pravá podstata; duša v tej najjasnejšej forme.

Ak dokážeme napriek všetkému pracovať na sebazdokonaľovaní, sami v sebe udržať hladinu zdravej pokory, úcty voči všetkým a hlavne sebakontroly, potom postupujeme do vyššieho levelu. Ale to bude v pokračovaní 🙂

Mária 🙂

ps: skúsme sa zamyslieť, kde a u koho vidíme tieto stupne, kde sme my a na čom musíme zapracovať. Prosím, buďme k sebe dostatočne kritickí …pozor na bod 4 🙂