Bítnici, Konvencie, Postoje v spoločnosti a niekoľko mojich úvah

Sú dve hodiny v noci a ja zasa raz nemôžem spať. Počúvam Janis Joplin a spolu s ňou si užívam prchavé 60 roky minulého storočia. I keď je to už niekoľko desiatok rokov čo je mŕtva, duch jej hudby stále žije a jeho nehynúca sila je pripravená dať na vedomie každému, kto načúva, svoje posolstvo. Hovorí ku mne a to cítim už dlhšiu dobu. Tento článok venujem tebe Janis, veľkej milovníčke, umelkyni a silne individuálnej osobnosti, aká sa dnes len ťažko niekde nájde. Narodila si sa do obdobia, kedy spoločenské konvencie drtili ameriku a vďaka tebe mnoho ľudí pochopilo, že mnohé spoločenské hodnoty sú len atrapou, nástrojom na ovládanie ľudí. Väčšinou si ju ľudia spájajú s najvýznamnejšími osobnosťami hnutia Hippies, ale sama Janis sa radila do kategórie slobodných umelcov zvanej: ,, beat generation ,,. Kto je teda tento pre vás mnohých neznámy človek?

Janis Joplin narodená ako Janis Lyn Joplinová (19. január 1943, Port Arthur, Texas – † 4. október 1970, Los Angeles, Kalifornia) bola americká speváčka, skladateľka a hudobná aranžérka. Známou sa stala koncom 60. rokov ako speváčka formácie Big Brother and the Holding Company, neskôr ako sólová umelkyňa.

Pre jej spev bol typický výrazný expresívny prejav spojený so schopnosťou spievať černošské blues, na základe čoho bola považovaná za prvú rockovú speváčku.

Zároveň sa stala pionierkou na scéne, ktorej dovtedy dominovali muži a jednou z prvých speváčok, na ktoré sa nenahliadalo len ako na sexuálny symbol.

Janis Joplinová bola v roku 1995 uvedená do Rockenrolovej siene slávy. V roku 2004 sa v časopise Rolling Stone dostala na 46. miesto zoznamu Stovky najvýznamnejších umelcov všetkých čias a v tom istom magazíne v roku 2008 na 28. miesto zonamu Stovky najväčších spevákov všetkých čias.

 Zomrela vo veku 27 rokov na predávkovanie heroínom v kombinácii s alkoholom.

Janis Joplinová sa stala jedným zo symbolov 60. rokov a jej osud bol naplnením hesla „Live fast, love hard, die young.“ (Ži rýchlo, miluj naplno a umri mladý.)

Veľa ľudí si po vypočutí jej skladieb povie: ,, Čo je na nej tak zaujímavé? Čím je tak iná? Komu sa už len páčia jej pesničky? ,,

I po 40 rokoch ju hrávajú v amerických rádiách a jej spev je bez úprav. A na tých fičí teraz každý hudobník, nech sa budete ohrádzať ako chcete:). Či je to rock, pop alebo rnb, všetkých ženú cez filter, aby získali to správne ozvučenie. Pred 40 rokmi takéto vymoženosti nemali.. dostali ste do ruky mikrofón, bandu gitaristov za sebou a museli ste ukázať pure rave talent. Žiaľbohu jedná sa už o staré nahrávky a tak čistota nie je taká, aká by mala byť..

[youtube=http://www.youtube.com/watch?v=Poap30Q1FHw]

Keď som ju počul prvý krát, nepáčila sa mi, ale až som prišiel jej hudbe na chuť, nedalo sa od nej odtrhnúť.

Janis predčila svoju dobu rovnako, ako John Lennon.  Jej detstvo ju poznačilo natoľko, že nikdy nenašla šťastie po ktorom toľko prahla. Dôkazom toho bola aj jej závislosť na heroíne a alkohole. Problémy so spolužiakmi na strednej škole boli jedným z faktorov prečo opustila štát:

,,Nemali ma radi…prečo? Neviem…spýtajte sa ich. Nehodila som sa tam. Čítala som, maľovala a nebola jednou z tých čo nenávideli negrov.“ 

The University of Texas at Austin – Školský časopis o nej vtedy napísal profil s titulkom: „Trúfla si byť odlišná.“ 

Večne odvrhovaná, považovaná za indivíduum a čudáka túžila po prijatí viac ako nikdy pred tým.  Na vysokej škole ju dokonca nazvali ,,najškaredšiu osobu na univerzite.“

Je možné však obviňovať Janis z toho ,že to nezvládla? Každý z nás je len človek a nedokáže byť vždy na stopercent v pohode. Každý z nás má svoju hranicu únosnosti a len jedny nervy. Drogy jej poskytovali dočasné úniky z reality, ktoré poriadala čoraz častejšie.

Máme právo na ňu ukázať prstom a povedať: ,, Mala si byť silná a všetok ten tlak zvládnuť! ,, ?

Veľkú časť viny na jej stave mala práve vtedajšia spoločnosť. Bola utlmovaná, odsudzovaná, označená za vyvrheľa spoločnosti a odsunutá na jej okraj. A predsa sa z nej stala slávna hviezda, ktorá zatienila mnohé iné.

Po čom však túžila bolo prijatie doma. V Dick Cavett show so smiechom oznámila svoju účasť na pomaturitnom stretnutí a na ňom bola natočená úplne vyvedená z miery. Je zlé, že chcela všetkým tým ľudom dokázať, ako sa v nej mýlili?

Možno to nebola správna cesta, ale ona nemala k dispozícii Louis Hayovú a 150 metód vysporiadania sa s osudom. Bola na všetko sama, a tak sa s tým snažila vysporiadať ako najlepšie vedela.

Je trúfalé a možno trochu hlúpe opisovať človeka, ktorý umrel skôr ako  ste sa narodili, a preto vychádzam z faktov a dokumentov, v ktorých vystupovala a bola zachytená v momentkách. 

 Prečo práve Janis Joplin? Je mi v mnohých veciach zrkadlom, ale i vedením a podporou a podobnosťou. 

Máme vyniť spoločnosť za to, ako pôsobí na ľudí? Určite nie, ale nemôžeme poprieť jej vplyv či už pozitívny alebo negatívny. Koľko konvencíí dodržujete vy? Bojíte sa ich vzdať? Bojíte sa čo by druhí povedali keby ste niekoľko z nich vypustili? Predstavte si, že sa tak stalo, ako to celé vyzerá?

Vždy hovorím, že ak má človek písať, nech píše z vlastnej skúsenosti. Určite mnohé z konvencií dodržujem i ja, ale mnohé nie. Celkovo som vnímaný za čudáka, podivína, exota.. krapet možno aj snílka. Vždy som bol iný ako ostatné deti. Ale aspoň za ten kúsok osobnej slobody to stojí za to. Viem, že mám stále na čom pracovať  a snažím sa o to. 

Človek by sa nemal báť vyjadriť sám seba, ale niekedy sa dostane do situácii či kolektívu kde platí pravidlo: ,, Hlavou múr neprerazíš ,, a ak si chce zachovať zdravý rozum, musí nasadiť masku. Prejaviť sa a mať všetkých u peku alebo sa neprejaviť a mať ich na paprike rovnako?

Jednu spoločenskú konvenciu, ktorá mi je tŕňom v oku, by som však predsa len spomenul. A ňou je staré známe ,, Čo by na to povedali susedia? ,,

Popravde, mňa absolútne nezaujíma čo si kto zo susedov myslí, a či súhlasia s tým ako žijem alebo nie. Niekto však tomu podriaďuje svoj život a prenáša to na svoje deti. Alebo: ,, Čo by na to povedali tety, ujovia, babky z Horných Lazov ? ,, 

Ukážte mi jedného poriešeného človeka na tejto zemeguli. Nikto taký neexistuje. Kto má aké právo hodnotiť ma a hovoriť mi čo mám robiť keď sám má problémy? Teraz nehovorím o priateľských radách a podobne, ale o výslovnom staraní sa o to: ,, Čo by tí druhí mali robiť ,, . Ak ste jedným z tých, kto dodržuje pravidlo: ,, Čo by na to povedali ostatní ?,, , ste rohožka. Ľudia si o vás otierajú nohy ako sa im zachce. Myslite na seba! A že to je egoizmus? Ak je popieranie vlastnej hodnoty a sebapoškodzovanie, sebaombedzovanie pre iných, ničenie vlastnej osobnosti pre blaho druhých egoizmus, tak sa vás pýtam, aké slovo nájdete pre ľudí, ktorí vás takto využívajú. 

Ak máme trpieť, plaziť sa pri nohách iných ľudí, robiť im poskokov, nechať aby riadili náš život, tak sa pýtam: ,, Prečo sa rodíme so slobodnou vôľou? ,, 

Ak je iným dobre na váš úkor, prečo by nemohlo byť fajn aj vám na ten ich? Čím ste tak rozdielny, že vy rohožka byť môžete a iní nie? No povedzte mi to. Váš a môj karyotyp je to isté. Máme rovnakú DNA a sme ľudia z mäsa a kostí s odlišnými vedomosťami. To je všetko? Tak sa sami seba opýtajte prečo trpieť pre iných, ak nie sú nad nás nadradení? 

A že oni majú vysoké školy a titul BC. MGR. DOC. E-G-O pred menom? A? Who cares? Koho to zaujíma? Sú to len schopnosti naviac. 24 chromozómov nepustí aj keď budete mať titulov 150.

A za to, že niekto vie lepšie maľovať/spievať/robiť manuálnu robotu a iné lepšie ako vy? Koho to zaujíma? Každý sme originál s originálnym genotypom i fenotypom, a preto nikto z nás nikdy nebude mať nič rovnaké s ostatnými. Iba ten spomínaný karyotyp. Porovnávať sa môžte iba vtedy, ak lekári urobili váš klon. A kedže klonovanie ľudí je podľa zákona to isté ako vražda.. :). 

Ešte vám parazit kladie otázky aby vás udržal v pozícii obeti? Že nie? Alebo ešte stále šomre.. A záleží vôbec na tom? 😉

Skúste to prijať do svojej mysle. Myslím ten zdravý egoizmus. Pokiaľ robíte veci pre druhých tak, že vám to zdravotne a psychicky škodí a ubíja vás to, ste rohožka. Pokiaľ robíte veci pre druhých s plným ohľadom na seba a svoju sebalásku ( nie samoľúbosť, ) ste v správnom leveli. Pokiaľ robíte veci pre druhých s vedomím ,, zrátam si všetko do posledného centa ,, zostúpte o level nižšie. Pokiaľ využívate iných, aby robili vaše veci a je vám to jedno, .. tak sa môžete začať hanbiť a začať na sebe makať. 

Pokiaľ ubližujete inej ľudskej bytosti, je to skutočne smutné. Je pravda, že sme to my, ktorí iným dovoľujeme, aby sa nás dotkli, lenže  keď niekto vie moje rany a vie, že ešte nie som s nimi vysporiadaný a S PLNÝM VEDOMÍM A NASCHVÁL do nich džube, otvára ich a dotýka sa ich, na koho strane je chyba? Súhlasím s tým, že na oboch, ale zvrátenosť, ktorej  sa dotyčný dopúšťa, nezakryjete nijakou filozofiou. 

Koľkokrát do dňa sme zvrátení? Koľkokrát iným spôsobujeme bolesť pre ukojenie vlastného ega? Vidíte to už u dospelých a malých deťoch. Na just im robia napriek len z čistej zábavy. Oni v tom nevidia nič, ale bezbranné deti i keď im to vadí sa ešte nedokážu obrániť. Prevalcuje ich hrubá sila.

A nepozerajte sa tak na mňa.  Aj vy to robíte, aj vy sa z času na čas mstíte ľudom, ktorí vás nahnevali. Či vedome alebo nevedome.. :). 

Pokiaľ ste ochotní na sebe pracovať, a pomaly to začať vypúšťať zo svojho života a skutočne také veci oľutovať a zbaviť sa ich, nemáte dôvod na to, aby vám  bolo zle. 

Nedávno som sa na mojom obľúbenom portáli dostal do sekcie o čiernej mágii. Názov článku vyzeral zaujímavo, a to pohľad čierneho mága na karmu a svoje konanie. 

V jednom mal naozaj pravdu. Nič nie je v skutočnosti zlé alebo dobré. Všetko je skúsenosť,  ktorá sa mení na dobrú alebo zlú v závislosti od uhla pohľadu. A to, či je čierna mágia zlá je tiež len uhol pohľadu ľudí. 

Pokiaľ to zoberieme z hľadiska, že každý človek je duša, ktorá si nesie božskú iskru, tak skôr či neskôr sa dopracuje aj tak len na tú ,,dobrú,, stranu. 

Pokiaľ však zoberieme do úvahy, že máme danú slobodnú vôľu a sami sa môžeme rozhodnúť čo sa nám páči, po čom túžime, čo s nami rezonuje, čo nás spája. Môžeme nájsť šťastie aj u tej zlej strany. 

Učení a právd je mnoho. Podľa ezoteriky sme duše, ktoré aj tak prejdú reinkarnáciou k Bohu a osvieteniu a zbavia sa zla. 

Podľa nejakej satanskej náuky je zasa cieľom vybudovať si pevné ego a podmaňovať si ostatných. 

Podľa kresťanstva sme bezbožníci všetci a rúhame sa, a tak sme v prdeli vlastne spoločne :D. ( pokus o vtip : ))) )

Je naozaj skutočne ťažké povedať, kto má pravdu. Či my, satanisti alebo biblia. Jedna vec je ale istá. Môžete si zvoliť stranu, nech sa nachádzate v ktoromkoľvek učení či systéme. 

A akou ste vibráciou vy? Čo vo svojom vnútri cítite? Čo vám hovorí srdce? Viete to. Nech si ego ( hlava ) hovorí čo chce, proste niekde tam cítite pravdu a viete že, je to tak a nevyvráti to nič. 

Určite vás nechcem ťahať ani na jednu ani na druhú stranu. Vediem vás do neistoty a spochybňujem všetko, čo doteraz viete. V ničom nemáte istotu, len sami v sebe a vo vlastnej skúsenosti. Sami viete kto ste alebo čo ste a čím sa chcete stať, čím a kým chcete byť. Veľa ľudí opúšťa cestu zla a pridáva sa na cestu dobra a naopak. 

Prečo stále hovorím o dualite? Pretože v existencii v ktorej práve žijeme, je všetko polárne, všetko má svoj protiklad. Inú pravdu nemáte. A čo vyjadrenie – materiálny svet? Ako viete, že nie ste len nejakou projektovanou časticou podľa teórie superstrún a podobne? ( fyzikálne vysvetlenie je absolútne nepodstatné ide o iný zámer – informácia pre pohoršujúcich sa fyzikov ) Jedine čo skutočne máte, ste vy. Ste sebauvedomujúca sa bytosť a všetko ostatné je premenlivé a nemáte v tom istotu. 

Nech už je to ako chce,  nemyslíte si, že pravým cieľom je žiť naplnene ? Bez ohľadu na akýkoľvek svetonázor. Ten je tiež len barlička nech je akýkoľvek.

Byť v jednote sám so sebou, cítiť radosť a lásku, deliť sa o ňu s ostatnými a spoločne prežívať prítomný okamih v extáze. Vždy šlo a vždy pôjde len o to pravé vyjadrenie ľudskej podstaty. 

Je fakt jedno či ste kresťan, hinduista, pohan alebo vuduista. Robte to čo vás napĺňa, sledujte seba a najviac verte svojim skúsenostiam, pretože aj tie vypovedajú o vašej jedinečnosti. Samozrejme ich zdieľajte s ostatnými a nedržte sa ich zubami nechtami, ale  🙂 však vy už viete. A keď nie, tak na to prídete.

Nemusíte veriť a ani súhlasiť s jediným slovom,  ktoré ste si prečítali v tomto článku, ale pokiaľ som vás donútil prehodnotiť a prevetrať svoje názory a dostali ste sa na nestabilnú pôdu, tak splnil svoj účel. Je to môj experience. A navyše,  pravdu sa dozvieme aj tak až nám oblečú drevený spacák. Tak mi to povedalo moje vyššie ja a keďže zatiaľ ma nikdy nesklamalo, budem veriť tejto skúsenosti. 

Nasledujúca zastávka: ,, Nebeská brána ,, 

Ciao