Zlomyseľnosť je vyústením našej arogancie voči svetu a ľuďom, s ktorými prichádzame do kontaktu. Je to snaha potvrdiť si vlastnú dôležitosť a prekryť vlastné bolesti, rany, neduhy a neistoty tými cudzími. Je to snaha cítiť sa hodnotnejším a lepším človekom. A aspoň takto si pofúkať a prelepiť svoje boľačky a pošramotené postoje k svojej osobe.
V tejto svojej snahe využívame všetky dostupné prostriedky a možnosti, od tých najbežnejších až po tie rafinovanejšie. Svoju obeť dokážeme uvrhnúť do svetla, v ktorom vyzerá ako ten najnemožnejší človek na svete. Danú obeť cez negatívne pocity a pocity zneistenia a viny vystavíme na pranier buď 
verejne alebo súkromne. Arzenál postupov ako to dosiahnuť, je široký. Asi najbežnejšie sú intrigy, klebety a ohováranie, do ktorých zahrnieme naše odsudzovanie, posudzovanie, kritizovania a moralizovanie. Nevadí nám ani to, že danú osobu možno ani nepoznáme, alebo čo je horšie, myslíme si ako ju dobre poznáme a vieme čo je pre ňu najlepšie, čoho by sa mala vyvarovať, alebo naopak, čo by mala dodržiavať. Keď k tomu všetkému ešte pripojíme narážky, sarkazmus a iróniu, ani nám nedôjde ako ponižujeme, znevažujeme a hlavne zámerne ubližujeme nielen našej obeti, ale hlavne sami sebe!
V snahe vyvyšovať sa nad druhého, robiť sa lepším, dôležitejším a hodnotnejším človekom, len manifestujeme svoju chýbajúcu sebadôveru, sebalásku a sebaúctu. Pocit zadosťučinenia, pomyselného víťazstva nám síce možno na chvíľu nadvihne naše pošramotené sebavedomie, ale rovnako rýchlo nás aj uvrhne späť do našej špiny, ktorej sa bránime. Veď nie nadarmo sa vraví: „Ako sa do hory volá, tak sa z nej aj ozýva.“ Zákon príťažlivosti funguje neomylne, a to čo vysielame, sa nám aj patrične zúročené vráti.
Pri zamyslení sa nad tým, kedy sa jedná o konštatovanie a kedy je to už moralizovanie a kritizovanie, je veľmi tenká hranica, ktorú určujú naše zámery, motívy a prežívané emócie. Tam si už poriadok musíme urobiť sami a sami si teda dať odpoveď na to, do ktorej kategórie moje vyjadrenia spadajú. Či som v úlohe katana, alebo nezaujatého pozorovateľa.
Článok veľmi dobre vystihuje postoje niektorých ľudí k iným ľuďom. Niektorí ubližujú z nevedomosti, iní úmyselne, no rozdiel medzi tým nie je žiaden. Toho druhého to bolí rovnako. V minulosti toho zla nebolo až toľko, no teraz človeku až „zastane rozum“, koľko zla je medzi ľuďmi. Nie je pravda, že je na vine doba. Spisovateľ Čapek povedal: „Ľudia sa nemenia, len sa vyfarbia“ – plne s ním v tomto súhlasím. Bola som vychovávaná k dobru a ubližovanie cudzím my je cudzie. No často sa stretávam s tým, že práve dobrým ľuďom sa najviac ubližuje. Autor tohto článku, podľa môjho názoru musí mať tiež veľmi zlé skúsenosti s ubližovaním, inak by to takto neprecítil. Je mi to ľúto.
Velmi dobry clanok, podla mna vystihuje zlomyselnost vseobecne a nie ako keby pisatelovi niekto ublizil, moj nazor je, ze fakt s tou zlomyselnostou sa stretavame casto, vsade a myslim ze vsetci. Su to ozaj stastni ludia a na dobrej ceste k sebe, do seba, alebo so sebou ked tu zlomyselnost nevnimaju, alebo nepocituju je to velmi dobre a pekne. A kedze na svete je vela zavisti , tak ludia co chcu ublizovat nebudu ublizovat zlym ludom ,ale tym co su dobri, spokojni a stastni vlastne je to zlomyselnostale fakt je pravdou , ze kazdy zacnime od seba, niekedy si clovek aj mysli, ze kona dobre a pre toho druheho chce najlepsie a pritom je opak pravnou je to nase presvedcenie, nas nazor a tomu nasmu blizkemu, ci bliznemu mozme obratit zivot naruby. Najma v rodine je to bezne, rodicia deti, surodenci kazdy vie co je ineho najlepsie len sam sebe nikto nevie pomoct. Zaroven sa chcem podakovat za super stranku, som velmi rada , ze som vas objavila, ale nic sa nedeje nahodou.
Tento clanok je ako usitu na mieru o mne amojej susede tu v nemecku kde byvam. Mam s nou problemy celych 8 rokou ktore tu byvam,a nech som robila cokolvek dobre vzdy mi to vratila v zlom. Uz niekolko krat mi povedala do oci ze ma nenavidi a ze neznasa moje dve deti a moju macku. Ona ma velkeho psa a stale ho hucka proti nam. Jej nenavist a negativna energia je velmy velka. Prave dnes som sa pytala nebies a anielov ci som jej naozaj niecim nevedome alebo vedome ublizila ked mi roby stale soky uplne ma vyciciava s mojej energie. Modlim sa za nu a za seba,a prosim ju aj Boha o odpustenie ak som jej niekedy ublizila ale nepomaha to.Tie body o ohovarany hore v clanku (verejnom) ;urazkach, zatlacany do kuta toje vsetko o mne .To najhorsie na tom je ,ze ja a moje deti mame z nej strach. A ako naschval sa s nou kazdy den stretneme na schodoch alebo vonku a ona na nas krici a hrubo nam nadava.Stala som sa jej obet,ale ja to nevzdavam,verim vo svetlo a lasku.Verim v spravodlivost a odpustenie.