Mám problém, prosím poraďte, neviem ako ďalej… toto čítam vo Vašich mailoch (a počúvam na stretnutiach) často.. mnohí vedia príčiny, vedia čo robiť, ale napriek tomu sa nič v ich živote nemení. Poďme sa na to všetko pozrieť 🙂
Hovorím, že vždy je na všetko čas, že to čo má prísť príde vtedy, kedy má. Lebo my na to konkrétne poznanie/zmenu sme dozreli, sme pripravení, pochopíme ju a už sme aj schopní zmeny vo svojom živote realizovať.
Ako to vyzerá v praxi?
V piatok za mnou prišla kamarátka a okrem mnohých vecí, sme „pozreli“ na jej manžela. Pýtala sa, aký pokrok na sebe urobil (podotýkam, nie je to duchovne zameraný človek v našom ezo zmysle, ani sa nevenuje nijakým duchovným praktikám. Ale chodí do kostola a jeho viera je dosť silná). Z hora mi povedali, že od leta dobehol 15 rokov. Teda veci, ktoré mal riešiť vtedy/začať robiť, uskutočnil až teraz. Nevedela som, čo bolo pred toľkými rokmi, no hneď mi svitlo, keď kamarátka povedala- vtedy sme sa brali. Aha! On v tej dobe mal začať byť Mužom! No nebol na to pripravený, preto tá zmena zo Syna na Muža prebehla (vďaka okolnostiam/životu) až vlani v lete. Zapadlo to do seba ako skladačka.
Už viete ako to funguje?
Ak na niečo nie sme pripravení, ak nevidíme náznaky okolo nás, ktoré nás upozorňujú na zmeny ( ktoré však nevidíme), jednoducho sa vpred nepohneme! Ideme iným tempom, ako je prúd života. Nie sme v toku, neplávame, len šlapeme vodu (často z posledných síl), aby sme sa neutopili. A nevieme prečo. Prečo sa nám nedarí plávať, aj keď sa snažíme? Prečo nás stále niečo/niekto ťahá ku dnu – a my nie a nie plávať?
Na tieto otázky budem odpovedať tiež otázkami a skúste sa zamyslieť, ako ste na tom Vy:
– v časti života v ktorej ste, ste spokojní? Chcete niečo zmeniť? Čo je to? Robíte niečo pre zmenu toho, čo NEchcete? Alebo čakáte, že za Vás niekto niečo (zázračne) urobí a zrazu bude Váš život aký si ho predstavujete? Ste ochotní úplne sa zbaviť toho života, v ktorom ste a začať úplne nanovo? Ste ochotní vzdať sa ľudí, vecí na ktorých lipnete/ste závislí / k nim pripútaní? Čo ak by sa stalo, že Vás osud doženie k tomu, aby ste sa toho všetkého vzdali? Skúste to precítiť…
Skúste si odpovedať….
Zajtra Vám napíšem moje odpovede a som zvedavá, či sa zhodneme 😉
Krásny deň priatelia,
Mária 🙂
ANO ,JE TO TAK AKO TO PISETE,MOJ NAZOR JE TIEZ ,ZE TO CO MA PRIST PRIDE,I KED SA O TO SNAZIME ,VSETKO CHCE SVOJ CAS,NAS BOH VIE KEDY JE TA VHODNA DOBA PRE KAZDEHO Z NAS
Ano……..vsetko je tak ako ma byt. V poslednom obdobi si musim casto denne vraviet, ze vsetko je v poriadku. Neozyvaju sa mi ludia, s ktorymi som casto komunikovala….. a preco? viem presne…….vsetko je len o tom, ze mne treba vsetkymi moznymi sposobmi pripominat…..ze som netrpezliva, robim si ukvapene zavery a pod…………proste nenecham nic len tak sa diat.
Tvrdo som prisla o pracu, a o ine…………ale viem, ze to, kam ma cesta zavedie teraz, je zaciatok uplne noveho zivota.
Prvykrat v zivote nebojujem…….nechavam sa unasat v tom prude, kde este stale prichadzaju nove ponaucenia a nove ulohy…………ale je mi super. Druhy by plakali………..ale mne je fajn. A dolezite je………..ten pokoj na dusi je zvlastny…..neviem definovat………….jeden by povedal……ticho pred burkou……………ale ja tvrdim, zaciatok uplne noveho zivota.
Silvia
Moje odpovede sú na všetky Vaše otázky áno…a predsa sa potápam až na samé dno,nevládzem plávať ani dýchať…tak prečo sa neviem pohnúť do predu a dalej????Dakujem zo srdca
Magduška, musí byť niečo, čo sa opakuje, čo robíte dokola a neuvedomujete si, že to je ten bod, ktorý sa musí zmeniť.
Z vlastnej skúsenosti viem, že až keď sme na dne, keď už nevieme ako ďalej – vtedy získame toľko vnútornej sily, že sa odrazíme a konečne začneme sami aktívne pracovať na zmene svojho života
Možno..určite máte pravdu p.Marika ,ale ja to neviem..ako si lámem hlavu tak si lámem na nič neprichádzam…))Veríte mi??