Všeličo z praxe SRT II.

Toto pokračovanie SRT zážitkov bude o deťoch 🙂

Najväčšiu radosť, ktorá súvisí s deťmi mi urobilo zistenie, že nech vám ktokoľvek povie akúkoľvek negatívnu správu, ak chcete, môžete ju zmeniť. V jednom z prvých článkov o SRT som spomínala príbeh, ktorý začal túžbou po dieťati. Gabika s manželom už jedno dieťa mali, ale ku chlapcovi chceli ešte dievčatko. Gabika zo zvedavosti navštívila jasnovidku, ktorá jej povedala, že ak sa jej narodí druhé dieťa, bude postihnuté. Okrem iného jej povedala ešte veľa iných negatívnych vecí, ktoré sa jej akosi nepozdávali. Preto sme spolu prešli všetky odpovede, ktoré ju napadli a zistili sme, že odpovede boli len na 20% pravdivé! To ma dosť šokovalo, pretože mne tá jasnovidka vo veľa veciach dobre poradila a jej odpovede boli vierohodné! Ale keďže cez SRT sa dá zistiť aj dôvod, prečo sa niečo deje, spýtali sme sa, prečo jej odpovede neboli pravdivé. Vyšiel nám život v Egypte, kedy boli obe pripravované na službu v chráme, ktorému boli ako kňažky zasvätené. Ich boj skončil podvodným víťazstvom jasnovidky. V tomto živote si karmicky vyrovnali stretnutie, nepátrali sme prečo boli odpovede také, aké boli, jednoducho nám stačilo toto zistenie. Gabika sa však nevzdávala, najmä po zistení, že dieťatko sa môže narodiť a bude zdravé. Od toho dňa som ju čistila vždy, kedy to kyvadlo doporučilo, a po štyroch mesiacoch Gabika otehotnela. Zaujímavé bolo, že sa mi podarilo trafiť termín aj miesto (dovolenka v Benátkach 😀 )! No a počas tehotenstva- ktoré bolo bez akýchkoľvek problémov, sa samozrejme všetko čistilo pre zdravie dieťaťa. Marek sa narodil bez akýchkoľvek problémov- ale ako pikošku musím uviesť, že počas tehotenstva mi stále ukazovalo dievčatko!!! Našou prioritou pri čistení však bolo zdravie, nie pohlavie. Dnes má Marek rok a pol a je to krásny vysmiaty kučeravý anjelik 😀 !

Druhý príbeh je odlišný v tom, že Eva prvé vytúžené dieťatko potratila. Preto sme sa sústredili najskôr na príčiny potratu, na ňu samotnú a nakoniec na dieťa. Vo všetkom bol najmä jej strach. Ostatne toho sa nezbavila ani počas tehotenstva- a to sme čistili a čistili!!!, až to vyústilo do tehotenskej cukrovky (bolo to na karmickej úrovni, s ktorou sa veľa nedá robiť). pretože mala taký veľký strach, aby všetko dobre dopadlo, boli sme dohodnuté, že keď sa objavia pôrodné bolesti, tak mi zavolá. Ja by som jej posielala energiu na upokojenie a zvládnutie pôrodu. Termín sa blížil, nám sa blížila dovolenka a ako to vedia hore úžasne zamotať vám hneď napíšem… na dovolenku sme cestovali skoro ráno, mobil som v lietadle vypla a znova zapla až o šesť hodín (let, ubytovanie…) a skoro ma vykotilo- kopec neprijatých hovorov od Evy!!! začali v čase, keď sme boli v lietadle. Hneď som vedela, že sa niečo dialo! Ale pravdepodobne z hora nechceli, aby som do toho zasahovala. A skutočne to tak bolo! Stretli sme sa až po dvoch týždňoch a všetko mi povedala: o nepríjemných zdravotníkoch, že jej malú ukázali až na tretí deň po pôrode (bez vysvetlenia!) No a malá si priniesla bacila, s ktorým sme sa trápili vyše mesiaca- našťastie po mesiaci akoby uťalo a  bolo jej dobre!

Teraz niečo o väčších deťoch: prišla za mnou mama sedemročného Petra, pretože sa od malička bál byť sám. Aj keď bola sobota ráno, ona varila obed a Peťo išiel len pred dom s kamarátmi, niekoľkokrát sa musel uistiť, že mama bude doma, nikam nepôjde a on ju tam nájde. Rovnaké to bolo v škole- prídete pre mňa, kedy prídete, nenecháte ma tu? Na nákupoch alebo výletoch sa ich vždy držal ako kliešť, pretože mal strach, že ho niekde nechajú alebo zabudnú. Doma mal vlastnú izbičku v ktorej sa nechcel ani hrať, ani učiť a už vôbec nie spať… po jedinom vyčistení, kedy sa však ukázalo veľa zaujímavých vecí, ktoré som nečakala, mali byť viditeľné výsledky do dvoch týždňov. Čakala som na mail a bola som veľmi milo prekvapená: už po týždni sa Peťo začal hrať v izbe, neskôr aj učiť. Potom sám povedal, že v izbičke bude spať- čo mu síce trvalo niekoľko dní, ale nakoniec sa odhodlal a začal sám spávať.  No a najviac mamu prekvapil, keď mali ísť  v podvečer  na nákup. Vonku sa už stmievalo, otec už sedel v aute, mama medzi dverami a Peťovi sa nechcelo. Sedel v obývačke, potme -jemu sa nechce ísť. Mama s hnevom zhasla a vyšla von – čakala na  rev a krik. Ale bolo ticho. Tak sa vrátila späť,  Peťo sedel tam, kde aj predtým a s kľudom jej povedal : „ja viem, že by ste a tu nenechali samého!“ To bolo najlepšie, čo jej kedy povedal!

S niektorými deťmi som sa rozprávala ešte pred ich narodením.  Na túto zvláštnosť, ktorú mám ma upozornila jedna známa jasnovidka, ktorej som sa posťažovala na bolesti krížov. Z ničoho nič mávam príšerné bolesti krížov až nemôžem ráno vstať z postele. No a jej vysvetlenie ma zarazilo: takto sa hlásia duše, ktoré s tebou chcú komunikovať! Fíha, ale čo s nimi??? Skúšala som sa s nimi dohodnúť, nech to vydržia do večera, aby som mohla cez deň „normálne“ fungovať. A boli takí dobrí, že poslúchli 😀 . Večer som sa teda s nimi pozhovárala- ak chcú previesť do svetla, že im môžem pomôcť a tak ďalej. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi dušička odpovedala, že „čosi, veď ja sa mám ešte len narodiť!“ tak to bol poriadny šok! Vedela som komu sa má narodiť…. Pýtala som sa jej, či ma bude poznať, keď sa narodí, či si bude niečo pamätať. Jej odpoveď som čakala- NIE. Zaujímalo ma, prečo teda za mnou prišla? Vraj jej  je smutno, nudí sa a nemá sa s kým porozprávať!!! Tak prišla za mnou, lebo vedela, že ju budem počuť. Mala som z toho radosť, ale aj smútok- ako sa asi cítia dušičky v takomto čase? Vidia kam idú, vidia nedorozumenia, hádky, bolesť, utrpenie…  a presa sa znova narodia!

Určite to vyváži láska, radosť a šťastie…. buďme k deťom ako k seberovným, veď sú to duše, ktoré si ná vybrali za svojich rodičov! Učme ich všetko dobré, čo vieme, učme ich pochopeniu a láskavosti. Učme ich pravde, múdrosti, kráse a  sebadisciplíne, naučme ich však aj sebaláske a dôstojnosti: nad nikoho sa nepovyšuj,  pred nikým sa neponižuj! Nikto nie je viac ako ty, ani Boh nerobí rozdiely!