Spomeňte si na nejaké bolestné okamihy svojho života. Za ktoré z nich ste teraz vďační, pretože ste sa vďaka nim zmenili a vyzreli?
Tu je ukrtá jednoduchá životná pravda, ktorá väčšine ľudí ostáva ukrytá: šťastné chvíle robia život radostným, ale nevedú k sebapoznaniu, rastu a slobode. Túto výsadu majú iba situácie, ktoré nám spôsobujú bolesť.
Každá bolestná udalosť v sebe nesie semeno rastu a oslobodenia. Vo svetle 
tejto pravdy sa teraz zamyslite nad svojim životom, spomeňte si na nejakú udalosť, ktorá vám bola nepríjemná a za ktorú sa hneváte na osud, a pozrite sa , či neobsahuje určitý potenciál rastu, ktorého ste si doteraz neboli vedomí, a preto ste z nej nič nevyťažili. Potom si spomeňte na nejakú nedávnu udalosť, ktorá vám spôsobila bolesť či bola príčinou negatívnych pocitov. Ktokoľvek vám tieto pocity spôsobil, bol vašim učiteľom, pretože vám odhalil niečo, čo ste o sebe pravdepodobne nevedeli, takže vás priviedol k sebapoznaniu, čiže k rastu a slobode.
Skúste pomenovať negatívne emócie, ktoré vo vás negatívna udalosť vyvolala. Bol to strach, neistota, žiarlivosť, hnev alebo vina? Čo vám to hovorí o vás, o vašich hodnotách, spôsobe vnímania sveta, naprogramovaní a sklonoch?
A teraz poďte ešte o krok ďalej. Pozrite sa na všetko, čo na sebe nemáte radi. Ste schopní brať to ako neoddeliteľnú súčasť seba samých, ako niečo, čo v sebe skrýva potenciál rastu? A ak ste niekedy spôsobili bolesť či akékoľvek negatívne emócie druhým, neboli ste v tej chvíli ich učiteľmi, nástrojom, ktorý im ponúkal semienko sebapoznania a rastu? Môžete v tomto pozorovaní zotrvať, kým to všetko neuvidíte ako šťastnú chybu, ako nutné zlo, ktoré v konečnom dôsledku slúži dobru.
Ak v tom vytrváte, srdce vám zaplaví mier a vďačnosť a láskyplné prijatie všetkého v živote.
z knihy Cesta k láske: A. de Mello
