Rozprávka na prebudenie – (2)

Do redakcie nám prišlo pokračovanie seriálu rozprávka na prebudenie, ďakujeme a uverejňujeme!!

Určite každý z vás dobre pozná rozprávku o Popoluške, ktorá dosiahne šťastie dobrotou svojho srdca, napriek neprávostiam a prekážkam, ktorým musí čeliť. Verzií tejto rozprávky je niekoľko, ja vám ponúkam nasledovnú. Spoločne sa teda poďme pozrieť na príbeh dobrotivého dievčaťa v kontexte so symbolikou, ktorá je tu obsiahnutá.

Pred dávnymi vekmi žilo dievčatko, ktorému zomrela mamička a otec priviedol do domu macochu s dvoma dcérami, ktoré si z úbohej dievčiny urobili slúžku a nepekne sa k nej správali. Symbol matky a macochy programuje prežívanie jedinca. Matka ako živiteľka a ochrankyňa , jej opak macocha, symbol ohrozujúci, požadovačný a pohlcujúci. Naše svetlé, ale aj tienisté stránky. Zobrali jej pekné šaty a dali jej len obnosené a každý deň musela vykonávať len tie najšpinavšie roboty, zatiaľ čo ony sa len parádili a pred zrkadlom sedeli. Šaty predstavujú masku pred svetom, hru na niekoho, alebo ukrytie sa pred zvedavými pohľadmi. Aj napriek škaredým šatám bolo všetkým jasné, že Popoluškinu krásu nič nepredčí a tie čo sa mohli od nej veľa naučiť, sa radšej tvárili,že pod povrch veci nevidia. Keď kráľovskí posli jedného dňa vyhlásili, že všetky devy z kraja sa pozývajú na ples do kráľovského paláca za účelom výberu budúcej nevesty a novej kráľovnej, nastali veľké prípravy aj v dome Popolušky. S veľkými nádejami si nechali šiť skvostné šaty a nakúpili hory šperkov, aby si ich princ všimol. Duchovné hodnoty a vlastnú nedokonalosť tak chceli prekryť pozlátkom, bez uvedomenia si hlbších súvislostí a potreby pracovať na svojom sebazdokonaľovaní, ako jedinom možnom spôsobe vlastného posunu vpred.

V deň plesu odišli plné nadšenia a smutnú Popolušku nechali pri práci doma. Aby náhodou nemala čas prísť nakúkať na kráľovský dvor, tak jej ešte pridali aj prácu navyše. Zmiešali jej šošovicu s popolom, ktoré musela do ich príchodu vytriediť a v kuchyni kozub povymetať. Kuchyňa a kozub sú symbolom rodiny a rodinných vzťahov, ktoré treba riešiť a pravidelne od nánosov čistiť, nakoľko tu ostala energia uviaznutá. Tiež môže predstavovať transformáciu psychickej energie našej hlavnej hrdinky, ktorá vo svojom vývoji postupuje aj napriek úkoriam vytrvalo ďalej a preberá sa svojimi stránkami osobnosti, zrniečko po zrniečku, šošovičku po šošovičke.

V paláci plnom svetiel a krásnej hudby sa zišlo veľa hostí a dievčeniec, úfajúcich sa svojho vysneného princa. Palác ako symbol dokonalosti, vyššieho poznania a osvietenia, síce otvorí na chvíľu svoje brány pre všetkých, ale odmena je určená len pre pripravených a v tomto prípade duchovne vyspelých. Ostatí majú možnosť zahliadnuť svoj cieľ, kde až sa môžu dostať a čo je odmenou na konci.

Naša Popoluška zatiaľ usilovne pracuje. Náhle sa otvoria dvere a do kuchyne vojde víla, ktorá jej ponúkne pomoc a šibnutím čarovného prútika ju vystrojí na cestu do paláca s príkazom, že do polnoci musí byť naspäť, lebo pominie účinok kúzla, ktoré z nej urobilo krásne oblečenú princeznú s hintovom ťahaným bielymi koňmi. Biele kone sú symbolom ochrany, intuície a podpory, ktorej sa jej zo strany duchovného sveta dostalo , aby ju bezpečne viedli na ceste vpred.

Svojim príchodom vzbudí veľký rozruch a záujem všetkých prítomných svojou krásou a čistotou a získa si srdce mladého princa, ktorý je okúzlený jej pôvabom a vyvolí si ju za budúcu manželku. Spoločne tancujú a zabávajú sa až do polnoci, kedy si Popoluška spomenie na príkaz víly a v náhlení sa späť domov, stratí svoju striebornú črievičku. Tanec je nielen prostriedok zábavy, ale má aj mystický charakter , upozorňujúci nás na skutočnosť, že všetko je v pohybe, celý vesmír, každá jeho čiastočka. Možno ho chápať aj ako obradný pohyb, pri ktorom sa človek dostáva do iného stavu, inak povedané do iného sveta, je to hra s vlastným telom, hra pri ktorej srdce plesá. Strieborná črievička je zas vyjadrením ženskej cnosti. Po príchode domov sa uložila rýchlo spať. Macocha s dcérami sa ešte dlho rozprávali o plese a neznámej princeznej. Mali radosť z toho, že princovi ušla a nikde ju nemohol nájsť. Nasledujúce dni sa o ničom inom nerozprávalo, len o veľkom princovom smútku a jeho márnej snahe nájsť krásnu neznámu. Náhle si princ spomenul na črievičku a nechal vyhlásiť, že tá dievčina ktorej padne najlepšie, sa stane jeho ženou.

V kráľovstve začalo veľké skúšanie, ktorému sa na príkaz kráľa museli podrobiť všetky dievčiny . Kráľovskí vyslanci prišli aj do Popoluškinho domu, kde na počudovanie všetkých zistili, že ona je tá krásna neznáma, ktorú princ tak márne hľadá. Čarovná víla ju opäť premenila na krásnu princeznú a šťastný princ si ju odviedol do svojho paláca. Nasledovala veľká svadba, po ktorej si žili spokojne a šťastne až pokiaľ neumreli. Svadba je symbolom zjednotenia vo všetkých úrovniach a spojenia v jednotu a celistvosť. Poslednou vetou je tiež pripomenuté, že nič netrvá večne a kolobeh zrodenia a vývoja je ukončený smrťou, aby sa tak mohol celý cyklus opäť zopakovať, ale v tomto prípade už vo vyššej forme, nakoľko kráľ a kráľovná sú symbolom osvietenia.

Psychohygiena