Prišlo mi mailom… vďaka Táni!
O čo vlastne ide? Tento princíp je založený na fakte, že náš život je zložený z 10% z toho, čo sa nám jednoducho stane – a až z 90% z toho, ako na to budeme reagovať. A čo to teda v praxi znamená? Ak sa nad tým zamyslíte, skutočne nemáme kontrolu nad tými 10%.
Nemôžeme zabrániť tomu, keď sa nám pokazí auto. Lietadlo alebo vlak má meškanie, čo nám narušilo všetky naše plány. Iný vodič do nás môže naraziť. Týchto 10% nemôžeme ovplyvniť. No s tými 90% je to o niečom inom. Vy určujete týchto 90%. Ako…? Vašou reakciou.
Vy nemáte kontrolu nad červenou na semafore. Máte však kontrolou nad tým, ako na to zareagujete. Nech vám ktokoľvek hovorí, čo chce – VY skutočne máte kontrolu nad svojimi reakciami.
Povedzme si príklad:
Raňajkujete so svojou rodinou. Vaša dcéra na vás prevrhne šálku kávy. Táto káva sa vyleje priamo na vašu čistú košeľu. Nemáte kontrolu nad tým, čo sa práve stalo.
To, čo sa stane potom je určené tým, ako na to zareagujete. Budete kričať. Ostro dcére vynadáte pre to, čo urobila. Ona sa rozplače. Potom sa otočíte k manželke a začnete ju kritizovať pre to, že položila šálku príliš blízko okraja stola. A hádka bude pokračovať. S hnevom odídete do svojej izby a košeľu si prezlečiete. Keď sa vrátite, zistíte, že dcéra stále plače, a preto sa nestihla pripraviť do školy. Zmeškala autobus. Vaša žena musí hneď odísť do práce. Preto sa ponáhľate do svojho auta a dcéru odveziete do školy. Pretože meškáte, idete rýchlo. Zastaví vás polícia.
Po 15-minútovom zdržaní a zaplatení pokuty vo výške 100 €, priveziete dcéru do školy. Dcéra sa bez rozlúčky rozbehne smerom k budove. Po tom, čo do vašej kancelárie dorazíte o 20 minút neskôr, zistíte, že ste si zabudli kufrík. Váš deň začal hrozne. A ako pokračuje, zdá sa to byť len horšie a horšie. Už sa tešíte na to, ako sa vrátite domov… Keď sa však vrátite domov, zistíte, že ste si narušili vzťah so svojou ženou aj s dcérou.
Prečo?… Preto, ako Ste ráno reagovali.
Prečo Ste mali taký zlý deň?
- Bolo to pre tú kávu?
- Bolo to kvôli vašej dcére?
- Bolo to kvôli policajtovi?
- Bolo to kvôli vám?
Správna odpoveď je posledná odpoveď.
Vy ste nemohli ovplyvniť to, že sa káva rozliala. Vaša priama reakcia však spôsobila to, že ste nakoniec mali taký zlý deň.
Tu je príklad, ako by to mohlo a malo prebehnúť inak:
Na košeľu sa vám vyleje káva. Vaša dcéra sa ide rozplakať. Vy však jemne poviete, „To je v poriadku zlatko, len by si mala byť v budúcnosti opatrnejšia.“ Vezmete si uterák a ponáhľate sa do izby prezliecť si košeľu. Späť do kuchyne sa so svojim kufríkom vrátite presne včas, aby ste videli svoju dcéru utekať na autobus. Otočí sa a zamáva vám. Do práce prídete o 5 minút skôr a milo pozdravíte svojich kolegov. Váš šéf si všimne, aký dobrý deň máte.
Všimli ste si ten rozdiel?
Dva rozličné scenáre. Obidva začali rovnako. A obidva skončili úplne odlišne. Prečo? Preto, ako Ste REAGOVALI. Skutočne nemôžete ovplyvniť tých 10%. No tých 90% bolo určených vašou reakciou.
Tu je niekoľko spôsobov, ako aplikovať princíp 90/10. Ak o vás niekto povie niečo negatívne, jednoducho si to nevšímajte. Nedovoľte, aby vás tento útok nejako ovplyvnil! Reagujte správne a nezničí vám to deň. Nevhodná reakcia môže viesť k strate priateľa, k prepusteniu zo zamestnania, alebo najčastejšie k zbytočnému stresu.
Ako zvyčajne reagujete, ak vám niekto niečo nepríjemné urobí? Stratíte trpezlivosť? Kričíte? Nadávate? Zvýši sa Vám krvný tlak? Snažíte sa mu pomstiť? Prečo si nechať inými ľuďmi zničiť svoj deň? Pamätajte na princíp 90/10 a neznepokojujte sa.
Zdá sa vám to ako hlúposť? Skúste to a uvidíte na vlastnej koži ako tento systém funguje. A on veru funguje.
Autor: Daniel Shaw
hah.. včera som zažila takýto deň.. až na to, že som nekričala na nikoho, len hneď ráno čo som vstala mi všetko padalo s ruky a celé to pokrčovalo až do večera ..joojjj 🙁
😕
Nezda sa mi to. Neovplyvnujeme vsetkych 100 percent? Ved neexistuje ziadna „vonkajsia pricina“. VSetko si tvorime my, vsetko so mame v nasom zivote sme si prituahli my. Aj tu rozliatu kavu.
No problem je , ze mnoho veci pritahujeme podvedome – co znamena, ze nepozname vsetko co si pritahujeme. A na to sluzia reakcie. Reakcie na veci, ktore sme si sice pritiahli, ale „nevedomky“ a pre to musime dbat aj na spravnu reakciu, aby sme si tu vec uz nikdy nepritiahli.
Alebo je to inak? Odkial ale potom prichadzaju tie „externe“ udalosti? Ved nahoda neexistuje…atd…
Neexistuje tam „vonsku“. Vsetko som JA. (toto je odcitovanie zakladnych metafizickych zakonov, a zakladnych veci, ktore hovoria vsetci tzv. „osvieteni budhisti, taoisti…)
Ako to teda je? 🙂
Samuel,
asi by som suhlasila s Tebou, ale ten mensi „zvysok“ je aj tak to, co neovplyvnime … V principe ide o pochopenie seba, principov, vlastnej cesty … riadit sa srdcom, niecim, co nas nenaucili v skole pocuvat … to, co mame odjakziva v sebe; a ked sa odstrania vsetky vrtsvy kadecoho, sloboda a aj reakcie nie su reakciami, ale akciami – skutkami; aj tak je to neustale o ceste a uceni sa … Tak ako to teda je 😀 😀 😀 … slova kincia, toto pochopenie sa zije a citi, neviem to inak povedat 😉 …