ĎAKUJEME Daške za jej postrehy 🙂
V našom živote nič nie je nemenné, jednoznačné, či pevne dané. Sme ako rieka, ktorá neustále plynie, učíme sa, rastieme, dozrievame, rozvíjame svoje schopnosti, spoznávame svoje hranice. Prechádzame mnohými citovými pásmami, osobnými i profesnými skúškami. Náš charakter sa zoceľuje, sme silnejší a odolnejší. Možno. Všetko, úplne všetko závisí od cesty ktorou sme sa rozhodli kráčať. Keď sme zakotvili v minulosti a dobrovoľne sa k nej neustále vraciame, sami si pochovávame budúcnosť na tvorenie ktorej nám neostáva energia. Keď sme sa rozhodli žiť v strachu, obavách, vine, či výčitkách voči sebe samému či ostatným, odčerpávame svoju energiu, smerujeme ju nesprávnym smerom a v niektorej omnoho dôležitejšej oblasti nám bude chýbať. Pretože my potrebujeme energiu na to, aby sme boli aktívni, vedeli konať a boli bdelí v prítomnom okamžiku. Je to naša vnútorná sila, ktorá je vždy prítomná, hoci to niekedy necítime. Keď sme vyčerpaní, nemáme chuť do života, cítime sa stratení či príliš unavení kráčať vpred, neznamená to, že sme prišli o našu životnú energiu, že by v nás neprúdila. Nestalo sa nič viac len to, že sme jej dovolili (my sami) prúdiť nesprávnym smerom, tam, kde sa nemôže prejaviť, kde sa nemôže rozvíjať, kde nemôže byť produktívna. Keď naše svetlo 
nesvieti, nevyhaslo v nás, ani nie je menšie, len cez čiernu clonu ktorú sme mu (my sami) postavili do cesty nemôže svietiť tak jasno. Takáto clona môže byť utkaná z našich negatívnych myšlienok, neschopnosti odpútať sa od minulosti, odpustiť, pohnúť sa vpred. Mnohí z nás si ani neuvedomujú, aké je odpustenie dôležité pre náš osobný rast. Keď niekomu odpustíme, keď sme schopní naozaj vnútorne odpustiť, neznamená to, že by sme ospravedlňovali niečie správanie. Znamená to, že sme dostatočne zrelí na to, prepustiť osobu, ktorá nám ublížila z nášho vedomia. Je veľkým darom človeka dať zmysel aj tým zlým veciam v živote. Dobrovoľne sa postaviť z pozície obete a sadnúť si na pozíciu tvorcu vlastného života. Keď sa jedná o nás samotných, je odpustenie rovnako dôležité, možno ešte o kúsok viac. Keď sa na seba hneváte, vyčítate si, či sa obviňujete, ste vlastne s človekom, ktorého odsudzujete 24 hodín denne. Je to ubližujúce, bolestivé, sebadeštruktívne myslenie, ktoré škodí vášmu vnútru, vášmu zdraviu. Odpustiť si znamená urobiť krok dopredu a nechať minulosť takou aká bola len preto, že ste sa jednoducho (vy sami) rozhodli mať vlastný život, vlastnú slobodu a šťastie radšej než všetko, čo vám spôsobuje bolesť a utrpenie.
Želám vám všetkým krásny deň a veľa sily a lásky 🙂
Teoreticky to všetci veľmi dobre ovládame, ale v skutočnosti to vie realizovať len naozaj osvietená bytosť, A je to sakramentsky ťažké! Pre mňa je to celoživotná úloha… i.