Zasa niečo zaujímavé z dnešných mailov… žiaľ krutá pravda…
Realita dneška …
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku
hovorilo, sa stala lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sa hádzali psovi,
sa
začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a
krkami,
ako delikatesa. Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké
presýtené žbrndy. Rohlíky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa
nedá
doma vyrobiť, pretože vznikne jedna smradľavá odporne
zapáchajúca
tekutina, ktorú udržíte v ústach len dovtedy, kým ju rýchlo
nevypľujete. a to kdekoľvek!
Všetko čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju
hodnotu-tradíciu,
sme vlastne vymenili za šmejdy v drahom obale.
Sú tu aj dobré veci. Len čím ďalej ich je menej a treba ich
poriadne
hľadať. Hľadať, premýšľať, čítať nečitateľné návody a
obsahy, ktoré
nemáme šancu vidieť, ak sme si nepribalili lupu.
Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či
Vietnamu. Cez
reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody sú plné
stojacich
áut. Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky
vyúčtovanie s tučným nedoplatkom.
Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet,
televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba.
Zákazy,
príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva
rozumieť a
vyznať sa v nich, je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom
kroku.
Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované,
zaznamenané a všetko pre našu „bezpečnosť.“ Každá správa,
každá pošta,
každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy
veľmi
súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá
vybrať
z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie
proti
nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k
trestným
činom o akých som nemal v minulosti ani potuchy. Drogy, prepady,
násilie, výpalníctvo, vraždy. sa stali bežným sprievodným javom
tejto
slobodnej doby.
Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo
po nás
rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod.,
požadujú.
Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorý sa určite na ulici
nenarodil.
Môžeme vidieť žobrákov, čo im trčia nohy z kontajnera,aby sa
natiahli
za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou www
stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité
operácie
svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou
nás
drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s
lekárskou
starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho
ani
pes. Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.
Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je
niečo viac, ako len strohé konštatovanie.? Hrôza, čo sa tu udialo
za
tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť,
tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami.
Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž.
Nesmieme
dať
po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problém s úradmi.
Sledujeme
stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne
stanice, kde
seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine
nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo ta druhá
polovica? Nemá
šancu fungovať dôstojne, bez toho aby jej boli podsúvané podobné
stupídnosti?
Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú
verejne
do riti aj s posmešným komentárom. Ak je ešte málo, potom sú tu
pripečení
policajti, alebo niečo podobné o tzv. mafii? Nádhera a vďaka, za
ten
kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz
podsúvajú ako
duševným mrzákom, niektoré televízie. Nehovoriac, aké celebrity
tam má
možnosť človek vidieť. Kde že by mali na nich takí umelci, ako
p.
Króner, Dibarbora, Huba. atp., čo sa celý život usilovali, aby
predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v
divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s
umením žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie
tvorili.
Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť
vždy
mohli. Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej
krabičky nám jednu-dve vytiahnu už pred predajom.
K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke.
bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí
do
počítača.#
Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným
ľudským
vnútrom a presvedčením nič spoločného. Letákmi, ktorými sú
upchané
vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre nás neprosia aby
sme
nakúpili práve u nich. Keď sme však zaplatili, „u nich“,
nestačíme sa
diviť ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je
jasné
kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila.
Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa /občas/
vyjadriť.
No k čomu to je, keď je to nič platné.
Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý
zajtrajškom. Je len pár jedincov, ktorým je to jedno a tí žijú aj
tak
mimo nás a v anonymite.
Nie som sám, ktorému to všetko už začalo vadiť.
Niekde sa stala chyba-veľká chyba, ktorej náprava bude trvať dlho.
Ochorel nám svet a my v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním!
Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič
lepšia.
Možno až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd,
naštartuje
proces triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už
prestaneme
zvládať. Vidíme len Bratislavu, alebo väčšie mestá, ale čo tí,
ktorí
žijú na dedinách, samotách?
A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič
spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je
viac proti
nám ako pre nás. Je tak oklieštená zákonmi a zároveň otvorená
neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako
aura.
Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa.
Nuž a záverom? Nechýba mi už reklama, ktorá ma v tej západnej
dedine
tak ohúrila. Nechýba mi ani západ o ktorého ideách som toľko
sníval.
Nechýbajú mi ani kuracie zadky čo som hádzal psovi. chyba mi len
jedno:
chcem ešte stretnúť človeka-priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a
celým
srdcom sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných
ľudí, ako
tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka
nebude
smerovať k materiálnym veciam, ale bez prípravy ma potľapká po
pleci:
Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si sadnúť.? Kamaráta ktorého v
polovici
debaty nevyruší zvonenie mobilu a bude musieť odísť. „Vieš,tento
telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma
to
stáť prácu.“
Nie! Verím že nie! No ovládol nás strach a v tom strachu žijeme
svoje
každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto
novodobého,
pokazeného sveta.
Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s
novembrom vkĺzlo. Ďalšieho pokusu, ktorý príde keď sa to už
celé
nebude dať udržať, sa chvála Bohu nedožijem.
Dokedy bude človek hľadať svoje miesto?
Neposielaj 10x, radšej 10x prečítaj !!!
A čo teraz? Ísť dakde do Blavy a hľadať vinníka,zatĺcť ho lopatou do zeme?
Alebo nás len dobehli naše minulé činy a myšlienky?
A ak sa nám náhodou nás drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou
starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes.
Toto som nepochopila, z akého dovodu porovnáva autor domáce zvieratá s ľudmi? Zvieratá su predsa odkázané na starostlivosť ľudí, zviera neoklame, neublíži, neocitne sa na ulici na základe vlastného konania. Malo by byť samozrejmosťou a povinnosťou každého človeka zabezpečiť im starostlivosť akú si zaslúžia – od bezpodmienečnej lásky zvierat sa máme čo učiť…
Ináč je článok v mnohých veciach pravdivý, toto ma ale popudilo 😛
Alvie,
prepáč, ale nedá mi, trochu pozmením tvoje vlastné slová- z akého dôvodu porovnáva autor živé bytosti (domáce zvieratká) so živými bytosťami (ľuďmi)? Dávaj lásku tomu, komu cítiš, že ju môžeš dať, tak je to krásne. Ale prosím, neukazuj na žiadneho človeka prstom, nevieš z akých dôvodov sa ocitol tam, kde sa ocitol, nežiješ jeho život. Miluj všetky bytosti, nerozdeľuj, ak sa dá. 😛
Alvie,
zviera sa neocitne na ulici na základe vlastného konania? No keď utečie, tak áno 😛 Myslíš si, že len zvieratá sú odkázané na starostlivosť?Píšeš, že by malo byť samozrejmosťou každého človeka zabezpečiť starostlivosť pre zvieratá. No a pre ľudí? Človek si nezaslúži starostlivosť?
„Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes.“ Rozumiem, čo tým chcelo byť povedané a ako tak sledujem, o človeka si nezakopla ani ty…
stěmi bezdomovci … všimla jsi že to je až velmi nápadné k chování hůnů které vedl Attila. … V Olomouci na nádraží je plakát s bezdomovcem a u něj nápis muže se to stát i vám … Sož je blbost. Copak to udělá normální člověk místo aby jsi koupil něco jídlu , tak jde a koupí jsi chlast. Normální člověk jsi nedokáže život přestavit bez internetu a vší ty techniky. Ale já říkávám cigarety a chlast to je polovišní cesta jak se stát bezdomovcem. A podle mě by to mělo řečení jako jsou domovy pro důchodce, tak udělat pracovní domovy pro bezdomovce … proti alkoholická léčebna, naučit higieně, a dohlet aby takový člověk pracoval … mužou např. dělat uklid městech. Jako levná pomocná sila … tím že peníze se jim nebudou dávat ale o vše ostatní jim bude postaráno.
Mám dve otázky majovyhonzik,
ako vieš, kto je normálny človek? 🙂 A tá druhá…no, pracovné tábory, to znie desivo, dúfam, že by tam neboli nápisy typu „Práca dáva slobodu“ a podobne? 🙁 😉
nevadí staráme sa o to čo sa dá zjesť 😀 ,,zajtra bude na večeru opekaný pes 😀
„Práca dáva slobodu“ ..ukradli 😀 a nejaké búdy aj zhoreli, tak že neviem či bude miesto na spanie 😀
Nina, áno všetci si zaslúžia starostlivosť, zvieratá, ľudia, rastliny…Zviera je ale na človeka ODKÁZANÉ, my sme si ich zdomácnili a našou povinnosť je sa o nich starať. A nie, pes sa na ulici neocitne vlastným pričinením, buď ho vyhodili alebo ho dostatočne nezabezpečili proti úteku.
A že o bezdomovcov nikto nezakopne? Kupujem si pravidelne Notabene a tam sú inzeráty s pomocou pre bezdomovcov. Myslím si, že vačšina bezdomovcov ak naozaj chce, tak tú pomoc aj nájde. Ak sme už pri tom alkohole, otázkou je, koľkým vlastne takýto život svojím sposobom aj vyhovuje? Nemá každý to, čo si do života pritiahol svojím myslením a konaním..?
Alvie
v prvom komentári som napísala: Nedobehli nás len naše minulé myšlienky a činy?Ty si sa spýtala, či nemá každý to, čo si pritiahol do života svojím myslením a konaním.Takže rozumieš tomu, prečo sa nám tieto veci dejú.Preto nerozumiem,prečo chceš,aby sa ľudia starali o bezdomovcov.Aj oni maju predsa svoju karmu, aj oni majú v tomto živote naprogramované úlohy, ktoré majú zvládnuť. Ak ťa požiadaju o pomoc a môžeš , tak pomôž,inak ja osobne nevidím dôvod sa nad nimi trápiť.Ja mám svoju cestu.A v globále, ako Slovensko máme svoju karmu ,a tiež sa ako národ máme čomusi naučiť.Že sme dopadli tak, ako sme dopadli, to sú výsledky myslenia a konania národa,teda každého jedného z nás.
Alvie
Žiadne zviera nie je na človeka odkázané ..tak isto ako zviera ťaží z ľudského ega, tak isto si človek myslí, že ho zviera miluje nezištne …. 😀
nedal som mačke žrať ..začala loviť ..a to isté aj pes …a o iných zvieratách nehovorím..jednoducho odídu…. zdivejú … taká je pravda 😕
Nič neprežije… pokiaľ sa nevie v tomto životnom tanci predierať a silnieť
na úkor iného života ..lebo ste živí len tým, čo je živé … a to požierate
…nie ste od života ničím oddelený 😀
Alvie,
„A nie, pes sa na ulici neocitne vlastným pričinením, buď ho vyhodili alebo ho dostatočne nezabezpečili proti úteku.“ Toto ty ako vieš? Môže tam byť ešte mnoho iných variánt, faktorov a uhlov pohľadu, prečo je vlastne pes na ulici. Ja osobne si myslím, že pes sa na ulici môže ocitnúť vlastným pričinením. Zoberme si psa, ktorý chce ísť za sučkou. Nech už je zabezpečený proti úteku alebo nie, cestu si von nájde, aj keby mal vyorať zem (to urobil napr. môj pes). Zrejme ho viedli inštinkty, neviem, no isté je, že šiel sám a nik ho nevyhodil. Potom sa však zabudol vrátiť a našiel ho môj starký…Nebolo to vlastné pričinenie?
S tým, že ak by bezdomovci chceli, tak by pomoc našli úplne súhlasím.
“Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes.”
Toto som myslela na ľudí všeobecne, nie len na bezdomovcov. Boli časy, keď som si aj ja kupovala nota bene, ale potom som si uvedomila, že je vlastne ich chyba, čo sa im deje. Je to ich pričinenie rovnako tak, ako sa aj pes môže pričiniť o ocitnutie sa na ulici.
prave toto vidim a citim aj ja, uplne sa tu nieco pokazilo ale fatalne, nie je to takto spravne a bohuzial podla mna to bude este len horsie…….
nemyslel jsem koncetrát ale něco jako je domov pro důchodce akorát rozdíl je tom že důchodce už dělat nemůže , zatímco bezdomovec dělat muže ale nechse, takže. měli by postaráno o střechu nad hlavou, zaopatřena výchova higieny, a byla by jim přidělena práce … a tak celkově by je to mělo vést aby se staly normálními lidmi.
Co podle mě je 8 až 12 hodin v práci, domů přijít utahaný a pak blbě čumět do Pc 😛 A přestože mu sere šef na hlavu být velice spokojený 😀
A lidi jak česku , tak i na slovensku pořád mají se lépe než v africe. Máme přímo nadbytek jídla, vody, a jsme hodně oklopení majetkem který vlastníme.
Černoch v africe by nás zařadil do skupiny mezi bohaté. A přesto pořád naříkame že nám něco chybí.