Rada starších (časť 2.)

Zatiaľ čo náš osobný sprievodca sa nás pýta, akým úlohám a cieľom dávme prednosť, a preberá s nami predchádzajúci život krok za krokom, naši Starší kladú trochu obecnejšie otázky. Nepýtajú sa nás iba na práve prežitý život, ale ich otázky pokrývajú celý súhrn našich skúseností a úsilia postupovať k vlastnej sebarealizácii. Členovia rady tiež zisťujú, či náš rast odpovedá našim možnostiam a potencionálu. Čas od času je medzi klientmi a Radnými osobná spriaznenosť. Zdá sa, že niektorí Radní sa stotožňujú s povahovými rysmi, slabými či silnými stránkami, záujmami a cieľmi skúsenej duše.

Navzdory tomu, väčšina klientov necíti so svojimi Radnými spriaznenosť. Majú k ním rešpekt a úctu, avšak neviaže ich k ním taká hlboká náklonnosť ako s sprievodcom. Preto je následujúci prípad dosť výnimočný.

Druhý prípad

Objavili sa v tvojej rade od posledného stretnutia nejaké nové tváre?

(Zalapanie po dychu, potom radostný vzdych) Konečne! Rendar sa vrátil. Ach, som taká rada, že ho zasa vidím.

Kto je Rendar?

Poznámka: subjekt sa celý trase a neodpovedá. Zhlboka sa nadýchni a ukludni sa, aby sme mohli zistiť, o čo ide. Kde Rendar sedí?

Na ľavom okraji stola. Je to už tak dlho…

Koľko pozemských rokov ubehlo od chvíle, kedy si ho videla naposledy?

3000 rokov…

Medzitým si určite prežila množstvo životov – prečo bol Rendar takú dlhú dobu preč?

(stále uslzenie, ale už trochu vyrovnanejšie) Nechápeš ako je pre mna jeho návrat do mojej Rady významný. Rendar je veľmi starý a múdry… je veľmi vyrovnaný… bol so mnou, bol so mnou ešte než sa počet mojich inkarnácií tak rozrástol. Rendar mi povedal, že môj rýchly rast bol veľmi nádejný – dostávala som významné úlohy – a potom… (subjekt sa odmlčí a znovu začne vzlykať)

(mäkko) Darí sa ti dobre. Prosím, pokračuj: povedz mi, čo sa stalo.

Premrhala som svoje nadanie a upadala v nemilosť. Podľahla som pokušeniam, ako sa to mnohým tu na Zemi stáva. Príliš som sa zaujímala o moc. Vládnuť druhým bolo zábavné bez ohľadu na to, aké telo som práve mala. Viedla som pôžitkárske a sebecké životy. Rendar ma varoval, že sa môj rast spomaľuje. Sľúbila som mu, že sa napravím. Toľko premrhaných životov… premárnených príležitostí… zneužistých vedomostí a moci…

No zrejme si sa v poslednej dobe polepšila, inak by sa Rendar neobjavil.

V posledných päťsto rokoch som pracovala veľmi tvrdo, aby som všetko odčinila. Prejavovala som záujem o druhých, pomáhala som im, mala som pre nich súcit a pochopenie – tu teraz prichádza moja odmena. Rendar je späť! (subjekt sa začína silno triasť a nie je schopný hovoriť.)

(po chvíli, keď sa snaží zo všetkých síl utíšiť) Aké sú Rendarové prvé slová po takej dobe?

Venuje mi vrelý úsmev a povie: „Som rád, že s tebou môžem opäť pracovať.“

To je všetko?

Nič viac nie je potrebné. Cítim silu jeho úžasnej mysle a viem, že opäť verí v moju budúcnosť.

Čo hovoríš ty jemu?

Sľubujem, že už nikdy neskĺznem späť.

Klientka povedala, že Rendar mal na sebe svetielkujúcu fialovú róbu. Odev, ktorí nosia sprievodcovia i členovia Rady, má takmer vždy podobu akejsi róby alebo rúcha, niekedy počúvam i o tunike. Duchovia nepotrebujú odev o nič viac než potrebovali domy, ktoré by im v duchovnom svete slúžili ako príbytky. Stejne ako pri mnohých ostatných predstavách , ktoré si ľudia o duchovnom svete vytvárajú, je popis tiež pomyselný, obrazný. Samotná energia Starších môže byť temne purpurová, ich rúcha však môžu byť odlišné. V mysliach ľudí sú tieto odevy symbol dôstojnosti, ctihodnosti a stotožnenia sa s históriou ľudstva. Ľudia si rúcha spájajú s právnickými, akademickými a teologickými titulmi.

Terapeut sa môže z popisu farby rúcha od klientov mnohé dozvedieť. Keď sa začali zhromažďovať informácie o rôznych farebných variantoch, Dr. Newton mal za to, že táto rozmanitosť ukazuje na akúsi hodnosť či status duše, ktoré onen Starší zaujíma v mysli danej duše. Bolo zistené i to, že miesto, kde Starší sedia a  čo majú na sebe, nemá nič spoločné s hierarchiou.

Biela a purpurová sú najčastejšie farby rúch, ktoré klienti vídajú. Biela energia mladších duší naznačuje prebiehajúci proces obnovy a sebaočisťovania. Pri pokročilých znamená čistotu a jasnosť. Biela energia rób, či biela ako halo energie okolo osvietenej bytosti predstavuje spojenie a zladenie mysle s univerzálnou energiou.

Purpurová je farba múdrosti a hlbokého porozumenia. Purpurové a fialové róby členov Rady odrážajú ich schopnosť rozhodovať v záležitostiach duší, ktoré pred ne predstupujú, s láskou a pochopením, prameniacim z ich nesmiernej múdrosti a skúsenosti. Čierne rúcha tu nie sú k videniu, i keď čas od času nejaký subjekt označí Starších, keď ich po prvý krát vidia vstupovať do miestnosti za sudcov. Akonáhle sa však usadia, žiadna duša si už toto miesto skúšky nevizualizuje ako súdnu sieň.

Ďalší prípad je duša 1. úrovne, ktorá zrovna vstúpila do snemovnej miestnosti po skončení života v roku 1937.

Tretí prípad

Koľko Starších je v tvojej rade?

Za stolom ich sedí šesť.

Popíš čo má každý z nich na sebe a ako na teba pôsobí.

prostredný je oblečený v purpurovej róbe a ostatní v odtieňoch bielej a fialovej, okrem jedinej, čo sedí úplne napravo… je takmer celá v bielom, s nádychom žltej. Je voči mne aktívnejšia než ostatní.

Čo pre teba všetky tieto farby znamenajú?

tak trochu to súvisí so životom, ktorí som práve prežil. Múdra v žltobielom chce, aby som veci videl jasnejšie. Tie žlté odtiene majú čo dočinenia s tým, ako som poskytoval a prijímal podporu… i keď zatiaľ neviem nič konkrétnejšie. Pamätám sa, že pred dvoma životami bol na jej mieste niekto iný, oblečený v karmínovej róbe. To bolo vtedy, keď som sa vrátil do duchovného sveta potom, čo ma na Zemi zmrzačili.

Čo si si pomyslel, keď si tú karmínovú róbu zbadal?

Je to fyzická, telesne orientovaná farba.Onen karmínový člen so mnou preberal karmické vplyvy, ktoré pôsobili na telo. Po onom živote som bol skutočne veľmi unavený a naštvaný. Oproti dnešku tu bol vtedy ešte jeden Múdry v zelenom.

Prečo zrovna v zelenom?

Tí, ktorí sú oblečení v zelenom ovládajú umenie liečiť – mentálne i fyzicky.

Sú takéto farby u Múdrych zvyčajné?

Vlastne ani nie. Väčšinou sa všetci obliekajú do viac či menej podobných odtieňov purpurovej. Teraz by som mal obdržať nejaké zvláštne informácie.

Povedzme si niečo o tej prostrednej postave v purpurovom. Myslíš, že je nejako dôležitá?

Ale choď! :D.. Všetci sú predsa dôležití!

Dobre, tak teda významnejšia než ostatné.

To áno. On je predseda. Dá sa povedať, že on tomu všetkému šéfuje.

Prečo myslíš?

zdá sa, že ostatní mu podliehajú. On všetko diriguje. pripadá mi, že ostatní hovoria skôr jeho prostredníctvom.

Vieš jeho meno?

Ani náhodou! Povedzme, že sa nepohybujeme v stejných spoločenských kruhoch.

Ako stretnutie začína?

Predsedajúci mi hovorí: „Vitaj, sme radi, že si opäť medzi nami.

Čo ty na to?

„Ďakujem“ – ale v duchu si hovorím: „Dúfam, že to dobre dopadne.“

Ako na teba teda pôsobí Predsedajúci, ktorí má hlavné slovo?

Nechce vo mne vzbudiť dojem, že Múdri sú tak nadradení, že nie som hoden s nimi hovoriť. Toto zhromaždenie zasadá kvôli mne. Potom povie: „Ako sa dívaš na svoj pokrok od chvíle, kedy sme sa videli naposledy?“ Takto začínajú všetky sedenia. Chcú vedieť, čo k tomu môžem povedať.

Si už kľudnejší?

Som.

Popíš, čo sa deje ďalej.

Začíname tým, čo sa mi podarilo. V predchádzajúcom živote som mal úspešnú firmu a zamestnával veľa ľudí. Preberám to zo všetkých strán. CHcť dojem a informujem ich o svojej charitatívnej činnosti – o svojich dobrých skutkoch. Potom sa Múdri zamerajú na spôsob, akým som firmu viedol,… ako som nedokázal predchádzať konfliktom – nezhody a hádky so zamestnancami. Je to tak frustrujúce… pracujem na tom, ale potom…

Prosím pokračuj. Pomáha ti nejako tvoj sprievodca?

Môj sprievodca Joaquin stojí za mnou a hovorí k Rade. Zhŕňa hlavné časti môjho života a vyzdvihuje môj príspevok spoločnosti zamestnávaním ľudí behom veľkej hospodárskej kríze.

To znie dobre. Súhlasíš s tým, aký obraz o tebe Joaquin podáva?

To vieš, že áno. Oznamuje čo som si stanovil a čo som skutočne zvládol. Hovorí kludným, vyrovnaným tónom. Nebráni ma, ani nevychvaľuje – jednoducho dáva do súvislosti moje činy s vtedajšími krušnými časami, ktoré v Amerike panovali.

Je Joaquinovo zhrnutie tvojho života objektívne?

Áno, ale sme len na začiatku. Zrovnávam si v hlave argumenty, ako dobre som sa staral o rodinu, ale stále sa mi do toho pletie môj profesionálny život…  nemôžem prestať myslieť na to, ako som zaobchádzal so svojimi zamestnancami. Skutočne ma to trápi. Joaquin je teraz tichho – nechce ma rušiť.

Tak teda zostaneme pri tvojom jednaní s Radou Starších. Pokračuj prosím.

Snažím sa predvídať ich otázky. Viem, že som mal v živote potrestanie z hromadenia materiálneho vlastníctva. Pýtajú sa, prečo ja odpovedám, že mi to dodávalo vážnosti a že som sa potom vyvyšoval nad druhých. Potom mi pripomínajú podobné chovanie z minulých životov a pýtajú sa, či si myslím, že sa niečo zlepšilo.

Myslíš, že pripomínaním tvojej minulosti vrhajú zlé svetlo na zhrnutie tvojho súčasného života?

Nie, v ich otázkach nie je nič zlého, takže mi nevadia. Teraz sa mi hlavou preháňajú myšlienky na to, že by som mal znovu zdôrazniť svoju charitatívnu činnosť… potom…

Vedieš si výborne, povedz, čo sa deje potom.

Prostredný Múdry,… jeho mocná yseľ ma obklopí.

Čo presne ti hovorí?

V mysli mi hovorí toto: „Emmanual, nie sme tu preto, aby sme ťa súdili, trestali ani potlačovali tvoju slobodnú vôľu. Chceme, aby si sa na seba pozrel našimi očami, ak môžeš. To znamená, odpustiť si. To je najťažší okamih tohoto vypočúvania, pretože našim prianím je, aby si sa bral taký, aký si, s rovnakou bezpodmienečnou láskou, akú ti preukazujeme my. Sme tu preto, aby sme podporili tvoju prácu na Zemi. Preto ti pripomíname, čo sa to vtedy stalo na tej autobusovej zástavke.

Tomu nerozumiem. Aká zástavka?

Tiež som bol zpočitku zmätený. Obrátil som sa na Joaquina, aby mi poradil.

Popíš Emmanual, čo sa stalo.

Ten prostredný Múdry… znova ku mne prehovoril. „Už si zabudol? Tá žena, sediaca na autobusovej zástavke, ktorej si vtedy pomohol?“ Odpovedal som: „Zabudol.“ Teraz čakajú, až sa mi vráti pamäť; niekto mi posiela do mysli nápovedu. Už si spomínam… tá žena… šiel som vtedy do práce a veľmi som sa ponáhľal. Žena sedela na zástavke na chodníku. Bolo do v dobe veľkej hospodárskej krízy, vtedy boli ľudia zúfalí. Potom – z náhleho popudu – som si sadol vedľa nej, objal ju a snažil sa ju utešiť. To bolo na mňa dosť neobvyklé. Môj Bože, zaujíma ich snáď toto? Zostal som s ňou len pár minút, kým  neprišiel autobus. Potom som ju už nikdy nevidel.

Ako sa teraz dívaš na to, že Múdri behom sedenia spomenuli práve toto?

Je to celé postavené na hlavu. Celý život rozdávam najrôznejším charitám a ich zaujíma toto! Žiadne peniaze som jej nedal, len sme sa zhovárali.

Keď sme potom s klientom rozoberali toto sedenie, povedal som mu, prečo podľa môjho názoru bola Ččenka Rady, sediaca na pravom kraji stolu, oblečená v žltastej róbe. Možno to malo pripomenúť spontánne jednanie, akt podpory a útechy neznámemu človeku. Menej vyvinuté duše, stojace pred Radou mávajú často výpadky pamäte. Zatiaľ čo sú plne zahalené do seba, môžu im uniknúť dôležité momenty. Emmanualovi prišlo ženy na zástavke ľúto. I napriek tomu, že sa ponáhľal do práce, prisadol si k nej a zhováral sa s ňou. Jeho súcitné gesto netrvalo dlho, ale bolo jasne poznať, že porozumel jej bolesti – pozrel jej do očí a povedal, že všetky problémy zvládne, pretože verí vo svoju silu. Prestala plakať a keď odchádzala, uistila ho, že to zvládne a bude v poriadku. Potom Emmanual odišiel do práce a na svoj dobrý skutok zabudol.

Táto udalosť pôsobí v porovnaní so všetkými skutkami v priebehu celého života ako bezvýznamný okamih. V očiach Rady však bezvýznamný nebol. V živote sa nám veľa krát stane, že nás niekto poteší, alebo nám preukáže priateľskú službu. Niekedy sú to natoľko letmé a chvíľkové gestá, že si ich ani neuvedomujeme. Ale v duchovnom svete má všetko svoj význam a žiadn čin nie je nepovšimnutý.

Rody, rodiny a my
20. januára 2024

Vzťahy s rodičmi
25. novembra 2023

K súčasnému dianiu…
21. septembra 2023

Příběh o naplnění: Co ti chybí?
16. júna 2022