posledná v tomto roku 🙂
Z nepoznaných diaľok na prahu večnosti
zjavila sa pieseň
Ako vyspievané slovo
ako portrét na bielom plátne
je tvojou básňou ukrižovanou a vzkriesenou
v notových osnovách života
Práve ti vypadla zo srdca a hľadá cestu nazad
ako sťahovavé vtáky svoj teplý juh
ako človek človeka
ako úsmev úsmev
ako bolesť, ktorá dokorán otvorila bránu láske
Povedz, však to nebolo ľahké?
Tiekla pramienkami v tvojich žilách
až prešla tým, čo voláme cesty a chodníčky života
Zaplavila hornú a dolnú komoru
ľavú a pravú predsieň
obmyla tvoje moje brehy
tichými vlnami prílivu
brehy, na ktorých sa túla divoký koník
strážený polnočným anjelom
Nad všetky hmotné statky
nad všetky múdrosti
nad všetku krásu tela je to
ako obstojíme v živote vo svete
Čo dokážeme dať?
Ako prežiť a zostať človekom?
Dokázať milovať a prijať lásku
Byť niekým pre iných a ničím v pokore
Lebo všetko je márnosť
a nad márnosť
je hodnota ľudského vnútra
naplneného Božím svetlom a ľudským teplom
http://www.poznanie.sk/poezia/polnocny-anjel.php
