Povedzme si niečo o tom, ako si vlastne
duchovná veda predstavuje človeka, aj s jeho nadzmyslovými článkami, kto vlastne človek je.
Fyzické telo je to,čo má človek spoločné s minerálnou ríšou. Skladá sa z tých istých látok ako minerály a horniny. Minerálne telo človeka však nemá z minerálneho sveta svoju formu, svoj tvar. Keby vyzeral človek ako minerál, nemal by ľudskú formu. Vyzeral by možno ako kryštál, alebo by sa sypal ako piesok. Sú to vyššie, nadzmyslové princípy, ktoré uchopujú hmotu a vnucujú jej iné, vyššie zákony, než len zákony minerálneho sveta. Keby mal človek len minerálne telo, bol by nehybný ako kryštál, nebol by živý. Nemohol by vykonávať základné životné funkcie podobne ako rastliny, či živočíchy. To, čo v celej rastlinnej a živočíšnej ríši umožňuje životné funkcie, ako rast, rozmnožovanie, atď, je takzvané éterické telo. Je to práve éterické telo, ktoré zabezpečuje, aby sme mohli rásť, vyvíjať sa, prijímať potravu… Sú to éterické sily, ktoré zabraňujú rozpadu formy, budujú ju a v prípade poškodenia opravujú.
Teda čo má človek spoločné s rastlinnou ríšou na rozdiel od minerálov je éterické telo. Smrť je oddelenie éterického tela od fyzického. Rastlina má život, ale nemá vedomie. Nedokáže sa pohybovať z miesta na miesto a vnímať. Nemá život zmyslov ako zviera a človek. Čo zvieraťu a človeku umožňuje pohyb a pociťovať príjemné a nepríjemné, bolesť a slasť, je tzv. astrálne telo. Astrálne telo pozostáva z pudov, vášní, pocitov.
Čo má človek spoločné so zvieratami, na rozdiel od minerálov a rastlín je astrálne, pocitové telo. Astrálne telo včlenilo fyzickému nervovú sústavu a zmyslové orgány. Toto astrálne telo preniklo do fyzického a éterického tela a podradilo fiziologické a životné funkcie – činnosť žliaz, trávenie, dychový rytmus, tep srdca, atď. emóciám ako strachu, rozkoši, atď., čo nemožno pozorovať u rastlín.
Človek má však na rozdiel od minerálov, rastlín a zvierat ešte jeden, štvrtý článok, ktorý je pre neho špecifický a práve ten ho robí človekom: je to jeho duchovná podstata, jeho ja. Toto si opäť podriaďuje všetky tri nižšie články človeka a vnáša do nich novú, ešte vyššiu zákonitosť, než aká by im bola vlastná. Vieme, že človek sa neriadi vždy len tým, čo uspokojuje jeho potreby a telesné pudy, ale riadi sa aj pojmami ako je pravda, čestnosť, vernosť, cnosť… A tie sú niekedy priamo v protiklade s jeho animálnymi inštinktami a životnými, alebo existenčnými potrebami. To, čo robí človeka človekom – čím sa líši od všetkých troch ríš prírody – je jeho duchovná podstata, jeho ja. To ho uschopňuje vnímať a chápať morálne a estetické pojmy, ako sú pravda, krása, dobro, ktoré si zvieratá ani rastliny nedokážu uvedomiť.
Toto základné rozdelenie človeka možno pozorovať v rôznych kultúrach a národoch sveta. Telo éterické je v Indii pránamaja kóša (telo životnej sily, prány), v Egypte Ach (životná sila), v Číne je to čchi. Astrálne telo u Indov ako ráma rúpa (telo vášní) u Egypťanov hati (zvieracia duša)…
Fyzické telo
éterické telo
astrálne telo
ja
Táto štvorčlennosť je základ. Človek je však ešte oveľa zložitejší.
K zmyslovému vnemu astrálnom tele sa u človeka pripája ešte citový dojem, pocit. Napríklad, keď človek vníma farby: jasnožltá – a to čo prežíva nie je len vnem žltej farby, ale aj pocit radosti, ktorý v ňom táto farba vyvoláva. Modrá evokuje pokojnú oddanosť, červená vášeň či hnev… Táto takzvaná pocitová duša sa vyčlenila z astrálneho tela ako jeho zušľachtená, zjemnená časť, na ktorej pracoval človek svojim ja.
Človek tiež neprijíma iba to, čo k nemu prišlo cez zmysly. Ale tvorí si o týchto vnemoch vlastné myšlienky, ktoré nevplývajú bezprostredne z toho, čo vníma zmyslami. Javy sveta nie sú obsahom jeho vedomia len v danom okamihu, keď podnecujú zmysly, ale ukladá ich do pamäti, vracia sa k nim a tvorí si o nich pojmy. Porovnáva, kombinuje, premýšľa. Túto schopnosť nazývame dušou rozumovou. Je výsledkom práce ja na astrálnom i éterickom tele.
A tú časť, ktorá je obrátená nahor, k duchu, k ja, a ktorej obsahom je sebavedomie človeka nazývame dušou vedomou.
V ďalekej budúcnosti raz človek pretvorí to, čo žije ako zvierací život v jeho astrálnom tele, všetky pudy, vášne, na čisté city, na cnosti. Z premeneného astrálneho tela sa zrodí ďalší budúci článok jeho bytosti, tzv. duchovné ja, vyššie ja. Podobným spôsobom prerobí ešte neskôr svoje éterické telo na tzv. životného ducha, a fyzické telo na duchovného človeka. Tieto tri vyššie, duchovné články sú u človeka zatiaľ len v zárodku a budú postupne víťazstvom nad jeho nižšou prirodzenosťou.
Máme teda trojčlennosť človeka: telo, duša, duch, pričom každý z nich je opäť trojčlenný:
duchovný človek, životný duch, duchovné ja = DUCH
duša vedomá, duša rozumová, duša pocitová = DUŠA
astrálne telo, éterické telo, fyzické telo = TELO
Angelológia dejín – Emil Páleš www.sophia.sk