…

Opäť dávam do pozornosti prácu na sebe. Určite ste si mnohí všimli, že po príchode energií z 27. 10. sa niektoré veci v našich životoch rozhýbali, nabrali nový smer a energiu a prichádzajú nové výzvy pre prácu na sebe a stopovanie (stalking), rekapitulovanie a zbavovanie sa starého a nepotrebného, teda všetkého, čo brzdí naše napredovanie. 

V prvom rade znova opakujem, že sa dívame najskôr na seba, potom na druhých. To, že nám niečo vadí je len výsledok nespracovaných vecí v sebe. Preto budme bdelí a nenechajme svoje ego, aby zvalilo vinu na druhých, ohováralo a stavalo sa do pozície obete. MY NIE SME OBETE! Máme slobodnú vôľu, my sme strojcami svojho života. Okolie nám prináša iba podnety, my sme tí, ktorí reagujú. MY SI VYBERÁME, AKO BUDEME REAGOVAŤ. Je  predsa na nás, či budeme naštvaní, urazení, pobúrení… To, že sa cítime ublížení nie je vina okolia.

UMENIE ŽIŤ PLNOHODNOTNÝ A BDELÝ ŽIVOT NETKVIE V SCHOPNOSTI  OVPLYVŇOVAŤ A RIADIŤ OSTATNÝCH, ALE SEBA.

To znamená, že naša snaha neustále mať pod kontrolou dianie okolo seba je zbytočná a hlúpa, pokiaľ nie sme schopní riadiť ani vlastné emócie a reakcie. Práve na tie  by sme sa mali zamerať. Lenže ako, ak máme neustále plné ruky práce s ohováraním, posudzovaním, chránením vlastného ega a špinavostí vo vnútri, na ktoré sa nechceme pozrieť, pretože by sa nám ten pohľad a priznanie nepáčilo?

Negatívne reakcie sú podmieňované našimi negatívnymi presvedčeniami, ktoré pramenia väčšinou v detstve, kedy je človek najzraniteľnejší a dá sa najviac ovplyvniť názormi a celkovým vplyvom okolia.  Pozrime sa preto späť do nášho detstva. Ako sa k nám správali rodičia a aké negatívne návyky sme od nich prevzali a ani si to neuvedomujeme? Prečo máme potrebu niekoho vlastniť? Prečo máme potrebu byť nad vecou a silou mocou sa škriabeme hore nech to stojí čo to stojí, len aby sme sa nemuseli zaoberať sebou, chytáme sa každého stebla, ktoré je blízko a nemôže sa brániť?

Skúsme na chvíľu prestať  hľadať výhovorky a ľudí, na ktorých môžeme zhodiť vlastné problémy. Zastavme svoju myseľ, ktorá je naučená kooperovať s egom za zámienkou vytvárania obrannej bariéry. Nejde to predsa donekonečna a rovnako tak, je to zbytočná strata energie. Akonáhle sa v nás rozvíria negatívne pocity, skúmajme ich. Pýtajme sa sami seba,  prečo ich prežívame a pri akej príležitosti ich prežívame. Prečo je to práve táto udalosť a prečo cítime, čo cítime. Pýtajme sa až kým nenájdeme odpoveď ktorá pramení hlboko v nás a potom ju prijmime.

Je predsa krásne oslobodiť sa. Hnev, zlosť, smútok a iné negatívne pocity prežívané dlhodobejšie neprospievajú zdraviu. Spôsobujú únik energie na istých miestach a následne vytvárajú fyzické problémy. Ak je naše nastavenie v istých otázkach dlhodobo negatívne, pôsobí sebadeštruktívne. Neustále dostávame varovania a znamenia, ktoré nás upozorňujú z podvedomia o tom, čo je a čo nie je správne. Nebudme voči ním slepí, pozorujme a vnímajme seba aj svoje okolie tu a teraz.