Výborne zhrnuté
Tam vonku je džungľa a nie je to o nič menej pravda o duchovnom živote, než akomkoľvek inom aspekte života. Naozaj si myslíme, že len preto, že niekto medituje päť rokov, alebo sa 10 rokov venuje praxi jógy, že bude taký 
človek menej neurotický, než ktokoľvek iný? Prinajlepšom si toho bude ten človek o trochu viac vedomejší. O trošku.
Z tohto dôvodu som strávila posledných 15 rokov môjho života výskumom a písaním kníh o kultivovaní rozlišovania na duchovnej ceste vo všetkých rozhodných oblastiach – moc, sex, osvietenie, guru, škandály, psychológia, neurózy – rovnako aj vážnych, ale práve tak zmätených a nevedomých motiváciách na ceste. Môj partner (autor kníh a učiteľ Marc Gafni) a ja vyvíjame novú sériu kníh, kurzov a praktík, určených k tomu, aby sa do týchto tém a problémov vnieslo viac svetla.
Pred niekoľkými rokmi som strávila jedno leto životom a prácou v Južnej Afrike. Po mojom príchode som bola okamžite konfrontovaná s hlboko zakorenenou realitou, že som bola v krajine s najvyšším počtom vrážd na svete, kde znásilnenia boli bežným javom a viac než polovica populácie bola HIV-pozitívna – muži a ženy, gejovia i heterosexuáli bez rozdielu.
Ako som počas svojej práce a ciest spoznala stovky duchovných učiteľov a tisícky ľudí, ktorí sa venujú duchovnu, zarážalo ma, akým spôsobom sú naše duchovné názory, pohľady a skúsenosti podobne „infikované“ „konceptuálnymi kontaminantami“ – zloženými zo zmäteného a nezrelého vzťahu ku zložitým duchovným princípom, čo sa svojím spôsobom podobá na neviditeľnú a zákernú pohlavne prenosnú chorobu.
Nasledujúcich 10 kategórií nie je zamýšľaných ako konečný počet, ale sú ponúkané ako nástroj pre uvedomenie si niektorých najčastejších duchovne prenosných chorôb.
1. Fast-foodová spiritualita: Zmiešajte duchovno s kultúrou, ktorá oslavuje rýchlosť, viacúrovňové spracúvanie úloh (multi-tasking) a okamžité uspokojenie a výsledkom je pravdepodobne fast-foodová spiritualita. Fast-foodová spiritualita je produktom častej a pochopiteľnej fantázie, že úľava od utrpenia nášho ľudského stavu môže byť rýchla a ľahká. Jedna vec je však jasná: duchovná transformácia nemôže byť nastať rýchlym riešením.
2. Falošná spiritualita: Falošná spiritualita je tendencia hovoriť, obliekať sa a správať sa tak, ako si predstavujeme, že by sa mal správať duchovný človek. Je to druh imitácie spirituality, ktorá napodobňuje duchovnú realizáciu spôsobom, akým textílna napodobenina leopardej kože imituje skutočnú kožu leoparda.
3. Nejasná či pomýlená motivácia: Hoci je naša túžba rásť ozajstná a čistá, často sa s ňou miešajú motívy ako je túžba byť milovaný, túžba patriť niekam, potreba zaplniť si svoju vnútornú prázdnotu, viera, že duchovná cesta odstráni naše utrpenie a duchovná ambícia, želanie byť špeciálnymi, byť lepšími, byť „vyvolenými“.
4. Identifikácia s duchovnými zážitkami: U tejto choroby sa ego stotožňuje s našimi duchovnými zážitkami a berie ich za svoje vlastné a my začíname veriť, že sme stelesnením vhľadov, ktoré sa v nás v určitom čase objavili. Vo väčšine prípadov to netrvá donekonečna, hoci to má tendenciu trvať dlhšie u tých, ktorí sú presvedčení o sebe, že sú osvietení a ktorí fungujú ako duchovní učitelia.
5. Preduchovnené ego: Táto choroba sa objavuje vtedy, keď samotná štruktúra osobnosti hlboko uviazne v duchovných konceptoch a ideách. Výsledkom je štruktúra ega, ktorá je „nepriestrelná“. Keď sa ego stane preduchovnelým, cítime sa nenapadnuteľní a odolní voči pomoci, novým informáciám alebo konštruktívnej spätnej väzbe. Staneme sa nepreniknuteľnými ľuďmi a zakrpatieme vo svojom duchovnom raste, to všetko v mene spirituality.
6. Masová produkcia duchovných učiteľov: Existuje mnoho súčasných módnych a moderných duchovných tradícií, ktoré produkujú ľudí, ktorí sú o sebe presvedčení, že sú na úrovni duchovného osvietenia či majstrovstva, ktoré je ďaleko za ich skutočnou úrovňou. Táto choroba slúži ako duchovný dopravník: daj si na seba túto žiaru, získaj tamten vhľad a… bum!… si osvietená a pripravená osvecovať druhých podobným spôsobom. Problémom nie je to, že takíto učitelia učia, ale to, že sa reprezentujú ako tí, čo dosiahli duchovné majstrovstvo.
7. Duchovná pýcha: Duchovná pýcha sa objavuje, keď človek, počas mnohoročného pracného úsilia, skutočne dosiahne istú úroveň múdrosti a používa to ako spôsob, ktorým odôvodňuje a ospravedlňuje svoje zatvorenie sa pred ďalšou skúsenosťou. Pocit „duchovnej nadradenosti“ je ďalším symptómom tejto duchovne sa prenášajúcej choroby. Prejavuje sa ako jemný pocit, že „ja som lepšia, múdrejšia a nad ostatnými, pretože som duchovná“.
8. Skupinová myseľ: Tiež popisovaná ako skupinové myslenie, kultová mentalita či ašramová choroba, skupinová myseľ je zákerný vírus, ktorý obsahuje mnohé prvky tradičnej vzájomnej nezdravej závislosti. Duchovná skupina robí subtílne a nevedomé dohody ohľadom správnych spôsobov premýšľania, rozprávania, odievania a konania. Jednotlivci a skupiny, nakazení „skupinovou mysľou“ odmietajú ľudí, postoje a okolnosti, ktoré nevyhovujú často nepísaným pravidlám skupiny.
9. Komplex vyvolených ľudí: Komplex vyvolených ľudí je vierou a presvedčením, že „naša skupina je duchovne vyvinutejšia, mocnejšia, osvietenejšia a – jednoducho povedané – lepšia, než akákoľvek iná skupina“. Je dôležity rozdiel medzi rozpoznaním toho, že človek našiel pre seba správnu cestu, učiteľa alebo komunitu, a nájdením tej „Jedinej správnej“.
10. Smrteľný vírus „Ja som už tam“: Toto ochorenie je tak mocné, že má schopnosť byť pre našu duchovnú evolúciu smrteľným. Je to viera a presvedčenie, že „som už v cieli“ duchovnej cesty. Náš duchovný pokrok sa končí v bode, keď sa toto presvedčenie skryštalizuje v našej psychike, pretože v momente, keď začneme veriť, že sme dospeli k cieľu našej cesty, skončí sa náš rast.
Podľa učení Marca Gafniho, „esenciou lásky je vnímanie a preto esenciou sebalásky je vnímanie seba. Môžete sa zamilovať len do niekoho, koho vidíte jasne, vrátane seba. Milovať znamená mať oči pre videnie. Iba keď sa vidíte jasne môžete sa začať milovať samých seba.“
V duchu tohto Marcovho učenia verím, že kritickou súčasťou učenia sa rozlišovať na duchovnej ceste je objavovanie všadeprítomných chorôb ega a sebaklamu, ktoré sú v nás všetkých. Práve vtedy potrebujeme zmysel pre humor a podporu ozajstných duchovných priateľov. Keď čelíme svojim prekážkam na duchovnej ceste, sú obdobia, kedy je ľahké upadnúť do pocitu zúfalstva a sebaponižovania a stratiť na ceste svoju dôveru. Musíme si udržať vieru, v sebe i druhých, aby sme naozaj v tomto svete učinili zmenu.
Podľa knihy Eyes Wide Open: Cultivating Discernment on the Spiritual Path.
Zdroj: www.huffingtonpost.com/
Preložil: Miroslav Šimkovič
ZDROJ:
http://www.viaaltera.sk/10-duchovne-prenosnych-chorob/#sthash.BQQg9e16.dpuf
