Od bolesti k rozhodnutí růst
Veľmi dobre napísané … Nikdy sa pre nikoho neobetujte.. VY ste vždy na prvom mieste!
Už viac ako desaťročie je v zahraničí známy deštruktívny a nebezpečný syndróm, ktorým trpí veľké percento žien aj u nás. Táto diagnóza sa týka žien, ktoré sú šťastné len vtedy, keď pomáhajú. V roku 2005 vo veľkej Británii podľa štatistických údajov Compulsive Helping Disorder trpelo dva milióny žien. Obete tohto tichého nepriateľa našej osobnosti sa prehnane starajú o priateľov, milencov, manželov, kolegov, susedov – často aj o neznámych ľudí. Robia to so 150 –percentným nasadením a potláčajú pritom svoje potreby. Aj tie najprimárnejšie. Prečo to robia? Odpoveď odborníkov je jednoduchá. Lebo zúfalo potrebujú byť potrebné. Slovo zúfalo má svoje opodstatnenie, tá potreba nie je zdravá. Od jej naplnenia závisí pocit spokojnosti až šťastia dotyčnej. Ak sa žena trpiaca týmto syndrómom nemá o koho starať, trpí pocitmi opustenosti, strachu z toho, že nikoho nemá a depresiami. Že takú poznáte? Iste, podľa aktuálnych zistení je ich viac ako alkoholičiek…
Compulsive Helping Disorder je bez preháňania choroba. Dokonca neviditeľná choroba. Pôsobí rovnako deštruktívne ako alkoholizmus, bulímia, gamblerstvo alebo drogová závislosť. Príčiny závislosti od pomáhania môžeme hľadať v detstve. Ženy, ktoré ňou trpia, vyrastali v nie veľmi priateľskej atmosfére, rodičia mali zväčša veľmi nevyrovnaný vzťah, ktorý ich zamestnával natoľko, že sa nemali čas venovať emocionálnym potrebám svojho dieťaťa. To si lásku a pozornosť začalo spojovať s potrebou pomoci a podpory vtedy, keď súcitilo s rodičmi po ďalšej z mnohých búrlivých výmen názorov.
„Často ide o ženy, ktoré vyrastali v domácnosti s alkoholikom, ktorého spolu s matkou večer na mol opitého ukladali do postele.“ hovoria psychológovia, „alebo o ženy, ktoré z akýchkoľvek dôvodov samy vychovávali mladších súrodencov. Sú to ženy, ktoré nemali možnosť budovať si vlastné sebavedomie a ktorým sa nedostávalo emocionálnej odmeny len za to, že sú. Museli byť „poruke“.
Inou kategóriu sú ženy, ktoré v detstve alebo mladosti prekonali traumatický zážitok, na ktorý chcú zabudnúť. Vyhľadávajú preto problémy iných a potrebujú ich riešiť. Vo Francúzsku sa začali zaoberať „syndrómom pomáhania“ po zverejnení aféry s istou zdravotnou sestrou. od začiatku bola nesmierne obetavá, robila nekonečné nadčasy bez nároku na finančné ohodnotenie. Rokmi postupovala na čoraz zodpovednejšie miesta, ale prišlo sa na to, že kradne z nemocnice lieky, aby pomáhala ľuďom, ktorí sú od nich buď závislí, alebo im ich nechcú predpísať lekári. Dostala okamžite výpoveď a doživotný zákaz pôsobiť v zdravotníctve. Takto ženy často prekonávajú hrôzu, ktorú z nejakých dôvodov zatlačili pod masku pomáhania iným, najčastejšie tým, ktorý majú podobné existenčné problémy. Cítia sa dobre, keď môžu jednému požičať peniaze, druhého vytiahnuť zo šlamastiky v práci, inému uvariť polievku, lebo opäť podľahol alkoholickému ošiaľu. Nechávajú sa tak ľuďmi zneužívať.
Keď sa tejto zdravotnej sestry pýtali na príčinu jej konania, uviedla, že tí ľudia jej verili a dôverovali, nemohla ich sklamať. Dva roky po výpovedi z nej bola rozvedená alkoholička a musela vyhľadať odbornú pomoc. Keď ostanú ženy závislé od pomáhania „bez práce“, cítia to, čo normálne ženy v krízových situáciách svojho života. Životnú neistotu kombinovanú s citovou prázdnotou. Paradoxne nedokážu byť šťastné s mužom, ktorý je snom všetkých ostatných žien, aj keď si ho možno na svoju starostlivosť ulovili. Priťahujú ich často komplikované typy, ktoré od nich vyžadujú byť neustále v pohotovosti. Alkoholici, povaľači, čo nie sú schopní si nájsť zamestnanie, muži s problémovým, agresívnym správaním alebo notorický záletníci. To všetko sú obete vlastných mindrákov, ktoré potrebujú pomoc a hoci tieto ženy nikdy nepočujú slovíčko ďakujem a často sú práve ony terčom výbuchov, dokážu ich ospravedlniť. Za každých okolností. K šťastiu viac nepotrebujú. Len pocit zadosťučinenia, že pomohli.
Tak slepá láska dokáže v žene vyvolať závislosť od pomáhania, najmä v prípade, keď žije vo vzťahu, kde viac miluje, ako je milovaná. „Pri mužoch, ktorí striedajú ženy a ktorí patria do kategórie „nepolapiteľných“, sa aj najsebavedomejšie ženy menia na obetavé, nezdravo pokorné bytosti“ hovorí psychologička o svojich klientkach. „Poznám ženy, ktoré zanedbávali svoje vlastné deti, len aby mohli dotyčnému „pomôcť”. Odviezť ho z flámu, zohnať kontakt, oprať bielizeň, požičať peniaze, zavolať do práce, že je chorý, keď po prepitej noci nevládze vstať. Tie ženy sú schopné a ochotné dokonca zanedbávať vlastné pracovné povinnosti. Myslia si, že raz sa im to vráti. A hoci nedostávajú ani štvrtinu z toho, čo dávajú, späť, trpezlivo čakajú na svoje „šťastie“. Ignorujú akékoľvek narážky svojho okolia a pomoc samy odmietajú.
Ak ste sa našli, nevešajte hlavu, nikdy nie je neskoro sa so žiadnou závislosťou popasovať. Zdravý život, za to rozhodne stojí a dokonca nám sám ukazuje cestu, ak sme ochotné naďalej nezatvárať oči aj srdcia samé pred sebou.
Dja-Dja od Evy Urbaníkovej a časopisu Eva
ĎAKUJEME:
Súvisiace články
