EGO pasti
Posledné mesiace sú veľkou záťažou na psychiku, ale aj na naše fyzické telá. Množstvo neprestajne sa meniacich energií, ktoré prichádzajú vnímajú už aj tí menej citliví. Píšeme o tom neprestajne. Rada by som zhrnula na vlastných zážitkoch/postrehoch, čo sa deje, možno to pomôže aj Vám v pochopení vnútorných a aj vonkajších „tlakov“.
Je obdobie, kedy sme s mnohými nespracovanými vecami viac konfrontovaní ako inokedy. Viac cítime čo potrebujeme dokončiť. Zisťujeme, že aj to, o čom sme si mysleli, že už máme spracované, na 100% ešte nemáme. Jeseň je prípravou na zimu, dobou upratovania. Zima je obdobím odpočinku, zahĺbením sa a rekapitulovania. Ak si v zime dostatočne neodpočinieme, na jar nás dobehne jarná únava s jej sprievodnými chorobami.
Od augusta sa energie zhusťovali, prichádzali v silnejších a častejších vlnách.
Momentálne sa učíme (samozrejme u každého je to inak, ale spomeniem aspoň pár príkladov z môjho okolia) – učíme sa povedať nie, budujeme si vlastnú sebahodnotu, skúšame, kam až s fyzickými silami môžeme zájsť. Každý sme skúšaný inak, v tom, čo je nutné spracovať. Vnútorné tlaky sú často veľmi silné, akoby sme cítili „niečo“, čo sa má stať, niečo čo nevieme pomenovať, len to cítime … je to o tom, aby sme sa nenechali vyhadzovať zo svojho stredu nepríjemnosťami, konflitnými situáciami. Zostávali pozorovateľmi, nestrannými a s nadhľadom sledovali všetko okolo, bez emocionálneho zasahovania. Ak sa tak stane, dostaneme to hneď späť. Viem, je to veľmi ťažké, no ako inak sa naučíme neposudzovať, neškatuľkovať ľudí/situácie? Nevidíme na skutočné dôvody (ktoré môžu siahať veľmi ďaleko, tam, kam nemôžeme dovidieť), nevidíme do ľudí. Toto je časť vecí, ktorú sa snažíme spracovavávať. Byť neprestajne TU A TERAZ je oveľa viac dôležité ako po iné mesiace. Aj s ohľadom na prichádzajúci „koniec sveta“, dni temna a podobné výmysly, ktoré nás majú len zneistiť a odviesť našu pozornosť od prítomnosti, od žitia. Uvedomte si, že Vy ste tvorci svojho vlastného života/ sveta, ale aj toho, čo sa udeje nám všetkým. Naše myšlienky sa zhmotňujú neuveriteľným tempom. Myslite a hovorte to, čo chcete mať vo svojom živote. Pritiahnete si to. Ale ak budete mať strach (či iné pocity), pritiahnete si skúšky, ktoré Vám prinesú možnosť strachu sa zbaviť. Je to len na Vašej voľbe. Myslite a robte to, čo Vám robí radosť, čo Vás vnútorne teší. Pritiahnete si tak dobré zdravie a rovnako zmýšľajúcich ľudí.
Ďalšia časť je odpočinok. K tomu Vám napíšem svoje zážitky 😀
Kto ma pozná, vie aké životné tempo mám, že som nezmar. V pokluse a bez oddychu som od septembra. Už ani nedele som nestíhala oddychovať, vtedy som dobiehala maily. Posledné dni ma začali upozorňovať na nutnosť oddychu (keď nepočúvam priateľov, tak mi treba :D). Prvý veľký náznak a stopka pre mňa bol riadne narazený nos (učila som sa po tme chodiť cez zatvorené dvere). Druhý bol nevydarený koláč. A tu sa dostávam k tomu, prečo som dala taký divný názov tomuto článku.
Vyššie som spomínala nutnosť prítomného okamihu viac ako inokedy. Akonáhle sa necháme rozptyľovať okolím, nerobíme veci tak, ako treba. Myseľ je inde, uši počúvajú čo sa deje, ruky robia iné. Môj koláč mal hroznú chuť, pretože práve na základe rozptyľovania okolím som namiesto cukru dala soľ. Nikdy sa mi to doteraz nestalo 😀
Čo tým chcem povedať? Ak sa necháme rozptyľovať okolím- teraz myslím na to, čo sa šíri éterom – poplašnými správami, negativitou, ktorá sa na nás hrnie cez médiá, naše vnútro začne kolabovať. Telo zrazu začne vypovedať službu a my nevieme prečo. Ozve sa, aby nás zastavilo a sústredilo pozornosť na seba (haló, ja som tu, pozeraj na mňa, vykašli sa na to všetko okolo). Poďakujme mu za to! Za to, že ono je múdrejšie, ako my s našim skrytým strachom z niečoho čo nepoznáme. Znova zopakujem- my sme tvorcovia toho, čo chceme. Dostaneme všetko na čo si pomyslíme (samozrejme v uvodzovkách). Preto sa hovorí, daj si pozor na to, čo chceš, lebo to dostaneš. Mali sme tu viac článkov, ktoré na toto všetko upozorňovali, ukazovali iný rozmer a tým Vám dali možnosť pootočiť prítomnosť/správy/informácie a vytvoriť si na všetko ďalší pohľad.
Skutočne prichádza čas oddychu, venovaniu sa sebe, svojmu vnútru. Stanovenie si toho, ako chceme ísť ďalej, čo si ponesieme ako potrebné a užitočné, a čo je najvyšší čas zahodiť ako niečo, čo už doslúžilo a viac to nepotrebujeme. Čo sa mňa týka, zahodila som strach z konca sveta, z dní temnoty. S viacerými ľuďmi sme to predebatili (bol tam aj pohľad astronóma, astrológa- včera Astrolucia vo svojom článku)… v tomto potreboval môj rozum fakty. A čo sa posolstiev a odkazov z hora týkalo (teraz myslím na overené zdroje), ani tam nebolo nič, čo by malo vyvolať obavy. Teda pokiaľ tie informácie boli skutočne od bytostí svetla. Ak to moje vnútro neberie a má pochyby, neberiem to. Nikto zo svetla nás nikdy nestrašil. Upozornenia chodia, rady dajú, ale je len na nás, ako sa k nim postavíme- máme predsa slobodnú vôľu! Používajme ju v tom najlepšom zmysle! Nečakajme a ani nechcime, aby za nás rozhodoval niekto iný. Aspoň čo sa nášho vnútra a duchovného smerovania týka. Rozhodujme sami za seba, na to máme slobodnú vôľu. Nenechajme sa rozptyľovať a nesypme si do koláča soľ!
Želám Vám veľa vnútorného pokoja napriek tomu všetkému čo sa deje, čo na nás chrlia zo všetkých smerov. Buďte vo svojom strede, v tom, čo je Vaše- nie v tom, čo je cudzie a čo vo Vás vyvoláva nepríjemné energie. Analyzujte to, prevracajte zo všetkých strán a postupne od seba uvoľnite. Rozhodujte sami za seba!
Želám Vám dostatok času na seba, na to, čo máte radi a na svojich blízkych. Venujte sa tomu, čo Vás teší, čo Vás udrží v pozitívnych energiách.
Ja sa na čas odmlčím, potrebujem si do konca roka dokončiť viac vecí, osobné stretnutia, návštevy, ale hlavne- už potrebujem oddych (aby som napiekla vianočné koláčiky ako treba, bez soli :D), na maily budem odpisovať najskôr v decembri a podľa voľného času. Články máme pre Vás nastavené do decembra, budete mať čo čítať 🙂
Krásny deň Vám všetkým priatelia,
Mária 🙂
ps: Čo sa anjelskych odkazov týka odpíšem tým, ktorí mi doteraz písali. Sviečky pripravujem bezo zmien, dokonca ma požiadala jedna pani liečiteľka o „vianočný druh sviečok“ – aby čistili priestory, vnútorne ľudí upokojili, zbavili ich stresov a akoby dočistili to, čo treba pred začiatkom nového roku. Takže aj takéto sviečky budú. Akonáhle ich začnem robiť, bude o nich článok s podrobejšími informáciami.
Súvisiace články
dakujem Majka a držím palce…prajem vela uspechov a pohody 🙂
NESYPME SI DO KOLÁČA SOĽ! 🙂 Heslo týchto dní. Krásny článok, veľmi vydarený!
dakujem 🙂 a som rada ze vypnes trosku tak ako mas ♥
Ďakujem kočky 😉
A ešte dám dovetok, ako to dopadlo s koláčom : … čakala som návštevu, tak som na rýchlo upiekla nový. Povedala som návšteve, ako sa mi „darilo“ a oni na to, že: mala si nám dať ten slaný a povedať, že je len pre nás, pečený s láskou 😀 že ako by sme sa tvárili 😀 …. tak to by bola skúška úprimnosti 😀
Mária ďík za všetky aktuálne rady na ceste do Svetla poznania….. prajem veľa tvorivej energie . Neviem ako,ale aj nám sa nevydarila v nedeľu jahodovo – malinová bublanina,nejak nenabublala,asi to upozornenie pôsobí na viacerých.
Majka povzbudivý článok 🙂 dakujem, ale teda ma donútil aj sa zamyslieť.
Mne sa koláč podaril napriek tomu, že riešim neskutočné veci, ktoré som si neplánovala, ale vždy sa niekto alebo niečo nájde. Mám sa asi poučiť v majetkoprávnych či finančných veciách. Riešim reklamáciu na prácach na dome, prevod vlastníctva u dcéry, z rodiny ma chceli dotiahnúť do pôžičky, potom náhodným kuknutím sa na vlastné LV čko som zistila, že tam nevymazali záložné právo a už ho pred rokmi mali vymazať..takže si hovorím uf takto na záver roku, ale hádam to všetko zvládnem a stihnem ešte aj napiecť predtým zatmením vonku či vlastného mozgu :).
Na dnes byy Mária – NESYPME SI DO KOLÁČA SOĽ!
Mari…a mne sa vo štvrtok podarilo do pudingu namiesto 250gr.cukru nasypať soľ, chvalabohu, že som ho „ochutnala“ a nešiel do pripraveného koláča 😀
Ďakujem za článok…pomohol :*
Idem oddychovať…psychicky (podľa možností) 😉
..a tak mi treba 😀 teória slaného koláča v druhej podobe ma dnes dostihla 😉
Neoddychujem, všetko riešim „za pochodu“ a v tej rýchlosti sa človek ponáhľa si oddýchnuť na hokejový zápas, nesústredí sa a…….namiesto kľúčov od bytu mojej maminy (ktorá je momentálne 189 km ďaleko) som zobrala kľúče od bytu svojho 😉 a dvere urobili cvak a v tom mi to došlo…všetko!!! (okrem pernamentky a mobilu na kt.sa vybíjala baterka) ostalo vo vnútri 😀 (sranda že sa mi o tom zdalo celý minulý týždeň a sa to naozaj stalo :D)…
Človek vtedy zapne všetky mozgové závity…šla som na zápas, v kľude som kukla jednu tretinu a poviem vám hrali sme dobre 😉 zohnala som kamoša a šla som po náhradné kľúče k sestre do Modry 😉 všetko dobre dopadlo a…..oddychujem, vypínam, nebudem sa prepínať, lebo mi „prepne“…zajtra sa nenechám „vytočiť“ v práci…prerozdelím úlohy medzi viacerých ľudí (aj keď sa im to nebude páčiť, ale ani im to neublíži a mne pomôže) ale…nervy máme len jedny 😉
Tak prosím, nech sa vám nič podobné nestane…VYPNITE, zvoľnite tempo..urobte OFF!! Zoberte si príklad od nás a nie z vlastných skúseností 😉
Pohodový večer a nasledujúci týždeň, mesiac prajem 😉
S láskou D. <3