Zdroj: Miroslav Detko
Stačí, ak mu budeš pozorne načúvať, a ono ťa celkom istotne už čoskoro zmení.
Roztopí ľady osobnosti v teplom prúde prijatia, a ty nájdeš dokonalosť v pochopení, že všetko je už odpradávna dokonalé.
Nemusíš si dokonca ani lámať hlavu nad tým ako ho otvoriť.
Veď jediný kľúč od dverí srdca je hlboké pochopenie, že je ti celý ten čas dokorán otvorené.
Bojovať proti srdcu, odmietať jeho hlas, brániť sa jeho múdrej hudbe, to vôbec nie je znakom sily, ale hlúposti.
Nechaj teda tých, ktorí sa bijú do pŕs, zatínajú päste a kričia, že si vybrali cestu boja, cestu akejsi „vojny“ so svojím srdcom, nechaj ich, nech len bojujú do poslednej štipky rozumu…
Nie je totiž takej sily, ktorá by zabránila čistému srdcu prejaviť sa v tomto svete.
Potláčanie, ignorovanie, boj, hnev a zlosť voči jeho tichej melódii, to je niečo čo nikdy neumlčí úprimné srdce, ktorého sila pochádza v absolútnom prijatí slabostí.
Nemusíš mať ani srdce leva, ani srdce draka alebo orla, alebo ktovie koho ešte…
Celkom pokojne stačí, ak budeš mať to svoje, krásne ľudské, dokonalé, originálne, so všetkými chybami, radosťami a slzami, so všetkým čo ťa robí šťastným.
Máš krásne srdce také aké je.Také aké nie je.
Tak mu načúvaj. Venuj sa mu. Pozoruj čo hovorí.
Možno ťa prevedie po tých najnebezpečnejších cestách, kam ťa rozum nikdy nevezme. Možno zistíš, že nemusíš chodiť nikam, aby si mu načúval, a možno práve naopak ťa tvoje srdce zavedie na miesta, kde sa konečne budeš schopný poddať jeho pravekej múdrosti.
Každá cesta je totiž správna cesta ak vychádza zo srdca.
Preto nemaj strach mať občas i strach na tejto ceste…
A keď spolu vyjdete na vrchol blaženosti, tesne predtým, než sa načisto vytratíš v jeho rukách, posledným pochopením ti bude oslobodzujúca pravda o tom, že hlas srdca, jeho jemné iskrenie schopné zapáliť oceán… že to si skutočný TY.
A že hlas mysle bol len kabát, z ktorého si sa vyzliekal rovnako, ako sa strom vyzlieka zo starých listov…
Nahý.
Až na srdce, ktorým SI.
M.
