Dnes som dostala mail a dosť ma oslovil… našla som sa v ňom hneď v niekoľkých bodoch! Aj ja patrím k tým, ktorí sú stále zaneprázdnení, majú veľa práce, veľa chcú stihnúť… ak ste aj vy takí, prečítajte si!
Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka.
Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť.
Vytáčala ma do nepríčetna.
Vtedy som sa zarazil a povedal som si: „Kam sa ja vlastne ponáhľam?“
Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť.
Celý život pracovala aby sa aj moja generácia mala dobre, možno veľa vytrpela.
Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivý a malicherný.
A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr na internáte.
Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.
Alibisticky to zhodím na dobu v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame.
A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných.
Popri známych frázach „Ako sa máš?, Ako žiješ?…“ sa nám do slovnej zásoby vtesnalo „Strašne sa ponáhľam, nemám čas!“.
Tak máme veľa práce…
Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme caz chat a face to face si nemáme čo povedať.
Trápia nás účty, kariéra. A popri tom už neostáva čas nazvyš.
V schránkach sa nám hromadia maily, lebo „nemáme čas odpísať“,
na polici sa kopia knihy, lebo „nemáme čas čítať“, nevieme ako vonia
príroda, lebo „nemáme čas k nej pričuchnúť“.
Takto a podobne si zaneprázdnenosť racionalizujem aj ja.
Ale dokedy to vydržíme? Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej.
Možno venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia.
Žijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a napriek tomu sa kopia nešťastní ľudia.
Náš život je nekvalitný. Priemerná dĺžka života sa pomaly predlžuje, no jeho kvalitatívna zložka je čím ďalej tým viac nevýrazná.
Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí.
Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme.
Napálime ich na CD a tým to skončilo.
Počítače máme plné mp3-jek, ale nemáme prehľad čo je to vlastne za hudbu.
Množstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme vidieť a hneváme sa, že to nestíhame.
Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal.
Vypnúť mobil? Veď môžeme zmeškať dôležitý hovor!
Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Môj dedko má 83 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore.
A napriek tomu mi minule povedal, že prežil krásny život.
Má množstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári.
Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorym cely život pracoval, zo svojich vnúčat, na ktoré je pyšný.
Žil ťažký život ale vážil si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty už v päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií.
A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí.
Sú ľudia, ktorí to dokážu. Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnúť mobil. Porozprávať sa a niečo si prečítať.
Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas nato, aby som spomalil.
Kamarát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená horami.
Nie je tam signál na mobil, v telke jeden kanál
(žiadna dilema a pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali a začne sa vám to páčiť),
obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma s rozmermi 5×5 m.
Ideálne miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne
nehneval na starých pomalých ľudí, ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou tak ako my!
Pekný deň!
Veľmi pekná úvaha.
Hezký článek…našel jsem se v něm i když se všemožně snažím nezklouznout do kategorie lidí : „Nemám čas.“ DĚKUJI!!!! 😛
Ja sa snažím vždy si čas nájsť a ak nevypnem pc tak od neho odídem a idem robiť niečo iné, preto mi bliká naraz desať okien a keď sa vrátim tak až potom odpíšem. Skutočne rýchlo sa robí všetko naprd. Uvedomil som si to teraz na srtčku. V skratke, bola u mňa na návšteve schizofrenička a jedno z druhým. Už druhý deň nejdem dočistiť priestory preto, že sa ponáhľam. Tento článok mi dosť otvoril oči a idem pekne pomaly všetko previesť do svetla. Určite toho stihnem viac ak tým rýchločistením.
Ešte by som teda doplnil, ak neviete vypnúť počítač, odídte od neho minimálne na hodinu a skúste sa spýtať mamky, alebo babky ako sa majú a čo robili:). vykľuje sa z toho veľmi zaujímavá debata:). Normálne vstante vypnite monitor a odíďte.
Pekný deň:)
Teším sa na jar 🙂 som možno jedna z tých šťastnejších, ktorá má takú chalupu, kde nie je signál a nemáme tam ani televízor…tam sa dá relaxovať pod veľkým orechom a načerpávať silu a energiu 😉 potom vždy keď „zleziem“ dole, mi prijdú všetky smsky a môžem povedať, že ešte nikdy nič som nezmeškala 😉 doma je to trochu horšie, pretože som závislák na nete 😉 ale som si povedala, že tento rok sa s tým popasujem a budem si čas vypĺňať zaujímavejšími činnosťami 😉 čo sa týka mobilu, no problem….skúste si ho dať niekedy na tichý režim a zavolať alebo napísať sms až keď si nájdete neprijaté hovory (a nemyslím tým pozerať na neho každú min 😉 ).
Ďakujem za článok.
Vyborny clanok. Uz to praktizujem. 😛
deni,
pravda velikaaaa…Pozri si mail :-))))
deni,
mozes mi dat mail Ninka mi ho dala,ale ukazuje mi chyba!!! :-))) dakujem
Mirka a Deni,drahé moje
dávala som mail aj jednej aj druhej,a nejde to ani jednej? Akoby so srandy 😀
no…neviem neviem ako je to celé naozaj 😉 že Mirka? 😀 😀 😀
Však ma za to neukrižujete? Či? 😀
….ja určite nie, lebo ťa lúúúúúúúúúúúúúúbim 😉
Aj ja teba sestrička…inak všimla si si,že tu mariaaab spamujeme? 😀
Mari, aj Teba ľúbime 😉
No veď preto 😀
ešteže aj ja vás ľúbim!!!!!
To je zaujímavé aj mne dnes blbla technika. Prišla mi smska kvoli platbe hlasne som ju počul, ešte ju počula aj predavačka, pozrem na mobil a mobil prázdny! a nikto tam nebol a ešte som aj vibráciu cítil. Odkedy robím s ezoterikou všetka technika okolo mňa sčasu na čas blbne ale dajak tak mysteriozne:D neviem či je to dáky syndróm alebo čo tých vecí reagovať na nás takto ale budiž :D.
deni,
zlatko pisala som neslo to potom som zistila,ze bez bodky :-)))
mariaaab,
neviem ci nezacnem ziarlit :-)))
Nina,
ani ja neboj,ani muske neublizim 🙂
ráz Šalamún sedel na okenici svojho zámku a rozjímal …mám kráľovstvo že väčšieho niet, žien koľko len chcem,múdrosť pozbieranú z celého sveta…pokladov že múry mesta nestačia… už neviem čo by som získal…otče čo mám ešte urobiť aby som sa ti zapáčil? … NIČ SI NEMUSEL… vždy si sa mi páčil..
😀
Čikitet,
krásne a múdre ako vždy!!!!!
vďaka 😀
ciky,
krasne 🙂 🙂 🙂
hi aj mne sa stáva že počujem zvoniť svoj mobil a pritom nezvoní je to fajne keď niekde prídete a zistíte že tam nieje signál najprv je človek naštavaný ale potom zistí ako dobre nik ma neruší a po polovici dňa zistite,že už ani nesledujete či vám nabehol signál 🙂
koľko vecí som ja postíhala zrazu keď mi net nešiel! 😀
Pekný článok. Tiež som si prednedávnom vyčítala, že som priateľky odbíjala slovami, nemám čas, mám kopec roboty a nič nestíham.
Kto chce čas si vždy nájde. Treba len naozaj a úprimne chcieť.
Ja som sa uz tak spomalil ze potrebujem zrychlit 😛
má tu niekto nožničky ? Pomôžeme boo bak s časom na upratovanie a aby stihla aj iné pekné veci… 😀
Načo nožničky keď máme karbobrúsku :).. to si potom bude môcť kúpiť aj nový počítač hihi 😛
práve som si kúpil na vianoce …konečne ju využijem hi hi 😀
vynikajúco! takže to by sme mali .. ešte by si mohol pre istotu „opraviť“ aj jacky od internetu, ak by mala v zálohe druhý počítač:).
Rozalka
mne už dali priateľky na vedomie,že som furt nalepená na počítači a len sa vyhováram,že na ne nemám čas