PREČO VÁS ZNERVÓZŇUJE, ROZČUĽUJE VLASTNÉ DIEŤA?

Tak toto sa mnohým ženám asi páčiť nebude, napriek tomu, odporúčam prečítať!
Odpoveď S. Lazareva na list.

Odkiaľ sa berie nenávisť k vlastným deťom?
Už som to vysvetľoval a ešte raz zopakujem. Ako prebieha proces nenávisti? Ide po etapách.
– Najprv duša stráca jednotu s Bohom.Existujeme vďaka božskej energii. Dostávame ju cez vnútornú jednotu s Bohom, cez lásku k Nemu. Ak duša stráca lásku k Bohu, to je prvý krok, prvá degradácia, je menej energie, pretože je menej lásky.
– Začíname uctievať, – ak neuctievame Boha, tak uctievame iného človeka, dochádza k uctievaniu, zbožňovaniu blízkeho človeka. Ale on nám nemôže dať energiu. Všetko, čo uctievame, je naším cieľom, musí byť večné a musí nás zásobovať energiou. Prirodzene, tak ako aj Stvoriteľ. Začneme uctievať milovaného človeka, ale energiu od neho nedostávame, nedostávame od neho šťastie a začínajú sa nároky.
Preto – aký je prvý príznak toho, že UCTIEVAME MILOVANÉHO ČLOVEKA? – INTOLERANCIA BOLESTI. Božské je večné, ale ľudské sa rozpadá. A keď si urobíme cieľom ľudské, nie sme schopní prijať jeho zničenie. Ono sa bude ničiť, preto uctievanie ľudského je vždy spojené s neschopnosťou vydržať bolesť. Ak človek nevie preniesť utrpenie duše, je to prvý príznak, že stratil jednotu s Bohom a uctieva milovaného človeka. Zvyšuje sa pripútanosť k nemu, uctievanie pôžitku, ktoré v kontakte s ním prichádza, nevydržíme bolesť z rozpadu, lebo cieľ sa predsa nemôže rozpadnúť…. a nasledujú ďalšie etapy, takže
– strata jednoty s Bohom
– uctievanie milovaného človeka
– strach z jeho možnej straty
– nenávisť, keď nás urazil, žiarlivosť
– zrazu umrie, opustí nás, podvedie atď.

No a ďalej agresivita privedie k chorobám, rozpadu rodiny, atď. atď. Takže čím silnejšie sa žena pripútava k milovanému človeku, čím silnejšie zabúda na Boha – kedy zabúdame na Boha? Keď veľa energie vydávame na naše želania – čiže, keď človek pomerne veľa je, veľa sexuje,… príliš je ponorený do ľudského šťastia, ľudských pôžitkov, vtedy pomerne rýchlo stráca jednotu s Bohom.
Čím viac sa žena koncentruje na sex, na pôžitok od milovaného človeka, tým bolestivejšie, chorobnejšie môže prijať zradu, rozchod atď. Zodpovedajúc tomu vzniká nenávisť k tomu, kto urazil.
ČÍM SILNEJŠIA JE NENÁVISŤ ŽENY K MUŽOVI, TÝM SILNEJŠIE NENÁVIDÍ JEHO A JEHO DETI!
Ale to sú aj jej deti!
Preto hlbinná nenávisť k mužovi prakticky vždy prechádza do nenávisti k vlastným deťom. Silnejšia – slabšia, je to zákon. Potom nenávisť prechádza k sebe a začne program sebazničenia, rozpadu.To je zákon. Videl som to tisíc a ticíckrát.

Prečo teda často dochádza k rozvodom?
Žena sa hnevá, uráža na muža, odsudzuje ho, prebúdza sa v nej pocit mravnej prevahy, povýšenectva, on je taký a onaký… a hlavne tento pocit vlastnej nadradenosti, že ja som lepšia, rodí agresivitu. Ak vo mne nie je pocit nadradenosti, nebude vo mne ani agresivita. Som v jednote s človekom, musím mu pomôcť v takom prípade. Ale ak mám pocit prevahy, prerušuje sa pocit jednoty, vzniká odsúdenie, nenávisť, urážka, pretože on nie je ako ja. Preto láska nás podnecuje pociťovať jednotu. Prevaha, nadradenosť – to je znak, že sme lásku už stratili – HLAVNE MORÁLNA PREVAHA – z toho sa začína takmer všetko.
Takže v žene sa postupne nabaľuje agresivita k mužovi, potom dostáva cez muža „očistu“ – aby zachránila deti, ale ona sa ešte viacej uráža, prepadá do nárokov – koniec. Dieťa zväčšuje jej program a dieťa už aj v čase tehotenstva nenávidí svojho otca a zabíja ho.
Muž samotný – sa dokáže vysporiadať s agresivitou svojej ženy, ale keď ho „zabíja“ vlastné dieťa…. pred deťmi nie sme „chránení“, nemáme odstup, vtedy buď umrie, alebo odchádza od rodiny.
Preto OBROVSKÉ MNOŽSTVO ROZVODOV JE SPOJENÉ LEN S TÝM, ŽE MUŽI NECHCÚ UMIERAŤ, ZABÍJANÍ VLASTNÝMI DEŤMI.
Preto často prejavujú k vlastným deťom vonkajšiu agresivitu, preto odchádzajú z rodiny, pretože dvojica – žena s dieťaťom, sú v prevahe a „zabíjajú“ muža a on to intuitívne vníma a odchádza z rodiny.

Tak preto, aby nebolo rozvodov, bolo ich menej, treba sa naučiť SPRÁVNE VNÍMAŤ AKÝKOĽVEK PROBLÉM. Hlavne v čase tehotenstva a pred počatím. Treba sa správne chovať k mužovi a chápať, že
AK VÁS URAZIL, PRÍČINA JE VO VÁS.
Vy ste ho k tomu vyprovokovali. Treba v prvom rade vychovávať seba.
AK DOKÁŽETE VYCHOVAŤ SEBA VYCHOVÁTE MUŽA!
Ale ak nechcete vychovávať seba, ako vychováte druhého?!

Takže myšlienky o poškodení vlastnému dieťaťu sú všeho všudy rokmi nahromadené nároky, strach zo straty, nenávisť, skľúčenosť – všetko je to agresia proti láske. A čím silnejšie sa bijeme s láskou, tým silnejšie prirastáme k tomu, k čomu sme priviazaní.
Treba „pustiť“ naše pripútanosti, treba sa skoncentrovať na lásku a prijať stratu všetkých momentov na akejkoľvek úrovni, všetky zrady, urážky, všetko možné – to bolo naše liečenie, naša záchrana.
ZACHOVÁVAME LÁSKU, PRIJÍMAME TO A ZBAVUJEME SA NÁROKOV K DRUHÝM AJ K SEBE.

– „Mnohé som pochopila, ale s dieťaťom to ide akosi ťažko“ – citácia z listu.
Naše pochopenie bez precítenia nie je možné.
K skutočnému pochopeniu dochádza vtedy, keď od myšlienok prechádzame k plnému precíteniu. A vtedy, keď sa objavilo, začína sa zmena. A ak to ide ťažko? – Prečo sa čudovať? Je to normálne. Jednoducho – žena píše, že to ide ťažko. Ale ide to! Predtým človek netušil, že je možné zmeniť osud dieťaťa aj jeho charakter. Jednoducho v zúfalstve, depresii, žena nenávidela dieťa, potom nenávisť preniesla na seba, potom sa zbláznila, „preskočilo“ jej, alebo umierala.
Ale teraz môže žena pochopiť, že je možné dieťa zachrániť a zmeniť ho. A že to ide pomaly, to je zákonité. Čo chcete? Ak ste mnohé roky nenávideli, nevedeli odpúšťať, chcete to za mesiac všetko napraviť? Aby sa stratili všetky problémy a prišlo zdravie a všetko ostatné…?!
https://www.youtube.com/watch…