Pasivita je patologickou nemocí mysli dnešní doby…
Program sebeskázy je výsledkem zvýšených nároků ke světu. Tyto nároky jsou zase výsledkem zvýšené závislosti na lidských hodnotách. Lidské hodnoty se skádají z materie, prostrou a času. Čím hlouběji do nás proniká program sebeskázy, tám rychleji stárne naše tělo a všechno, co nás obklopuje.
S.N.Lazarev
K napísaniu ďalšej časti ma priviedlo množstvo únikov od skutočnosti a závislostí, ktoré som tento rok objavila v osudoch ľudí, ale aj to, s čím sú pospájané, ako im ľahko podľahneme a nachytáme do svojich jemnohmotných tiel.
Ako zvyčajne, budem písať ako budem cítiť, preto prosím berte moje riadky len ako moje skúsenosti. Ak sa s nimi nestotožňujete, berte vety len ako informáciu. Ďakujem.
V praxi sa roky stretávam s rôznymi závislosťami. Ale stop, asi by sme si mali najskôr vysvetliť odkiaľ sa berú, prečo niekto je viac na ne náchylný a niekto vôbec.
Ako zvyčajne, za všetko môže naše detstvo a predkovia 😀 .. ale samozrejme hlavne my, lebo to, čím sme prešli sme si vybrali ako lekcie potrebné pre rast duše, vysporiadanie sa so životnými blokmi, programami a vysporiadaním sa s ľuďmi. Príčina a následok. Čo sme kedysi zasiali, teraz zberáme. No posledné roky čoraz viac vidím spojenie nášho osudu s rodovými líniami a životmi našich predkov. Bolo by to na mnoho článkov, lebo každý osud je originálny a má svoje špecifické úrovne. Tie sa najlepšie preberajú a čistia na osobných sedeniach (ale aj na diaľku). Aby som sa neopakovala, prikladám odkaz na predošlý článok, ktorý mnoho vysvetlí: http://www.eldhwen.sk/opakovanie-zivotnych-lekcii-vii-programy-z-detstva/
Citát na začiatku súvisí aj s idealizáciami – ktoré sme rozoberali tu: http://www.eldhwen.sk/z-praxe-srt-idealizacie-nadvazujeme-na-priority/ a ktoré úzko súvisia s tým, o čom budem písať. Lebo
Idealizácie úzko súvisia s ilúziami. Úniky od skutočnosti prerastajú do závislostí, sebaničenia, sebadeštrukcie. Najlepšie to vysvetlím priamo v príkladoch.
- Jedlo, alkohol, cigarety, drogy – alkohol a drogy slúžia na odpojenie vedomia (vo vedomí sú všetky negatíva, ktoré nás ovplyvňujú a trápia, funguje hlava a všetky jej spomienky). Cez jedlo a všetky pôžitky s tým spojené, si telo dokáže rýchlo doplniť napr. lásku, ktorá chýba človeku (sladké, slané jedlo). Ak naviac priberáme v oblasti brucha, obaľujeme sa pred prípadnými emoc.útokmi z vonku. Cigarety – rýchle upokojenie cez pravidelné rytmické dýchanie. (program nedostatku sebalásky) .
- nákupy, veci, oblečenie – znovu program z detstva, ktoré sme už spomínali v predošlom článku, následok doplnenia toho, čo nám chýba vo vnútri. Sme zasypaní vecami, ktoré ani nepotrebujeme, ktoré možno nikdy neoblečieme, nevyužijeme, zaberajú nám len miesto a napriek tomu znovu kupujeme, hromadíme…. Lebo – je to známkou toho, čo je práve moderné a cez čo nás bude okolie uznávať, chváliť, dávať nám lásku. (program nedostatku sebalásky)
- Televízia, počitač, virtuálny svet, hry, gamblerstvo – žitie v inom svete, ktoré je prijateľnejšie, v ktorom nachádzame to, čo nemôžeme dosiahnuť v realite. Toto býva ako následok „odloženia“ dieťaťa v čase, kedy potrebovalo komunikovať, získavať sebaistotu cez kontakt a podporu od rodičov. (program nedostatku sebaistoty, sebadôvery, sebahodnoty)
- partner, deti, ľudia, uznanie/ocenenie – znovu naučené z detstva – zachraňujeme, obetujeme sa – alebo sami sa necháme zachraňovať kvôli získaniu lásky a uznania od okolia.(program nedostatku sebaistoty, sebadôvery, sebahodnoty)
- fyzické telo, krása, šport, zdravie – áno, aj to je závislosť a únik od skutočnosti – lebo sa musíme podobať na dokonalé vzory a idoly z časopisov, telky. Lebo sami o sebe sme nedokonalí, nemožní, hrozní. Ale keď budeme vyzerať ako modelka z časopisu, mať plastikové ultraštíhle telo a vyhladené vrásky, alebo svaly budeme milovaní, uznávaní a obdivovaní. Len ak budeme dodržiavať predpísané stravovacie návyky (tie, ktoré sú práve moderné), budeme zdraví a krásni. V preklade – dostaneme od okolia to, čo si sami nedávame – uznanie a lásku. Ak si uvedomíme, že sa nepotrebujeme na niekoho podobať, že takí, akí sme sme dokonalí a ak sa chceme meniť, tak rozhodne nie kvôli tlaku z vonku, ale pre vlastný dobrý pocit – vyhrali sme. A až vtedy to bude mať ten pravý zmysel. Lebo čokoľvek, čo nerobíme s radosťou, nadšením a s vnútorným súhlasom, je proti nám. Akékoľvek plastiky a úpravy sú neprijatie vlastného života, seba. Strach z budúcnosti. Prečo sa máme nenávidieť za to, že starneme a meníme sa? A čím viac strachu – viz citát na začiatku 😉 Priatelia zlatí, všetko je to len ilúzia. Za veľké peniaze ilúzia krásy, spokojnosti a šťastia. Koľko vydrží ilúzia? Kým nespľasne ako balónik. Kým sa z nej nezobudíme. Kým nepocítime následky. Kto nevie starnúť s gráciou, radosťou, tomu nepomôžu drahé preparáty, plastiky ani mladí partneri. Lebo svoje vnútro neoklamú. Len celé trápenie, ktoré riešia pozlátkom zatláčajú hlbšie do podvedomia. Neviem kto to povedal, ale pekne povedal (a samozrejme nehodí sa to len k tomuto) – mnohí ľudia sa podobajú na hroby. Z vonku kvety a vo vnútri zapáchajúca mŕtvola. (program nedostatku sebalásky, sebaistoty, sebadôvery, sebahodnoty)
- spoločenské postavenie, kariéra, majetok, práca, peniaze – len ak budem mať titul, budem niekto. Len ak budem mať značkové auto, oblečenie, drahé dovolenky, luxusný dom, deti na VŠ a samozrejme aj vzhľad z predošlého programu, budem uznávaná, milovaná. Všetko je o malichernostiach, ktorými sa môžem pýšiť pred priateľmi. Vôbec nevadí, že mám obrovské dlhy, dôležitý je povrch. Dôležité je zaujať a byť viditeľná. Ale znovu je to ilúzia šťastia, spokojnosti a radosti. Alebo – ste šťastní, ak musíte doživotne makať v podniku, kde ste len kvôli peniazom, ale ste tam nešťastní? Makať na splátky za drahé auto, ktoré Vám niekto nabúral na parkovisku… dom, bazén, ktoré potrebuje kopec práce, opatery, investícií? A čo to vysoké postavenie? Páči sa Vám, že ste do večera v práci, že vďaka stresu máte nervy a žalúdok na pochode, partnera a rodinu vidíte až večer? Nevadí Vám, že tým možno vytvárate priestor pre iného partnera? Bude Vám to celé stáť za to, ak budete o pár rokov vďaka práci a postaveniu, ktoré je momentálne prioritou, sami? … ešte by som doplnila workoholizmus ako pokračovanie nadmernej zodpovednosti a perfekcionizmu. Pracujem ako drak aby som získala väčšie ohodnotenie a uznanie – čo ale nebýva, zvyčajne na mňa naložia ešte viac .. tu mi mnohí budete oponovať, ale veď to robím pre to, aby sme boli zabezpečení, robím to pre rodinu, pre deti .. milí zlatí, pozrite posledný bod – závislosť na budúcnosti 😉 .. a čo ak tá budúcnosť nikdy nepríde? Čo ak plány, sny a túžby zruší autohavária, krach firmy, rozvod.. a všetko bude úplne inak ako ste si plánovali? .. žite tu a teraz, robte čo robíte s láskou a ak ste v práci len pre peniaze, tak aj za to buďte vďační a nefrflite. Nerobte nič len pre iných, ale hlavne pre seba a užívajte to. Nebuďte otrokmi strojov, domov, domácností. Veci majú slúžiť nám, nie my im 😉 Apropos ženy .. ten prach a špinavé okno počkajú aj do ďalšieho týždňa. Ale choré dieťa, partner, či Vaše zdravie je tu a teraz. Myslite na to, čo je práve teraz dôležité, a aké/ako máte nastavené vlastne priority. (program nedostatku sebaistoty, sebadôvery, sebahodnoty, sebalásky)
- sebevražda, agresivita, krádeže – neuveríte, ale aj toto sú úniky od skutočnosti. Mala som prípad, kedy jediné východisko z trápenia v rodovej línii bola sebevražda (v každej vetve rodiny jeden človek). Ľudia nevedeli ako von z problémov, ktoré ich postretli. Uzatvorili sa do seba (lebo od detstva boli naučení žiť bez lásky, podpory od rodičov, žili v emoc.chlade). Nemali dôveru v seba, v ľudí okolo seba (lebo neboli naučení hovoriť o tom, čo ich trápi). Agresivita súvisí s tým, čo dieťa zažilo v detstve – len pokračovalo v naučených programoch. Radšej udrelo prvé, pôsobilo tvrdo, aby nebolo jemu ublížené (reagovanie cez strach). Krádeže patria k zvláštnej kapitole, mnoho príkladov z praxe nemám, ale z toho, čo som mala možnosť odsledovať, zvyčajne išlo z detstva o nedostatok lásky, pozornosti a program nezaslúžim si lásku, pozornosť. Osobitou kapitolou sú zdedené sklony ku krádeži (kedy má jedinec všetko, ale predsa musí aspoň niečo zobrať). Tu som videla v detstve „odkladanie“ dieťaťa, rodič nedával dieťaťu dostatočnú lásku a pozornosť. Preto si dieťa cez drobné krádeže vynucovalo „haló, všimnite si ma“ – pokojne ma potrestajte, zbite, len si ma prosím všimnite.. a v tomto je odpoveď aj na to, prečo je mnoho problematických detí – rodičia, koľko sa im venujete? Majú nedostatok pozornosti, lásky, komunikácie. Preto potrebujú na seba pútať pozornosť. (program nedostatku sebaistoty, sebadôvery, sebahodnoty, sebalásky)
- závislosť na budúcnosti – závislosť na budúcnosti súvisí s nežitím v prítomnosti, ale v budúcnosti. V očakávaniach, plánoch, snoch. Čím viac žijeme v budúcnosti, tým menej máme lásky v duši – lebo sa zásoba lásky v duši (minulosť cez ktorú sme si zásoby nazberali) prelieva do budúcnosti (do plánov, snov, očakávaní, sústredení mysle na budúce). Ale, pokiaľ nežijeme tu a teraz, v prítomnosti, zásoby lásky v duši si nemôžeme vytvoriť. Lebo len cez prítomnosť si ju vieme vytvoriť. Už sme písali, čo sú zásoby lásky v duši, ale pre istotu pripomeniem: pre dospelých je to oddych – a v ňom čokoľvek, čo nás baví a teší – maľovanie, háčkovanie či pletenie, akékoľvek ručné práce, ale aj práca na záhrade a celkovo pobyt v prírode, pri ktorom vieme vypnúť hlavu.. ďalej šport, meditácie, čítanie kníh, sledovanie vnútorne obohacujúcich programov, návšteva divadla .. ale aj deň v pyžame a s knižkou, posedenie s priateľmi (pozor ale nemýľte si resety hlavy množstvom alkoholu so zberaním lásky do duše 😀 ), skrátka všetko, čo nás teší, robí našej dušičke dobre a vo vnútri sa cítime spokojne. Ale aj (a vo veľkej miere) modlitby, skutky milosrdenstva a pomoc iným. Tieto zásoby treba pravidelne dopĺňať – minimálne raz za týždeň (nedeľa je na to ako stvorená). Ale najlepšie je naučiť sa denne si pre seba nájsť čas pol – hodinku, kedy vypneme hlavu (pre mňa je to pes a les + večerné modlitby).
Dám aj príklady. Prvý dám o tom, ako dokáže rodič odčerpávať budúcnosť vlastným deťom: mnoho mám je samoživiteliek. Žiaľ spoločnosť nerobí nijaké podmienky pre to, aby rodič mohol v pokoji aj pracovať, aj sa venovať deťom a aj popri tom normálne žiť. Mamy (ale aj otcovia, ktorí majú na starosti deti a sú bez partnerky) sa majú čo obracať aby zabezpečili všetko čo potrebuje nielen dieťa, ale aj on + domácnosť a aby mohli ako tak fungovať v zdraví a spokojnosti. Čo sa ale deje, ak je rodič nonstop v práci, dáva málo času, lásky, pozornosti a energie dieťaťu? Odčerpáva mu budúcnosť, lebo sám na/pre seba jej má málo. Svoje zásoby míňa na prácu, chod domácnosti, fungovanie .. a dieťa môže začať – chorľavieť (daj mi lásku, vykašli sa na prácu a všetko okolo, ja som predsa dôležité .. a cezo mňa si oddýchneš, uvoľníš sa z toho neprestajného kolobehu) .. alebo sa zhorší správanie či výsledky v škole (čo je tiež – haló, venuj sa mi, všimni si ma, dávaj mi lásku). A rodič buď vypočuje volanie, alebo nie – odloží dieťa ku starým rodičom, lebo práca je priorita, alebo osud môže urobiť rôzne „srandičky“ a zariadiť všetko tak, aby rodiča donútil byť s dieťaťom – či sa mu to hodí, páči, alebo nie. Ako? Cez spoločnú chorobu, cez nemožnosť odísť z domu, pokazené auto či iné „náhody“. A čas spolu strávený slúži na doplnenie zásob lásky v duši a zásob budúcnosti.
Druhý príklad je ako sami sebe nevedomky odčerpávame budúcnosť. Príklad je o mladom mužovi, ktorý má prioritu prácu, zárobok, biznis, 6 dní v týždni. A jeho najjednoduchší reset je cez víkendy s jointom, alkoholom a priateľmi. Takéto vypínanie hlavy a zabúdanie na problémy sa dá tiež len do času. Kým sa neminie zásoba budúcnosti a osud neprinesie stopky – najskôr v malej forme – v podobe pokazeného auta, ktoré naznačuje spomalenie. Strateného diára či dokladov (vykašli sa na termíny, buď iným človekom), až po chorobu, úraz (kedy je už nútený sa zastaviť a oddychovať). A buď túto lekciu vezme ako spomalenie a reštart vlastného života, priorít a hodnôt, alebo s hnevom a pocitom viny (čo všetko mi utieklo, koľko práce som mohol stihnúť). Mnohí z ľudí, ktorí mali podobný reštart vedeli využiť všetko tak, aby napravili čo dovtedy robili nesprávne. Mnohí nevyužili a pokračovali strmhlav do problémov. A aby som nezabudla na veľmi dôležitú vec, mnoho závislostí sa životom mení, z jednej prejdeme do inej: alkoholizmus vymeníme za workoholizmus. Dám veľahovoriaci príklad jedného staršieho pána, kde sa ukáže kopec motivácii, idealizácii a aj závislostí a ich dôvodov. Hlavnou životnou lekciou (z jeho osobnej karmy + z karmy rod.línie) sú: pýcha/prestíž/arogancia/kritickosť, idealizácie úspešného osudu a spoločenského postavenia (teda snaha niekym byť, niečo dokázať, mať postavenie, moc) a cez to získavaná potreba uznania (cez workoholizmus). V skratke – veľmi úspešný starší pán, ktorý dosiahol od okolia uznanie za svoju celoživotnú prácu (ale nie uznanie a ocenenie samého seba, nedokázal sa oceniť a mať sa rád), sa na konci kariéry z jednej závislosti (na práci a uznaní) presunul do závislosti na alkohole. Počas života nerobil veci s láskou a pre to, že ho bavili, ale pre uznanie od okolia a aby sa mohol tým, čo dosiahol pýšiť (jeho rodina hovorila ako mu stúpala pýcha a arogancia akonáhle dokončil nejaký projekt). Ale čo príde od osudu: buď prídu lekcie cez rodinu (prišli rozvody detí – ktoré on cez svoju idealizáciu spoloč.postavenia veľmi zle znášal – veď ako len vyzeráme v očiach druhých, my, taká úspešná rodina… samozrejme za týmto prišiel hnev a pocit viny, že ako otec zlyhal). A prišli malé úniky od skutočnosti cez alkohol .. kopec hodín mal vedomie a hlavu zamestnanú prácou, ale čo potom, keď mala hlava „voľno“? Prišli výčitky – aj z jeho detstva- kritickí otec, do toho hanba, ktorú mu robili deti, a jediné riešenie ako umlčať hlavu bol alkohol. Ako prešiel na dôchodok, tak alkohol vyplnil všetko. Ukočenie je ale skvelé, po zásahu od dcéry (kedy sme urobili cez čistenia a modlitby maximum), je otec na liečení a svoju zmenu berie vážne. Zatiaľ je výsledok pozitívny, zvyšok je na ňom 🙂
Ak je však úroveň zásahu blokov z detstva veľmi hlboko, je potrebné vyhľadať dobrého psychoterapeuta a prejsť silnejšími terapiami. Lebo ak ste pacient, vaše dieťa bude rovnako pacient, nech by ste sa snažili akokoľvek. Čo je v programoch rodových línii nezakryjete, nevymažete, len s tým musíte pracovať najlepšie ako sa dá/mať to pod kontrolou. Neopakovať chyby predkov.
Všetko slúži ako lekcia a poučenie – ak sa chceme nechať poučiť. Ak vnímame informácie, ktoré nám osud podsúva. Ale tie vieme správne vnímať len cez tu a teraz. Je to otrepané, a počúvame to stále dokola zo všetkých strán. Ale je to skutočne jediná správna cesta ako nežiť v minulosti (v hneve, neodpustení, pocitoch viny – všetko je to skrytá pýcha), ani v budúcnosti (snoch, plánoch, očakávaniach – a následných sklamaniach z toho, že sa život uberá úplne iným smerom ako sme my chceli). Ako si vytvárať zásoby lásky v duši pre seba a potomkov. Ako byť zdravými, spokojnými a touto energiou obohacovať ľudí okolo. A priatelia, vedzte, že to, čo šírite, má vplyv na všetkých okolo Vás. Alebo skúste si to otočiť – ako by mi bolo, ak by som mal/a stretnúť niekoho ako som ja práve teraz … dúfam, že sa usmievate a tešíte sa z toho koho vidíte 😉 Preto vždy vysielajte čo chcete prijímať. A nevadí, že ste jeden z mála. Nejako sa predsa začať musí. A verte tomu, že keď sa Vy budete usmievať, okolie sa postupne tiež rozžiari. A bude tieto energie posúvať ďalej. Nie sme zodpovední len za seba samých, ale aj za to, čo dávame zo seba do okolia. Čo cez vlastné energie dáme potomkom. Preto zásadnou prácou pred príchodom potomka je pustiť minulosť, udržiavať si lásku v duši a kúsok do budúcnosti posúvať pozitívne myšlienky. Veriť, že dostaneme presne to, čo je pre našu dušu najlepšie a vždy ku každému problému tak pristupovať. Je to len lekcia, skúška v Škole Života. A všetci chceme absolvovať najlepšie ako sa dá, že? 😉
S láskou k sebe priatelia, pozerajte do svojho vnútra a vyhadzujte nepotrebné…
Mária 🙂
Autorské články je možné šíriť len s pripojeným aktívnym odkazom na našu stránku www.eldhwen.sk Ďakujeme, že rešpektujete našu prácu.
–
Súvisiace články
