Opakovanie životných lekcií VII. programy z detstva

První co musíte udělat pro sebe: nepomáhám upevnit rodinu, zdraví, život, ale pomáhám nahromadit v duši lásku k Bohu. Tomu napomáhá dobrosrdečnost, schopnost milovat lidi se všemi jejich nedostatky, schopnost přijímat jakoukoliv situaci, zachovávat dobrosrdečnost, schopnost omezit své touhy, vůli. To vede k obnovení jak rodiny, tak zdraví a prodloužení života.

Kým som sa dostala k tomuto článku, dlho som hľadala úvodný citát. Aký návod dať na to, aby sme správne vychovali deti? Alebo aby sme ich vôbec mohli mať? Návod na obsluhu dieťaťa pri pôrode nedostaneme tak, ako keď si kúpime nový spotrebič. Preto urobíme v období tehotenstva a do dospelosti detí kopec výchovných chýb. Lebo skrátka nevieme. Neuvedomujeme si, aké následky majú naše slová na dušu dieťaťa. V tomto článku chcem ukázať programy, ktoré riešime s ľuďmi na terapiách. Aké otlačky dostali od predkov a s čím všetkým neskôr súvisia. Ak ich správne nespracujeme, hromadia sa v nás ako emočné stopy, traumy, záznamy a protiváhu k tomu negatívnemu hľadáme „vonku“, v svetských radovánkach, ilúziách šťastia a lásky. A tie nachádzame v únikoch od skutočnosti a v závislostiach – tie budú rozpísané v ďalšom článku Opakovaní.

Bez zbytočných rečí, poďme na programy, ktoré súvisia s láskou, vzťahom samému k sebe, ktorý ale funguje aj „von“, do vzťahov a výchovy detí:

láska manipuluje – samozrejme že nemanipuluje, manipulujú ľudia. Býva to program „niečo za niečo“. Klasika z detstva – ak budeš dobrá, dostaneš lízatko. A už obchodujeme .. a v dospelosti lízatko naberá vyšší level 😀 Partnera, manžela, milenca – vydierame. Ty ma vôbec nemiluješ, lebo mi nenosíš kvety.. ak odídeš, zabijem sa.. ak tam pôjdeš, ani sa domov nevracaj, viac ťa nechcem vidieť…. ak nebude po mojom, koniec sveta 😀 .. ano, lebo sme v úrovni dieťaťa, trucovitého a dupajúceho človiečika, ktorý je naučený na tento spôsob získavania lásky, pozornosti, uznania. V detstve to fungovalo, vlastne nás to naučili rodičia, tak prečo to nerobiť aj neskôr, keď to vtedy fungovalo na nás? … O kúsok ťažší kaliber je
partner zodpovedá za moje pocity a potreby/partner ma zachráni – slová z detstva – prestaň revať, lebo mi z teba roztrhne hlavu.. buď ticho, bolia ma z teba uši .. prestaň konečne, je mi z teba zle .. a my sa sa cítime previnilo, zodpovední za bolesť, za ne/pokoj rodiča. Trápime sa kvôli tomu a máme pocit viny. A aby sme získali lásku, pozornosť, pohladenie od rodiča, vnímame ako by sme mu ulahodili, čo všetko musíme urobiť – len aby bolo znovu všetko v poriadku. Čo sa stane neskôr? Stávajú sa z nás záchranári. Bejvočáci prvej triedy, ochotní sa roztrhať, len aby sa všetci okolo cítili dobre, aby boli šťastní, spokojní – veď to je náplň nášho života. Zodrieme si ruky po lakte, aby bolo doma všetko tip-top, veď sme za všetko a všetkých zodpovední (v ďalšom leveli sme perfekcionisti a workoholici) … Opačná strana je – zachráňte ma/ čakám na záchrancov – všetci okolo mňa poletujú a starajú sa o moje blaho. Z detstva je to program ktorý v nás vybudovali Matky (zámerne píšem s veľkým – sú to ženy ktoré sa starajú o všetko, všetkých, obetavci – bejvočáci – to, čo je spomínané vyššie) – zo žien vychovajú princezné (alebo rovnaké otrokyne ako sú ony), z mužov princov, ale je to aj program jedináčikov, aj rodín, kde sú uprednostňovaní muži alebo ženy (spomínané už v idealizáciách). Ak nás vychovala Matka, nemuseli sme nič. Všetko sa dialo bez toho, aby sme pohli prstom, mali sme sa kráľovsky. A očakávame to aj v dospelosti, lebo iný život nepoznáme – čerešničkou na tom celom sú romantické filmy, princovia na bielom koni, luxusný život podaný v médiách, ktorý je tým, čo chceme, čo máme vysnívané a sme pre to ochotné urobiť všetko… Fňukáme, emocionálne vydierame, lamentujeme a neuveríte – vždy pritiahneme záchranára! A znova sme v úrovni otrok-otrokár. Na to nadviažeme:
láska je drahá – lebo máme očakávania drahých darov – veď len veľký briliant je dôkaz lásky 😀 .. ak ma miluje, musí mi to dokazovať drahým parfumom, dovolenkou, večerou… na druhej strane je ale strach z toho, že láska je drahá a nemôžem si ju dovoliť. Jedno lepšie ako druhé, že? V detstve je to – nezaslúžiš si to a to, lebo … alebo presný opak, dávame deťom všetko na čo si ukážu, aj keď si to nezaslúžia alebo si to nemôžeme dovoliť, ale kúpime to, len aby: sme mali od nich pokoj, aby sme ukázali že na to máme a pýšili sa pred ostatnými…
nezaslúžim si lásku/nikdy nebude dostatok lásky – môže byť aj následkom predošlého programu. Ak mi rodičia poriadne nevysvetlili pre čo nemôžem niečo mať, detská hlávka si to vysvetlí – nezaslúžim si to. Ak mi namiesto darov neprejavili pozornosť, mám v sebe prázdno a to sa najjednoduchšie dopĺňa cez úniky od skutočnosti a závislosti. Lebo prázdno potrebuje nejako zaplniť. A znovu – najjednoduchšie je čas, ktorý dáme dieťaťu, spoločné hry, prechádzky, tvorenie, šport.. nie hračky, dary – lebo to nie sú dôkazy lásky. Tie majú byť len ako bonus.

Písala som o negatívach, ktoré sa zapisujú, ale mala by som napísať aj pozitívne programy. Tak poďme na to, na čom pracovať, čo deti učiť a čo im zapisovať do podvedomia:

zaslúžim si lásku, existuje dostatok lásky – lásku najlepšie prejavíme časom, ktorý darujeme. Partnerovi, deťom, priateľom, rodičom … ale hlavne sami sebe. Aby sme si lásku zaslúžili, nemusíme robiť nič. Lebo ju už máme. Lásku, ktorú máme „z hora“. Od Boha, Vesmíru, Univerza – nahraďte si čím len chcete… Tá je najdôležitejšia a na nej máme vždy pracovať (a je v citáte na začiatku). Cez túto úroveň (sebe ale aj deťom) budujeme sebalásku, sebahodnotu a cez ne lásku a úctu k ostatným, lebo ako máme radi seba, tak aj ostatných. Čo vyžarujeme, to priťahujeme – koho priťahujete Vám napovie na čom treba popracovať 😉 Ostatné lásky sú len ako dar, môžu odísť tak, ako prišli. Preto lipnutie a závislosť na partnerovi, deťoch ich v istej forme zabíja. Prečo? Lebo
partner nie je môj majetok, láska nepozná hranice – pri tom partner nie je môj majetok, ma napadla scéna z Pyšnej princeznej – „zavaž mi střevíc!“ Pýcha a arogantné správanie krásne ukázali na úroveň otroka a otrokára. Mnohí žiaľ takto zaobchádzajú so svojimi partnermi – lebo sú tak naučení z detstva. A znovu sa vrátim k negat. prejavom na začiatku – láska manipuluje a partner zodpovedá za moje pocity a potreby. Ľudí nevlastníme, a ani deti nie sú náš majetok. Deti sú nám požičané, vybrali si nás, nie my ich. Preto sa k nim správame s úctou, ale zároveň vyžadujeme rešpekt a úctu z pozície „väčšieho“, dospelého, rodiča. Učíme ich zodpovednosti za svoje činy, oni majú počúvať nás, nie my ich – samozrejme myslím obrazne, počúvame sa vzájomne, ale čo po deťoch vyžadujeme, musia plniť. Cez to sa učia sebahodnote, sebaistote – ak ich následne správne oceníme/ohodnotíme. To, že láska nepozná hranice súvisí s tým, že nech dieťa vyvedie čokoľvek, odpustíme mu. Lebo láska nie je závislá na ľudských hodnotách a predstavách. Ale zničiť ju dokážu naše očakávania.
láska je sloboda, dokážem milovať bezpodmienečne – jooj, ťažké lekcie 😀 uvedomiť si, že nikoho nevlastním, nemôžem ho priviazať doma o stôl, nemôžem neprestajne mať pod kontrolou ako sa cíti, kontrolovať kde, s kým je …aké sú to programy z detstva? Kritický rodič a od neho – nesloboda, dirigovanie, neprestajná kontrola a aj strach rodičov – spadneš, dávaj si na seba pozor, kde si bol, kedy prídeš, kto to s tebou je? Atď.. v dospelosti pokračujeme a toto isté aplikujeme na partnera. A čo sa stane ak chceme niekoho uväzniť? Má snahu utiekať. Lebo láska je sloboda. Lebo milovať máme bez podmienok. A partner s nami chce byť, tak bude. Pre nás samotných, pre lásku ktorú k nám cíti – alebo nie. Buď jedno alebo druhé. O čom celá tá kontrola je? O našom nízkom sebavedomí a sebahodnote, strachu, potrebe istoty a bezpečia. Všetko strach z budúcnosti (aj napr. zo samoty). Žiarlivosť je strach, že prídem o partnera, lebo je tu niekto lepší ako ja. Samozrejme je to hlúposť, len naše domnienky, nie pravda. Ak partner od nás uteká, tak len pre to, že mu nedávame to, čo mu dáva iný človek. Chyba je vždy na oboch stranách. Komunikujme, rozprávajme sa, a tak
láska sa vyvíja a rastie, rastiem prostredníctvom vzťahov – lebo každého človeka máme vo svojom živote nie náhodou, ale presne pre to, čo sa vzájomne máme naučiť. K tomu patrí aj prijatie našich rodičov, odpustenie za to, že neboli dokonalými a mali/majú kopec chýb (lebo my sme neomylní a vieme všetko najlepšie, že? 😉 A tak s istým vekom pochopíme, že rodičia nám dali len to, čo mali, koľko vedeli. Nik nám nedá to, čo nevie, že nám má dať. Preto vyčítať rodičom, čo všetko nám nedali je hlúposť. Každý sa vyvíja a rastie, naše deti sú o kus múdrejšie ako my. Prijmite fakt, že detstvo sme mali presne také, ako sme potrebovali pre to, kým sme dnes. Že sme si vybrali rodinu do ktorej sme sa narodili zámerne – lebo zodpovedala našej osobnej karme. Že vďaka rodine sme tými, kými sme dnes. A raz, ak budete mať starých rodičov, nezabudnite mať trpezlivosť – lebo oni ju s nami mali, keď nás učili jesť, chodiť, rozprávať. Majte dostatok lásky a úcty, lebo to, ako sa správate ku svojim rodičom raz dostanete nazad cez svoje deti. A cti otca svojho a matku svoju má tiež iný rozmer. Ak nenávidíme otca, degraduje naša psychika a nervový systém. Ak matku – odchádza fyzické zdravie. Píšem všeobecne, každý máme svoj osud a vlastné odlišnosti. No a na záver – aj keď mohol byť pokojne tento program na začiatku –
láska lieči – nakoniec uzdravíme vďaka nej všetko. Aj svoje detstvo, aj vzťahy a minulosť, aj fyzické telo. Ale poďme od detstva. Čo sa stane ak ochorieme ako deti? Rodičia (by mali) všetko nechať tak a venovať sa nám. Zahrnúť nás láskou, pozornosťou, opatrovať nás. Žiaľ, doba „pokročila“, že deti napcháme liekmi, pustíme telku, počítač alebo iné technické vymoženosti a dieťa je ponechané virtuálnemu svetu. A vzďaľujeme sa od seba, lebo nás naháňa práca, povinnosti, lebo všetko má prednosť pred malou chorou kôpkou v posteli … ale pozor, pohladenie, útechu, pozornosť, lásku mu nedá technika, ale my. Ak nedáme, dieťa uteká do virtuálneho sveta a stáva sa závislé.. V lepšom prípade šupneme dieťa k starým rodičom. A ak sú tí plní lásky, dokážu doplniť dieťaťu to, čo malo dostať od nás. Dokážu nás (ale nie úplne) zastúpiť. Rodičia, uvedomte si, že ak máte choré dieťa, niečo nerobíte správne a ono Vás cez svoju chorobu sťahuje „zo sveta“ do úrovne lásky. Nevyhovárajte sa prosím na dobu, na peniaze alebo prácu. Uvedomte si, že ste za deti zodpovední, ste ich stvoritelia a vzájomne ste energeticky poprepájaní. Vzťah s dieťaťom si môžete vybudovať len v detstve a detstvo utečie ako voda. Ak mu v tomto čase nedáte cez svoju pozornosť dostatok lásky, bude ju hľadať inde – u pochybných priateľov, vo virtuálnom svete, všade tam, kde nájde aké – také uznanie, prijatie … alebo v iných závislostiach (a znovu sa dostávam k pokračovaniu v ďalšom článku 😉 A v puberte nedoženiete to, čo ste mali dať v detstve. V detstve sa budujú základy. A ak ich nemá od nás pevné, puberta prináša zemetrasenia. Ale to by bolo na ďalší článok 😉

Je mnoho úrovní a blokov, ktoré vytvárame deťom, alebo sme dostali od našich rodičov. Priatelia drahí, vedzte, že to nikto nerobí vedome. Sme ovplyvnení tým, čo sme dostali od svojich rodičov, čo do nás zapísali. A oni to dostali od svojich rodičov .. skúste pozrieť na vzťahy starých rodičov + ich súrodencov a nájdete mnoho odpovedí na to, prečo sa rodičia správali ako sa správali. Vychovali Vás tak, ako vedeli. Odpustite im, pustite minulosť a nahraďte ju prijatím, pochopením. Ak to nepôjde na prvý, či piaty raz, na desiaty sa podarí. Sme tu predsa pre to, aby sme si vybavili všetky karmické väzby. A tie s rodičmi bývajú najviac a najsilnejšie zapísané v našom podvedomí. Majte sami seba v láske, úcte a učte to aj svoje deti. Vyžadujte po nich rešpekt a úctu k dospelým, autoritám, predídete tým pýche a arogancii v puberte. Učte ich vlastným príkladom a slovami čo sa patrí a čo nie. Uvedomujte si, že deti Vás počúvajú, aj keď si myslíte že nie. A všetko do seba zapisujú. Ste za tie zápisy zodpovední. Aby ste nemuseli v dospelosti riešiť závislosti, rozvody, krachy …

S láskou Vám všetkým,

ale hlavne môjmu otcovi, ktorý bol pre mňa najväčšou školou,

Mária 🙂

Autorské články možno kopírovať len s aktívnym odkazom: www.eldhwen.sk Ďakujeme že rešpektujete našu prácu.