Opakovanie životných lekcií I.

Alebo- zhrnutie toho, čo už vieme, doplnenie nových informácií a všetko to, čo sa udialo od začiatku roka.

Tému tohoto článku (aj tých, ktoré budú ďalšie dni) mám v hlave už dávno. Obrysy boli, len výplň nie a nie poskladať tak, aby to malo hlavu aj pätu … Mesiac dozadu som  dočítala 7.časť Lazarevovej Diagnostiky karmy a veľa z prečítaného, mi zapadlo do správnych miest odžitého.  Keďže sa jedná o obrovské množstvo informácií, budem sa všetko snažiť sprostredkovať čo najjednoduchšie a obsiahnuť pritom to najdôležitejšie. Čo pokladám za dôležité si zopakujeme. 

Mnoho vecí sa nám dokola v živote opakuje (podobní ľudia, podobné situácie, podobné problémy a konfikty), kým nepochopíme, kde robíme chyby a nezačneme správne reagovať. Znova Vás chcem upozorniť- NEPOZERAJTE na iných, POZERAJTE NA SEBA. Chyba nie je vonku, chyba je dnu. To, čo nám deje, má príčinu, len nie hneď ju dokážeme pochopiť. Všetko ide podľa Božieho plánu, podľa Uvniverzálnych zákonov (alebo si to nazvite ako sami chcete). Skrátka- nič nie je náhoda, všetko má svoj zmysel. Toľko pripomenutie na úvod a ideme na to, čo je v názve.

Od začiatku tohto roku som mala príležitosť pomôcť priateľom, ktorí sa venujú /pomáhajú iným ľuďom. Nie len kartami, ale aj jasnovidectvom či vlastnými energiami. Je to pre mňa veľká česť, príležitosť overiť si mnoho vecí- a ja im za túto možnosť a dôveru veľmi pekne ďakujem.  Najskôr som chcela písať článok pre tých, čo pomáhajú iným, ale myslím, že sa ich súkromný život až tak neodlišuje od ostatných ľudí 🙂 Nikto z nás, ktorí pomáhame  na tom nie sme tak dobre, aby sme povedali, že: „ja som už za vodou, ja už viem všetko, mne sa toto už nemôže stať“… kdežeee 😀 vždy sa objaví nejaký háčik, a my sa ako rybička chytíme. V ďalších článkoch rozpíšem, na aké všelijaké háčiky sa môžeme v živote chytiť. Určite niektorý z háčikov spoznáte, ako ten „váš“ 😉  (ja ich mám tiež zopár :D) No a nakoniec mi z jedného článku vyšla séria, ktorú budem určite časom dopĺňať-  tu sa zastavím a poprosím Vás, napíšte (ak nie priamo na blog, tak mailom) čo by ste chceli viac rozobrať, o čom som nenapísala a chceli by ste si to prečítať.

Pripomínam:

– každý kto sa venuje práci na sebe, každý, kto pomáha iným, každý kto je duchovne trošku ďalej ako je priemer, každý kto vie čo má/nemá robiť, a každý, kto pravidelne číta naše články už veľa VIE.

Čo to znamená?

Začnem od konca. Lazarev raz napísal, že jeho knihy sú nebezpečné. Prečo? Rúcajú staré systémy, ktoré máme v sebe x rokov/životov vybudované a musíme sa stretať s „krutou“ realitou a hlavne Pravdou. Zistíme, že ten iluzórny život okolo nás, ten, ktorý sami žijeme- je úplne niečo iné, ako by malo byť. A tu je „pes zakopaný“- mnohí sa zľaknú a nepohnú sa vpred. Veď doslova makať na sebe je riadna fuška. A povedzme si úprimne- priznať si, že som namyslený egoista, manipulátor a ktoviečo ešte – to dokáže málokto.  ALE! Ak sa nevzdáme a ideme napriek všetkému vpred, chceme si tu a teraz „odpracovať“/pochopiť to, čo sme si kedysi navarili, čo sa nám teraz deje- aby sa to viac neopakovalo, zozberáme všeky následky svojich činov a činov našich predkov- čaká nás zaslúžená odmena. Ale zasa ALE: nečakajte, že to všetko za Vás urobí niekto iný. Nečakajte, že to všetko pôjde ľahko a hneď, ako mávnutím čarovného prútika. Nečakajte, že to dokážete za mesiac.  Nie je jednoduché zbavovať sa mnohoročných nánosov. Všetko chce čas… Navyše- háčky a nánosy nikdy neprichádzajú v jasnej a jednoznačej podobe (o tom budem písať podrobne v ďalších článkoch).  Tie potvorky prichádzajú v rôznych verziách, odtienkoch a úpravách (aby sme ich len tak neodhalili- ale aby sme boli dostatnočne preverení, či správne reagujeme- nech nám do života príde čokoľvek)..toto všetko  dostávame do života xkrát, kým všetko nepochopíme, kým sa skutočne nezmeníme a kým nezačneme žiť, myslieť a konať podľa Božej/Univerzálnej Lásky (nazvyte si to ako chcete, pre mňa je jednoduchší pojem Boh- ako skratka všetkého).

Že nerozumiete ako to myslím?

Tak jednoduchý príklad: neviem plávať- ale chcem sa to naučiť, lebo idem k moru a chcem si to tam poriadne užiť. Naštudujem si všetky techniky, pozriem na nete x videí, kamaráti mi porozprávajú ako sa oni učili plávať, čo mám a nemám robiť..  teda teoreticky viem čoho sa mám vyvarovať, viem čo ne/robiť, ako dýchať, ako kopať nohami a mávať rukami. Prídem k moru, bez váhania sa pustím do vody (veď všetko viem) – a  zrazu zistím: čo tie vlny robia? O tomto nič neviem! Veď sa to všetko hýbe! Ako mám v tomto plávať? … ale skúsim… mávam rukami, kopem nohami, no vlnky ma zalievajú a ja sa napijem slanej vody. FUJ! Toto že je to úžasné more?! Nikdy viac do neho nevleziem! Veď mi ide voda aj nosom – a tá hnusná chuť!

A teraz sa môže stať, že to vzdám a viac do vody nevleziem, nezistím, aké je nádherné plávať a užívať si vodu, splynúť s ňou a nechať sa unášať vlnami… doma budem všetkým hovoriť, aké je  more odporné, hnusne slané, odrádzať iných  od cesty a pobytu pri mori-  a ani neviem ako- stane sa zo mňa obeť. Veď som si to tam musela odtrpieť, neviete si predstaviť, aké to tam bolo hrozné…

Namiesto nových pokusov radšej všetko vzdám- takto je to v mnohých prípadoch a pre mnohých ľudí jednoduchšie. Hľadať chyby inde, u iných, nie u seba. Všetci sú vinníci, len JA som najsamlepšia na svete 😀

ALEBO- nevzdám sa,  budem opakovane skúšať, kým techniku plávania  nezvládnem v praxi ako treba. A vodu začnem milovať…. A ak to nevzdám, budem skúšať plávať v rôznych vodách- jazerách, riekach, s rôznou intenzitou toku, s rôznou hĺbkou a teplotou vody. Ale už sa nebudem obávať toho, do čoho idem. Viem, že sa musím namočiť/ ponoriť, vyskúšať podmienky- a prispôsobiť sa tak, aby mi pobyt vo vode vyhovoval. Týmto spôsobom dokážem plávať hocikde a za hocijakých podmienok.

Už viete ako som to myslela?  Nikdy sa nevzdávame, skúšame znovu a znovu! Nech príde čokoľvek, skúšame a hľadáme spôsoby… na všetko máme dostatok síl, len si toho musíme byť vedomí! Nikdy nedostaneme také problémy, s ktorými by sme si nevedeli poradiť!

… pretože budeme mnohokrát preverení, kým dostaneme vstupenku do ďalšieho levelu. 

Toľko pripomenutie všetkého, čo som už veľakrát písala. Ale pokladala som toto všetko za potrebné pripomenúť;  aby ste mali na pamäti, že to, kde ste nie je náhoda, a to, že čítate tieto riadky je o tom, že ste pripravení plávať 🙂

Zajtra ideme na háčiky/preverovania.

Krásny deň priatelia,

Mária 🙂