O láske

K  napísaniu tohto článku ma primäla knižka Bezpodmínečná láska (Paul Ferrini)-  útla šírkou, ale neskutočne bohatá obsahom! Láska je tu chápaná a opisovaná taká, aká v skutočnosti je. Nejde o vzťah muž/žena, nejde o vzťah k niekomu druhému…i keď aj tieto druhy lásky sú tu spomenuté. Základ lásky je vždy v nás! To, ako sa dokážeme milovať, prijať, uznať to, že sa máme radi, neodsudzujeme sa a neobviňujeme je základ všetkých druhov lásky. Ako  môžeme milovať druhých, pokiaľ nemáme radi seba? I o tom budem písať…

Majstrovské ovládanie myšlienok, je základom osvietenia. Na našich myšlienkach závisí, či  sa k láske približujeme, alebo od nej vzďaľujeme.  Aké jednoduché napísať- aké ťažké uskutočniť! Každá naša myšlienka by mala byť kontrolovaná- všetko nedôležité, škodlivé, neprospešné by sme mali vyradiť. Jediná nepravdivá či škodlivá myšlienka totiž môže rozpútať strach, zúfalstvo, smútok. Preto nám nikto neškodí viac, ako my sami!  Láska ruší strach- vyskúšajte to! Skúste začať milovať človeka alebo situáciu, ktorá vám naháňa strach. Uvidíte, že časom strach zmizne, pretože nemôže existovať strach po boku lásky. Budete namietať že to nie je pravda… Ak sa bojíte, že prídete napr. o milovaného človeka-  čoho sa  v skutočnosti bojíte? Samoty? Životnej neistoty? Že už nikoho k sebe nenájdeme? Toto nie je o láske ale o nás- o našom vnútri. Pokiaľ nám chýba sebaláska, pokiaľ  nenájdeme dostatok lásky  k sebe samému, dovtedy bude prevládať strach.  Avšak bez toho, aby sme zahojili svoje vnútro sa nepohneme vpred. Nikto nám z vonkajšieho sveta nedá toľko lásky, ako si jej dáme my sami! Zamyslite sa nad tým prosím! Pretože len tí, ktorí majú dostatok lásky (a s ňou ide v ruka v ruke aj tolerancia, úcta, pochopenie)  k sebe samému, ju môžu dávať aj druhým.  Pretože len ten, kto miluje bez podmienok, neobmedzuje slobodu svoju, ani nikoho iného. Nesnaží sa pevne zvierať lásku, pretože to znamená časom ju stratiť. Láska je dar, ktorý musí byť neprestajne dávaný. Darca vie, komu má byť dar daný. Zložité však je, pokiaľ niekto odmietne lásku prijať. Pre darcu to však nie je sklamanie, pretože svoju lásku dáva ďalej. Ten, kto miluje BEZPODMIENEČNE, nie je obmedzený tým, komu dať lásku. Nehľadá nikoho zvláštneho, aby mohol milovať. Miluje každého, pretože vie, že každý je hoden lásky. Tento druh lásky sa začína viac a viac šíriť. Láska nedrží nijakých rukojemníkov vo vzťahu, nerobí kompromisy pre dobro jednej, či druhej strany. Kde je prítomná láska, tam neexistuje strach so svojimi nespočetnými podmienkami. Tento „nový“ druh lásky môže existovať len medzi rovnými, medzi bytosťami, ktoré sa naučili milovať samých seba a cenia si samých seba. Ako však toto docieliť?  Úprimnosťou k sebe samému, trpezlivosťou, vzdaní sa strachu, schopnosťou prijať všetky aspekty svojej povahy. Naučiť sa priniesť lásku do všetkých našich zranených častí, ktoré potrebujú byť vyliečené. Nesnažiť sa liečiť iných, kým sami nie sme vyliečení, kým naše srdce nie je naplnené bezpodmienečnou láskou. Až keď sa dostaneme do stavu vnútorného mieru, až potom môžeme zachraňovať iných! Ak si myslíte, že záchranou iných nájdete vlastné šťastie, ste na omyle! Pokiaľ nebudete šťastní v prítomnom okamihu, nikdy nenájdete šťastie! Pokiaľ nie ste šťastní teraz, nehľadajte šťastie v budúcnosti! Musíte zamerať pozornosť na súčasnosť. Iba tu a teraz nájdete šťastie! Duchovnosť spočíva v žití v prítomnom okamihu. Nemá to spoločné nič s tým, čo bolo v minulosti…

Otvorené srdce a myseľ sú dvere,  ktoré sa otvárajú prítomnosťou lásky. Aj keď sú dvere zatvorené, príde okamih, kedy budete vyzvaní, aby ste ich otvorili. Aj keď budete súdiť iných, cítiť sa od všetkých oddelene, sami samučičkí na celom svete , nehodní milovania, znova príde láska a zavolá, aby ste dvere otvorili! Proste a bude vám dané, klopte a dvere sa otvoria. Bojíte sa, že narobíte kopec chýb? No a čo? Všetci chybujeme! Buďme vďační za každú chybu, pretože prináša pochopenie a zlepšenie. Úprimnosťou k sebe i druhým, priznaním sa k nedostatkom nič nestratíme. Neklamme samých seba, majme odvahu prijať svoje chyby, aby sme sa mohli od nich oslobodiť a vzdať sa ich. Neexistuje chyba, ktorá by sa nedala napraviť, neexistuje previnenie, ktoré by sa nedalo odpustiť! Takto sa zbavíme  pretvárky a temnoty v sebe. Svetlo, ktoré je v našom vnútri sa tak bude môcť bez prekážok  šíriť von. Potom to svetlo, ktoré z nás sála,  sa stane pre iných majákom, pravdou,  zdrojom lásky a radosti.  Avšak len tí, ktorí budú chcieť, nás budú nasledovať. Nemôžeme nikoho nútiť, ani presviedčať. Kto bude chcieť- ten požiada o pomoc, kto nie- pôjde svojou cestou. Priateľ predsa nie je ten, kto núti. Priateľ je oslobodený od súhlasu, či nesúhlasu. Priateľ hovorí pravdivo. Môže vnímať veci správne, alebo nesprávne, ale nebojí sa nám svoj názor povedať- pretože necháva na našej slobodnej vôli, ako sa rozhodneme. TO je láska. Priateľ nás totiž miluje rovnako keď povieme áno, i keď povieme nie. Dáva nám svoju radu, ale nám ju  nenúti. Ak sme úprimní, vždy dávame zo seba to najlepšie. Avšak úprimnosť ide ruka v ruke s pokorou- pokorný človek chápe hranice. Nevnucuje svoju predstavu a nečaká súhlas. Pretože chápe, že i my máme rovnako ako on  svoju predstavu, svoj vlastný názor. Odhoďme všetky staré názory, dogmy, zabehnuté predstavy a skostnatené myšlienky. Obráťme sa do vlastných sŕdc, k našim dušiam, kde je skutočná pravda. V nich je skutočné volanie po radosti, pravde, šťastí a pokoji.  Odpovedať na toto volanie znamená vydať sa na cestu. Nezáleží ako ju nazvete, kadiaľ povedie, kto s vami bude putovať. Akonáhle však na ňu vykročíte, otvoria sa vám tajomstvá…. čokoľvek budete na ceste robiť, však musí vychádzať z vášho vnútra. Každá vaša myšlienka zbavená strachu, zbavená nutkania niekoho zachraňovať, niečo riešiť je zázračná. Každá taká myšlienka je oslobodená od zákonov času a priestoru.

V každej duši je hlboko zakorenené volanie po prebudení. Toto volanie je však v nás a len my sami ho počujeme- pokiaľ  počúvame iných,  nezačujeme ho. Potom zistíme, že aj iní počujú svoje vnútro- s nimi sa potom dokážeme spojiť a vzájomne sa podporovať. Ak ich milujeme bezpodmienečnou láskou, žehnáme im, dovolíme im ísť svojou cestou- oslobodzujeme samých seba.  Nie je tu miesto pre súperenie, dokazovanie, nenásytnosť, pretože tu nie je čo dokazovať, nemusí sa nič dokazovať, nič dosahovať.  Vtedy prichádza čas na zázraky.

Dalo by sa ešte mnohé napísať, ale myslím, že na zamyslenie a prehodnotenie nášho pohľadu na lásku stačilo 😀

Článoček chcem venovať človeku, ktorý pre mňa znamená viac, ako som si kedy dokázala predstaviť. Vďaka ktorému som objavila a pochopila, čo JE  SKUTOČNÁ a BEZPODMIENEČNÁ LÁSKA (obrázok, ktorý som mu nakreslila po cca 15 rokoch- kedy som nedržala ceruzku v ruke, je plný skrytých významov… ale námet mám od Azodariany 🙂