Na základe Vašich otázok mi napadlo urobiť tento článok, tak nech sa páči, ako to vidím ja 🙂
V posledných dňoch sa opäť šíria „predpovede“.
Staré mená, nové interpretácie, veľa informácií, ktoré v nás robia zmätok. Videá s dramatickým tónom, a k nim podmienky: Ak neurobíte toto, stane sa tamto…. Alebo aktuálne : Ak nebdiete, prídete o šancu na vzostup. Ak teraz nezareagujete, stratíte šancu…
Mnohí na „zaručené správy“ naskočili. Spochybnili svoje vnútorné filtre. Uverili tomu, že nejaký prorok, či jasnovidec, im zaručene zabezpečí lepšiu budúcnosť, prinesie pomoc.
Prečo to funguje?
V podstate je to jednoduchý mechanizmus. Ľudský mozog je nastavený na prežitie. Keď zachytí hrozbu, aktivuje sa amygdala. Zapne sa poplach. A v stave poplachu:
- klesá kritické myslenie,
- hľadáme rýchle riešenia,
- sme ochotní uveriť jednoduchým odpovediam,
- pridáme sa k nejakej skupine, veď čo ak…
Strach zužuje vedomie, sľub záchrany ho zdanlivo rozširuje.
To je dôvod, prečo fungujú podmienené proroctvá. Ale znovu, prečo a kedy to funguje?
– Keď je svet neistý, človek túži po istote
– Keď je napätie vysoké, túžime po niekom, kto „vidí dopredu“ a zníži nám tým vnútorné napätie
– Keď máme pocit, že nemáme kontrolu, uchýlime sa k „návodom, ktoré fungujú“, k „spoľahlivým rituálom“ . Od niekoho, kto „vie“. Keď je svet neistý, rituál dáva pocit kontroly – ošetríme si ním budúcnosť a nič zlé sa nám nestane.
Podmienená spása vytvára ilúziu bezpečia – a my sa cítime lepšie. No nie preto, že by menila realitu. Ale preto, že to upokojuje náš nervový systém.
ALE! To, čo nás upokojí, ešte nemusí byť pravdivé.
A ešte jedno veľké ALE! Vyššia realita sa netvorí o tretej ráno! Veď ak by to bolo také jednoduché, že budeme bdieť jednu konkrétnu noc, svet by už dávno vyzeral inak.
Čo je dôležité si pri tom všetkom uvedomiť?
Že vyššia realita, osvietenie, 5D a podobné, sa netvorí strachom, nátlakom, hrozbou. A určite nie len tak, lusknutím prsta (nemusím nič pre to urobiť, stačí bdieť). Ak chceme skutočné zmeny vo vlastných životoch, ak chceme vyššiu realitu, tak ju poďme tvoriť:
- vedomými rozhodnutiami,
- sebapoznaním,
- prácou so svojimi emóciami a tieňmi,
- zodpovednosťou za svoj vlastný život,
- kultivovaním ducha
- tvorením vlastného pokoja
- zušľachťovaním charakteru
- vedomým prístupom k tomu, čo sa mi deje
- a mnohým ďalším, čo vyžaduje vytrvalosť, trpezlivosť, odhodlanie a láskavosť zároveň 🙂
A prosím Vás … Nie o tretej ráno. Ale o tretej popoludní, keď reagujem na konflikt so susedom, ktorého pes mi roztrahal sliepku. Na konflikt s partnerom, ktorý zabudol nakúpiť. Na konflikt s deťmi, ktoré si nechcú upratať izbu… atď… Keď volím múdrosť, pokoj, láskavosť namiesto výbuchu, naučeného/automatického správania… Ale aj keď si doprajem oddych namiesto sebaobetovania a nakladania na seba ako na somára.
Skutočná duchovnosť nepotrebuje strašiť. Nepotrebuje ultimáta, nevytvára napätie. Nepotrebuje na nás tlačiť: ak neurobíš toto, príde trest. Skutočná duchovnosť je pokojná. Neponáhľa sa, nevydiera. A hlavne – necháva slobodu. Preto si dávajte pozor vždy, keď sa objavia akékoľvek „zaručené návody“ na vzostup, osvietenie, prechod do 5D a neviem kam ešte. Hlavne, ak sú tam silné podmienky, pocit tlaku, neistota a pochybnosti …
Vždy si pri takých zaručených správach dajte jednoduchú otázku: Od kedy potrebuje Svetlo/Boh/Stvoriteľ vydierať? Odkedy si kladie podmienky? Skutočná duchovnosť je pokojná, pracuje s vedomím a bez tlaku. Neponáhľa sa, nevydiera, len ponúka. Dáva možnosť voľby, rešpektuje slobodnú vôľu. Za sebou zanechá pokoj a uvoľnenie…
A čo ak práve to je dnes najvyššia vibrácia, ktorú vieme sebe a svetu priniesť? Ktorú dnes potrebuje?
Ešte mi napadlo z praxe…
Skúsme sa na chvíľu zastaviť, keď príde nejaká „zaručená informácia“, a dajme si odpovede na:
– Čo práve teraz cítim vo svojom tele?
Je to pokoj, alebo napätie, tlak, strach?
Telo často vie skôr než myseľ, či sme manipulovaní.
– Konám z vedomia, alebo zo strachu?
Ak by som necítila hrozbu, robila by som to isté?
Alebo je moja reakcia snahou vyhnúť sa niečomu?
– Dáva mi toto posolstvo/informácia, návod slobodu, alebo ultimátum?
Skutočné vedomie necháva voľbu.
Strach vytvára pocit „musíš“.
Na záver … toto všetko prichádza v čase, keď sme unavení z toho, čo sa okolo nás deje. Keď chceme mať svetielko na konci tunela. Nejakú pozitívnu motiváciu, aby sme mohli fungovať aj zajtra, aj o týždeň. Víziu niečoho lepšieho, ako je teraz. Takže ak sme podľahli čomukoľvek, nie vždy je to z naivity. Niekedy je to len o tom, že aj my potrebujeme podporiť, povzbudiť.
Majme pozitívne dni plné jasného úsudku,
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
