Psychická manipulácia likviduje partnerské vzťahy. Manipulátormi sú tak muži, ako aj ženy. Aké formy psychickej (emocionálnej) manipulácie existujú? Je ich nespočetné množstvo, ale toto je 41 najčastejšie sa vyskytujúcich. Prečítajte si o najviac využívaných formách psychickej manipulácie, ktoré sa vyskytujú v toxických partnerských, ale aj iných medziľudských vzťahoch.
1. Zámerné nevypovedanie celého osobného príbehu.
Časť osobného príbehu si manipulátor necháva cielene pre seba, aby mohol neskôr takticky využiť nevedomosť ostatných o tom, kým v skutočnosti je pre svoje sebecké zámery. Príbeh vlastného života upravuje manipulátor podľa seba a výlučne podľa toho, aby sa v očiach iných javil ako perfektný, dokonalý a neomylný. Manipulátor sa navonok prezentuje maskou dokonalosti, za ktorou je v skutočnosti zlomyselný, zavistlivý a pomstichtivý človek. Okolie v skutočnosti dlhú dobu nepozná kým manipulátor v skutočnosti je, až do momentu, kým neodhalí svoju pravú tvár v situácii, keď už sa nepotrebuje pretvarovať, lebo získal to, čo chcel.
2. Love-Bombing.
Každodenné bombardovanie prejavmi lásky a neustále zahlcovanie rôznymi komplimentami zo strany manipulátora, s cieľom získať si citovú náklonnosť čo najskôr. Sú to napríklad stovky sms správ denne, či telefonáty každú hodinu a pod. Manipulátor svoju obeť zaplavuje vyznaniami lásky, aby urýchlil proces zaľúbenia sa obete do manpulátora. V momente, keď sa zmanipulovaná osoba stáva citovo angažovanou v citovom vzťahu s manipulátorom, v tom momente to manipulátor začína voči nej zneužívať. Dochádza napríklad k citového vydieraniu či zastrašovaniu druhej osoby, že ju manipulátor opustí, ak neurobí to čo chce.
3. Silent treatment.
Jedná sa o tzv. trestanie tichom. Niekedy sa tomu hovorí aj ako tzv. „tichá domácnosť“. Manipulátor využíva ticho vyvolané odmlčaním sa, ako nástroj na vyvolávanie pocitov viny u druhého, ktorý sa počas takéhoto odmlčania manipulátora trápi v tom zmysle, či urobil niečo zlé resp. čo sa vlastne stalo, že sa manipulátor s ním nebaví. Manipulátor nekomunikuje po určitú dobu, a to dovtedy, pokiaľ manipulovaná obeť nie je vytrestaná neznesiteľnosťou vlastných výčitiek a pocitov viny, aby nakoniec pochopila, že sa má zmeniť na obraz manipulátora a musí mu vo všetkom vyhovieť, aby sa v budúcnosti vyhla opakovanému trestaniu tichom.
4. Predstieranie osobnej zmeny k lepšiemu.
Manipulátor predstiera, že vo všetkom s obeťou súhlasí, priznáva si vlastnú vinu, ospravedlňuje sa, ľutuje to čo spravil a sľubuje že sa už konečne zmení, že už obeti napríklad nebude nadávať, urážať ju, zosmiešňovať či ponižovať. V skutočnosti však vypočítavý manipulátor takýmto spôsobom koná len z toho dôvodu, aby nič netušiacu dôverčivú obeť, ktorá mu dáva druhú šancu, udržal prípútanú pri sebe v dúfaní, že sa tentokrát už konečne zmenil. Túto stratégiu najčastejšie využívajú osoby vykazujúce silné narcistické črty, ktoré sa však nezmenia, čo musí obeť pochopiť preto, aby sa mohla z takéhoto vzťahu vyslobodiť.
5. Predstieraný plač.
Manipulátor simuluje plač s cieľom ovplyvniť druhého tým, že u neho vyvolá pocity viny či vzbudí v ňom potrebu ľutosti. Táto forma manipulácie sa vyskytuje napríklad pri výsluchu osôb, ktoré chcú predstierať postavenie obete, aby dosiahli určitý psychologický resp. iný zisk. Najmä muži vyšetrovatelia majú tendenciu okamžite zareagovať na ženský plač v priebehu výsluchu tým, že vypočúvanú ženu začnú ihneď upokojovať. Prítomnosť ženského plaču môžu mať muži tendenciu vnímať ako vlastné zlyhanie z toho, že žene neporozumeli, hoci ona môže svoj plač v niektorých prípadoch využivať ako efektívny nástroj na provokovanie ochraniteľského komplexu u mužov.
6. Gaslighting.
Jedná sa o mimoriadne toxickú formu psychickej manipulácie a emocionálneho zneužívania. Manipulátor niečo povie a vzápätí resp. neskôr to vehementne popiera, pričom tvrdí, že to nikdy nepovedal, že si to obeť iba vymýšľa pretože sama je chorá a narušená. Takto manipulovaná osoba začína postupne pochybovať o tom, čo manipulátor povedal, pretože je z jeho strany systematicky presviedčaná o tom, že jej úsudok a vnímanie sú chybné, hoci to tak nie je. Ak dochádza ku gaslightingu dlhodobo, obeť prestane postupne veriť vlastným zmyslom a úsudku. „Naozaj to povedal alebo sa mi to len zdalo?“, „Som naozaj ja tá nenormálna?“ a pod. Obete vystavované dlhodobému gaslightingu zo strany partnera sa napríklad sťažujú na poruchy sebavedomia, krátkodobej pamäte a pozornosti.
7. Bagatelizácia podielu viny a prenášanie zodpovednosti (Guilt-Shifting).
Minimalizácia vlastnej zodpovednosti za poškodzujúce konanie manipulátora čo do spôsobených následkov a kategorické presúvanie viny a zodpovednosti vždy zásadne na obeť, ktorá môže vždy za všetko, len by si to mala konečne uvedomiť, aby sa všetko zmenilo a zlepšilo. Ak sa vtedy zúfalá obeť bráni a ohnivo argumentuje, manipulátor vtedy obeť obviní z toho, že reaguje prehnane, precitlivelo a hystericky, a že vlastne to má byť dôkazom toho, že je vinná za to, čo sa jej kladie za vinu, lebo inak by sa predsa tak vehementne nebránila. Jedná sa o veľmi toxický vzorec manipulatívneho správania, ktorý dokázal zničiť nejeden vzťah či manželstvo.
8. Predstieranie a hranie obete (Victim Card).
Manipulátor účelovo predstiera bezmocnosť a vytvára v druhých zdanlivý pocit odkázanosti, čím si druhých, najmä vysoko empatické osoby, zaväzuje k tomu, aby sa cítili byť zodpovedné za to, že mu majú poskytnúť pomoc, čo potom manipulátor dlhodobo využíva vo svoj prospech. Predstieraním bezmocnej obete manipulátor v podstate parazituje na ochote a dobrote iných ľudí, ktorí sa snažia riešiť jeho problémy.
9. Pozitívne podmieňovanie.
Manipulátor si obeť spočiatku zámerne získava rôznymi darčekmi, zahŕňa ju extrémnou pozornosťou a servilným šarmom resp. poskytovaním nadmernej pozornosti. Takýmto spôsobom si manipulátor postupne obeť zaväzuje a neskôr tak vytvára priestor na to, aby jej vyčítal všetko to, čo pre ňu urobil, vykonal, hoci to od neho obeť nikdy sama od seba nežiadala resp. nechcela.
10. Moving the Goal-Posts.
Neustále posúvanie cieľov zo strany manipulátora a zadávanie stále nových úloh obeti, ktorá ich má plniť a neustále tak dokazovať svoju lásku voči manipulátorovi. Manipulátor neustále posúva vytrvalé snahy obete do roviny, že nikdy nie je s ničím spokojný a že to nestačí. V obeti je tak udržiavaný chronický pocit, že nikdy nie je schopná splniť požiadavky manipulátora, ktorý sa neustále snaží o nastavovanie ďalších nových cieľov. U obete dochádza postupne k úplnému vyčerpaniu a emocionálnemu vyhoretiu. Manipulátora obeť nikdy neuspokojí. Manipulátor v podstate žije z emocionálnej energie, ktorú obeť vkladá do toho, aby manipulátora uspokojovala, no nikdy neuspokojila. Takýto toxický vzťah sa nazýva „bezodnou studňou.“
11. Odbočenie od témy (Deflecting).
Dochádza k nej v prípade keď sa obeť snaží s manipulátorom riešiť konkrétny problém, s ktorým ho konfrontuje počas výmeny názorov. Manipulátor však vtedy odkláňa predmet konfrontácie na úplne inú tému a obeť postupne začína byť zúfalá a frustrovaná z toho, že sa nedokáže vrátiť k pôvodnej téme výmeny názorov. Obeť môže neskôr zareagovať dokonca emocionálnejšie, čo následne využije manipulátor proti nej so slovami: „Vidíš, a to je len dôkaz toho, že sa nedokážeš vôbec kontrolovať, to nemá cenu s tebou niečo riešiť…“
12. Sarkastické poznámky.
Jedná sa o pasívnu agresiu, ktorá má verbálnu formu. Manipulátor využíva sarkazmus s cieľom postupne znížovať úroveň sebavedomia obete jej systematickým nenápadným zhadzovaním a zosmiešňovaním, a to napríklad v kruhu priateľov, rodiny, či v kruhu priateľov. Cieľom manipulátora je okoliu ukázať, že má nad obeťou svoju moc a dokáže ju kedykoľvek ponížiť. Takáto obeť sa postupne stáva pasívnou a postupne môže dokonca sama uveriť manipulátorovým slovám o vlastnej nedostačivosti a neschopnosti.
13. Guilt-Tripping.
Jedná sa o neustále provokovanie a udržiavanie pocitov viny u obeti. Manipulátor obeť manipuluje tým, že ju zahlcuje výrokmi typu „Ty ma nemiluješ“, „Ty sa o mňa nestaráš“, „Tebe na nikom nezáleží, len na sebe, pretože si sebec“, „Ty si obyčajný egoista“ „Si psychopat“, „Ty nevieš čo je to ťažký život, mala si to vždy ľahké, ale mne to vôbec neuľahčuješ.“ Cieľom Guilt-Trippingu je udržiavať obeť v stave neustáleho napätia a expektačnej úzkosti z toho, čo príde. Obeť je dlhodobo záplavená negatívnymi pocitmi viny, ktoré sa nikdy nekončia.
14. Falošné lichotenie a zaliečanie sa.
Ide o falošné lichotenie a neúprimné zaliečavé komplimenty, ktorých cieľom je oslabiť racionálnu kontrolu obete do tej miery, aby sa postupne začala manipulátorovi otvárať a zdôverovať a následne mu neskôr bezpodmienečne vyhovela v jeho jednostranných požiadavkách. Komplimenty šikovný manipulátor bude využívať najmä vtedy, ak niečo od obete potrebuje. Akonáhle mu obeť vyhovie, potom si ju už vôbec nevšíma. Obeť sa ale môže snažiť bojovať o pozornosť a priazeň manipulátora, pretože k nemu začala prechovávať sympatie a citovú náklonnosť. Citovú náklonnosť obete môže manipulátor využiť neskôr, v prípade, ak bude opäť od obete niečo potrebovať, pričom obeť mu zase ochotne vyhovie.
15. Izolácia obete.
Manipulátor, najmä ak sa jedná o rozvinutú narcistickú osobnosť, postupne izoluje svoju obeť od rodiny a priateľov. Obeť sa postupne stáva emočne vyprahnutá a pasívna, finančne a psychicky závislá na osobe manipulátora, ktorý ju úplne ovláda. Manipulátor obeti bráni v osobnom rozvoji a samostatnosti, zakazuje jej telefonovať, písať maily, drží ju v domácnosti, zadáva jej nezmyselné úlohy, ktoré má splniť v určitom čase a ak ich nesplní, potom je verbálne či dokonca fyzicky agresívny. Jedná sa o závažnú formu psychickej manipulácie, ktorú je možné považovať za psychické týranie.
16. Predstieranie úprimných prejavov lásky a empatie.
Manipulátor takýmto spôsobom koná vedome a účelovo, s cieľom dostať sa obeti „pod kožu“ a oslabiť jej racionálnu kontrolu, s cieľom, aby sa postupne začala zdôverovať so svojimi najväčšími tajomstvami, strachmi, obavami, túžbami a pod. Manipulátor neskôr takto získané informácie od obete použije proti nej. Získané informácie si však manipulátor necháva ako eso v zálohe a využije ho najmä vtedy, keď chce obeť potrestať či získať nad ňou kontrolu, keď sa obeť bráni alebo hrozí že sa od manipulátora odpúťa.
17. Právo domáceho súdu.
Manipulátor si vyhradzuje výlučné právo kladenia otázok či to je cez deň alebo neskoro v noci. Obeť je nútená k tomu, aby okamžite reagovala na otázky a odpovedala, bránila sa, zdôvodňovala, vysvetľovala kde bola, s kým bola, prečo tam bola, dokedy tam bola a pod., a to najmä v tom prípade ak je manipulátor patologicky žiarlivý. Obeť sa postupne stáva psychicky vyčerpanou, uzatvára sa do seba, stáva sa pasívnou, izolovanou a prestáva komunikovať s okolím. Uvedené konanie manipulátora je možné považovať za psychické týranie.
18. Chodenie po špičkách okolo manipulátora (Walking on
Eggshells).
Manipulátor je v očiach obete neustále náladový a nepredvídateľný vo svojich reakciách, a to až do takej miery, že obeť má strach na manipulátora akokoľvek reagovať, niečo povedať či dovoliť si argumentovať, či vyjadriť svoj názor, pretože sa bojí prudkého negatívneho afektu manipulátora. Postupne dochádza k tomu, že sa obeť začne úplne vyhýbať akejkoľvek konfrontácii s osobou manipulátora a zotrváva v pasívnej pozícii len preto, aby bol konečne kľud. Uvedené konanie manipulátora je možné považovať za psychické týranie.
19. Systematické podceňovanie a ponižovanie.
Manipulátor obeti neustále, v rôznych situáciach či už v súkromí alebo na verejnosti, opakuje napríklad: „Bezo mňa si len obyčajná nula, ty chudera“, „Čo by si ty bezo mňa robila, veď nič neznamenáš“, „Vidíš ako ma potrebuješ, tak o čo sa tu snažíš?“, „Keby si nemal mňa, teraz by si bol úplne sám ty jeden chudák“, „Nikdy si nič nedotiahol do konca, veď sa len na seba pozri do zrkadla, aby si sa presvedčil, že ty si nikto“, „Neviem či je to dobrý nápad o čo sa teraz snažíš, mal by si radšej počúvať mňa, ja som vždy vedela, čo je pre teba najlepšie, takže keď nevieš, radšej sa ma opýtaj, pretože to zase všetko len svojou nekonečnou neschopnosťou pokažíš…“
20. Pohŕdavé a vrchnostnenské vystupovanie.
Manipulátor, na rozdiel od obete, vždy všetko vie, o všetkom počul, všade bol, všetko videl, na všetko vždy pozná správnu odpoveď. Manipulátor apriori znevažuje akúkoľvek osobnú skúsenosť obete a dáva jej pohŕdavým spôsobom najavo, že jej skúsenosť nič neznamená. Manipulátor chce takýmto spôsobom dosiahnuť to, aby sa obeť postupne začala neustále uisťovať u manipulátora a stala sa tak závislou na jeho názoroch, postojoch a radách.
21. Univerzálna morálna autorita.
Manipulátor sa v očiach obete pasuje do pozície výlučnej morálnej a etickej autority, ktorá má, ako jediná vo vzťahu, výlučné právo obeť jednostranne hodnotiť, posudzovať a nastavovať jej správne kritériá toho, ako by sa mala správať, aké názory a postoje by mala zastávať. Manipulátor vystupuje ako solipsticky a egocentricky tyran. Jedine jeho výklad sveta a medziľudských vzťahov je ten najlepší. Úlohou obete je, aby sa tomuto autoritatívnemu naratívu manipulátora bezvýhradne podriadila. Uvedené konanie manipulátora je možné považovať za psychické týranie.
22. Vyťahovanie starých krívd pri hádke.
Manipulátor pri hádke s obeťou zámerne vyťahuje staré krivdy, ktorými sa snaží prekrívať aktuálny dôvod hádky. Manipulácia spočíva v tom, že obeť sa „zamotáva do siete“ minulých konfliktov a vôbec sa nerieši aktuálny konflikt. Obeť postupne ustupuje a vzdáva sa, pričom aktuálny konflikt zostáva nevyriešený a psychické napätie v obeti pretrváva. Uvedené konanie manipulátora je možné, v určitých prípadoch, považovať za emocionálne týranie.
23. Kontrolujúce správanie (Controlling Behavior).
Manipulátor obeť neustále kontroluje a požaduje od obete, aby mu každú chvíľu oznamovala kde sa nachádza, s kým telefonuje, koho stretla, o čom sa s niekým rozpráva, kedy príde domov a pod. Obeť je nútená manipulátora neustále ubezpečovať a uisťovať, že všetko je v poriadku. Obeť sa postupne vyčerpáva, pretože prichádza o osobnú slobodu a súkromie v komunikácii s iným ľuďmi. Manipulátor je schopný obeti odoslať denne stovky sms správ, v ktorých sa pýta na rôzne detaily z priebehu dňa obete, pričom obeť je nútená k tomu neustále odpovedať a informovať manipulátora o všetkých svojich denných aktivitách. Uvedené konanie manipulátora je, v určitých prípadoch, možné považovať za psychické týranie.
24. Dvojitý štandard (Double Standard).
Tu platí, „Ja to môžem, Ty nie.“ Manipulátor voči obeti uplatňuje dvojaký meter. Manipulátor si môže dovoliť všetko, obeť iba to, na čom sa dohodne s manipulátorom a on jej to odsúhlasí ako najvyššia morálna autorita. Manipulátor je presvedčený, že vie najlepšie, čo je správne a čo nesprávne, čo sa môže a čo nie. Manipulátor vytvára pravidlá, ale sám si vyhradzuje právo ich kedykoľvek porušiť s odôvodnením, že zmenil názor a postoj. Manipulátor môže ísť napríklad večer do baru sám, obeť sama ísť nesmie. Manipulátor sa na firemnom večierku môže s druhými rozprávať, obeť nemôže. Manipulátor nemusí oznámiť, kedy príde domov, obeť to oznamovať musí vždy. Manipulátor sa môže pozerať po iných, flirtovať s nimi, obeť to nemôže.
25. Veď iba žartujem, to nerozumieš vtipu? (I was just joking).
Uvedené manipulátor využíva pri obeti v prípade, ak obeť zareaguje precitlivelo a chce sa konfrontovať po tom, čo manipulátor vyslovil napríklad nevhodnú narážku či uštipačnú poznámku na vzhľad alebo nejaké správanie sa obete v určitej situácii. Obeť následne zareaguje a chce si to vyjasniť, požaduje vysvetlenie a manipulátor celú situáciu vzápätí otočí so slovami „Bol to iba vtip, ty vôbec nerozumieš vtipu?“. Obeť na to reaguje ešte viac podráždene a cíti sa byť frustrovaná z nepochopenia a nevypočutia toho, čo jej na správaní manipulátora prekáža.
26. Dve tváre (Dr Jekill & Mr Hide).
Manipulátor je milý, usmieva sa, koketuje, zdanlivo sa zaujíma o sociálne okolie napr. na verejnom večierku, ktorého sa učastní aj obeť, ktorá manipulátora sprevádza ako životný partner/partnerka. Neskôr, keď prichádzajú domov, manipulátor úplne zmení tvár a správanie, začne byť zrazu ironický, pasívne agresívny, posmieva sa obeti, ponižuje ju, komentuje ako sa na večierku správala a pod. Manipulátor má dve tváre, jednu, ktorou je falošná maska spoločenského a chápavého človeka, ktorú používa najmä pri sociálnom styku a potom druhú, pravú tvár, ktorá je nevľúdna, agresívna, necitlivá, ale tú pozná iba obeť, pretože manipulátor sa na verejnosti kontroluje. Uvedené správanie manipulátora je možné považovať za psychické týranie.
27. Cvičené opičky na gumičke.
Manipulátor využíva k posilňovaniu svojho toxického vplyvu na obeť tzv. „flying monkeys“, ktorými sú servilní priatelia manipulátora, ktorí konajú vždy v jeho prospech, sú zásadne na jeho strane a spolu s manipulátorom vždy kriticky hodnotia správanie obete, ktorá sa nedokáže brániť proti názorovej presile a postupne nadobúda dojem, že okolie má v kritke smerovanej voči nej pravdu, pretože je v prevahe. Uvedená manipulácia sa častokrát vyskytuje v toxických vzťahov medzi partnermi, kde jeden partner využíva okolie, ktoré získava na svoju stranu, za účelom vytvárania rôznych očierňujúcich kampaní voči obeti.
28. Triangulácia (Triangulation).
Manipulátor do vzťahu s obeťou zámerne zaťahuje tretiu osobu, ktorú využíva ako referenčný subjekt, s ktorým obeť v niečom porovnáva. Manipulátor napríklad hodnotí správanie obete a porovnáva ho so správaním iného človeka, ktorého napr. obeť pozná. Žena manipulátorka napríklad hodnotí muža takým spôsobom, že ho porovnáva s iným mužom (napr. spoločným priateľom) čím môže chcieť u muža provokovať žiarlivosť – „Pozri sa čo on všetko robí pre partnerku“, „Kam chodia oni na dovolenku a my nechodíme vôbec nikde“, „Aký je on voči partnerke pozorný a ty si ma vôbec nevšímaš“, „Aké majú oni veľké auto, nový dom, deti, majetok a ty si neschopný.“, „Keby som ja mala takéhoto partnera, bola by som šťastná, zle som si vybrala“. Manipulátor tým provokuje u obeti okrem žiarlivosti aj potrebu súperiť s treťou osobou o priazeň manipulátora. Triangulácia je možná aj s objektom. Ak napríklad dochádza medzi manipulátorom a obeťou k hádke, manipulátor zrazu pozrie na telefón a začne sa venovať písaniu správy a usmieva sa pri tom, namiesto toho, aby sa venoval riešeniu hádky s obeťou. Obeť sa vtedy cíti nahnevaná a frustrovaná. Uvedené správanie manipulátora je možné, v určitých prípadoch, považovať za psychické týranie.
29. Zámerné provokovanie žiarlivosti.
Manipulátor zámerne vyvoláva žiarlivosť u obete napríklad vyvolávaním nevhodných situácií, v ktorých zámerne flirtuje a koketuje s inými osobami, pričom vtedy očakáva, že obeť bude chcieť svoju lásku a citovú náklonnosť manipulátorovi dokazovať a bude reagovať konfliktnou žiarliveckou scénou. Ak obeť pri tomto koketnom a flirtujúcom nevhodnom správaní manipulátora vtedy nijako nezareaguje, manipulátor sa jej neskôr môže pýtať „Tebe vôbec nevadilo, že so mnou iní flirtovali?“ Faktom je, že v skutočnosti s inými flirtoval a koketoval manipulátor.
30. Vyhrážanie že si ublíži.
Obeť je opakovane vystavovaná úporným rozhovorom, telefonátom, esemeskám, v ktorých sa emotívny a rozrušenie predstierajúci manipulátor vyhráža, že si ublíži, že spácha samovraždu, pričom z toho viní obeť, ktorej vtedy priamo alebo nepriamo pripomína, že to bude ona, kto to bude mať na svedomý. Jedná sa o mimoriadne toxickú formu psychickej manipulácie, ktorá je typická u osôb, ktoré vykazujú prvky emočne nestabilného správania. V niektorých prípadoch, môže mať takéto konanie manipulátora rozmer psychického týrania.
31. Dáma v úzkych (Damsel in Distress).
Manipulatívna taktika, ktorú využívajú predovšetkým ženy voči mužom. Žena – manipulátor pri mužovi predstiera tieseň, bezbrannosť alebo situáciu, v ktorej potrebuje s niečim pomoc, hoci by si s tým vedela poradiť sama, čím u neho vedome provokuje správanie záchrancu – „bieleho rytiera.“ Muž sa tak cíti byť dôležitý, pričom manipulátorka to vie a zámerne u muža sýti pocit dôležitosťi, moci, aby jej v niečom vyhovel. Neskôr môže žena využívať takéhoto muža na odvoz, nákupy, opravy byty a pod. Muž to robí pre ženu z toho dôvodu, že dúfa, že jedného dňa ženu získa ako partnerku.
32. Infantilizácia.
Manipulátor obeť zámerne infantilizuje, pričom sa k nej správa ako k malému, neschopnému a závislému dieťaťu. Manipulátor robí z obete nesamostatného človeka, neustále ju napomína v reči, upravuje jej oblečenie, napráva po nej veci v domácnosti a vyčíta jej neustále „Vidíš, že ty nič nevieš, všetko musím po tebe neustále naprávať, opravovať, upratovať a pod.).
33. Vydieranie hrozbou podania trestného oznámenia.
Manipulátor sa obeti vyhráža, že oznámi vymyslené znásilnenie, ak obeť neurobí to, čo manipulátor chce, čo manipulátor žiada.
34. Vezmem si Ťa, ale potrebujem tvoju pomoc.
Túto manipuláciu využívajú mužskí podvodníci, ktorí sa obeti častokrát predstavia ako sympatickí zahraniční vojnoví veteráni, ktorí potrebujú pomôcť a chcú potom obeť navštíviť, aby s ňou vytvorili vzťah. Manipulátori si vyberajú za svoje obete dôverčivé a samotou frustrované ženy, ktoré zvyknú podľahnúť šarmu manipuátora a posieľajú mu nezriedka vysoký finančný obnos peňazí, pretože uverili, že ak mu pomôžu, on sa s nimi ožení.
35. Manipulácia zámerným odopieraním sexu.
Manipulátor obeť manipuluje tak, že má s obeťou sex len vtedy, ak obeť niečo pre neho urobí, niečo mu kúpi, v niečom mu vyhovie a pod. Ak obeť manipulátorovi nevyhovie, obeť je potrestaná odopretím sexu. Manipulátor takýmto spôsobom koná najmä vtedy ak sa obeť napríklad nespráva tak, ako si praje manipulátor, ak obeť nerobí presne to čo chce manipulátor a pod. Uvedená forma manipulácie sa vyskytuje najmä v toxických partnerských vzťahov, v ktorých jeden z partnerov zneužíva citovú náklonnosť druhého partnera za účelom získania psychologického resp. materiálneho zisku.
36. Čierno-biele videnie a zovšeobecňovanie (Hypergeneralization).
Manipulátor ponúka ako univerzálny výklad výlučne svoje subjektivistické hodnotenia, ktoré sú však extrapolované. Manipulátor dáva obeti jasne najavo, že chce buď všetko alebo nechce nič, a že je to výlučne obeť, kto sa musí snažiť zmeniť, pričom manipulátor uvádza celý list v čom sa konkrétne sa má obeť zmeniť, inak vzťah, podľa manipulátora, nemá zmysel a mali by sa radšej rozísť. Obeť sa zo strachu z opustenia postupne vzdáva vlastných názorov a mení sa na obraz manipulátora, aby udržala existujúci vzťah.
37. Emocionálna indiferentnosť.
Obeť sa napríklad pýta manipulátora na jeho názor na niečo „Páči sa ti táto reštaurácia, chceme ísť sem?“ Manipulátor vtedy iba neurčito pokrčí ramenami, ale verbálne svoj názor nevyjadrí, takže obeť sa môže iba domnievať čo svojou reakciou manipulátor práve myslí resp. čo prežíva. Takýmto toxickým správaním v podstate manipulátor udržiava u obete psychické napätie a vyvoláva pocity viny, že urobila niečo zlé, avšak obeť nevie čoho konkrétne sa mala dopustiť, môže sa to len domnievať, čo jej spôsobuje trápenie. Táto forma manipulácie sa dá považovať za psychické týranie.
38. Cirkulárne hádky neskoro večer (Circular Conversations).
Neustále a opakované kladenie otázok neskoro večer (Night Interrogation) a požadovanie rôznych zmien v správaní obete, ktorá je bombardovaná výčitkami. K cirkulárnym hádkam dochádza najmä neskoro večer, keď je obeť vyčerpaná a chce ísť spať. Manipulátor chce zámerne práve vtedy s obeťou riešiť konflikt, pričom je neodkloniteľný a nechce počkať do rána. Manipulátor zámerne vyvoláva hádky, konflikty a nedorozumenia neskoro večer, pretože obeť je vtedy unavená a preto existuje vyššia pravdepodobnosť, že bude napokon súhlasiť s požiadavkami manipulátora, a to len preto, aby už mala konečne pokoj a mohla ísť spať. Túto formu manipulácie je možné považovať za psychické týranie v prípade, ak k nej dochádza v partnerskom vzťahu dlhodobo.
39. Čierna ovca rodiny (Family Scapegoat).
Jedná sa o takú osobu na ktorej si všetci vyvršujú svoju osobnú frustráciu, aby sa tak odkláňali od podstaty riešenia problému, ktorý tkvie úplne niekde inde. Narcistickí rodinní príslušníci si napríklad vytypujú jedného, najčastejšie empatického a obetavého, člena rodiny ako obeť, na ktorú potom zvaľujú úplne všetko a obviňujú ju za všetky existujúce rodinné problémy. Na opačnej strane potom stojí tzv. „zlaté dieťa“, jedná sa o takého vyzdvihovaného člena rodiny, ktorého rodinní príslušníci za všetko chvália, a ktorý je nimi extrémne ochraňovaný a bezhranične obdivovaný. Keď potom obeť, ktorá je „čiernou ovcou“ opúšťa takúto toxickú rodinu, tá začne postupne celá kolabovať, pretože jej narcistickí členovia sa náhle konfrontujú s neznesiteľnou skutočnosťou, že už nemôžu za svoje problémy viniť niekoho druhého, len samých seba.
40. Účelová psychopatizácia a psychopatologizácia.
Pri tejto mimoriadne toxickej forme manipulácie manipulátor dáva obeti účelovo nálepku psychopata resp. narušenej osobnosti, ktorá by sa mala dať okamžite liečiť a niekto by s tým mal rýchlo niečo urobiť. Manipulátor obeť takýmto spôsobom znevažuje v kruhu priateľov, známych, ale aj na pracovisku. Manipulátor obeť uráža a označuje ju rôznymi laickými diagnostickými termínmi, napríklad „Je psychicky narušený.“, „Je nepríčetná“, „Má nejakú poruchu, ktorá by sa mala liečiť.“, „Je úchylný.“ a pod. Podstatou tejto formy manipulácie je to, že manipulátor proti druhému partnerovi vyťahuje rôzne situácie, ktoré zámerne označuje za patologické, zvrátené a perverzné. Pychopatizácia a psychopatologizácia osoby partnera je manipulátormi využívaná napríklad v konaniach o zverenie maloletých detí, s cieľom dosiahnuť obmedzenia rodičovských práv druhého partnera. Manipulátor sa častokrát chodí účelovo sťažovať na správanie partnera k rôznym odborníkom, ktorých žiada, aby mu vystavili potvrdenie o tom, že ich partner je psychopat. Manipulátor patologizuje správanie druhého partnera s cieľom vytvoriť potrebu riešinia jeho osoby psychiatrickými opatreniami, ktoré by zároveň obmedzili jeho rodičovské práva.
41. Očierňovanie, ohováranie a démonizácia druhého rodiča pred maloletým dieťaťom.
Cieľom tejto formy psychickej manipulácie je dosiahnuť u maloletého dieťaťa averziu a negativizmus voči druhému rodičovi. Táto averzia a negativizmus majú však iracionálny základ. Maloleté dieťa preberá negativistický naratív toho z rodičov, u ktoreho je vo výlučnej osobnej starostlivosti, a teda má na neho väčší vplyv. Rodič-manipulátor maloleté dieťa systematicky indoktrinuje negativistickým postojom voči druhému rodičovi, s cieľom vytvoriť v okolí dojem, že dieťa druhého rodiča odmieta a nechce sa s ním už viac stretávať. Uvedená forma manipulácie sa využíva rodičmi najmä v konaniach o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
(© Ondrej Kubik, 2025)
kriminálny psychológ a právnik
iKP
zdroj: Inštitút kriminálnej psychológie
