AROGANCIA vs. ÚCTA

Poprosila som našu stálu čitateľku o článoček- ĎAKUJEME jej- a tu ho máte 🙂 

Podnetom na napísanie tohto článku bol istým spôsobom návrh ktorý som dostala, aby som sa na túto tému pozrela bližšie a rozobrala ju. Okolnosti na seba nenechali dlho čakať a ja som sa zrazu ocitla vo víre „náhod a podivných zhôd“, ktoré mi túto tému poobracali z tých najrôznejších strán. Sama som ostala prekvapená nad množstvom tvárí, za ktorými si arogancia spokojne číha a tvári sa ako všeličo iné, len nie to, čím skutočne je. To ostáva pri povrchnom sledovaní starostlivo schované.

Jej korene siahajú, aspoň v mojom prípade až do detstva, kedy mala podobu
porovnávania sa s druhými v tom, čo všetko dokážeme ako rodina lepšie a krajšie ako ostatní. Možno si poviete, že veď tento jav je celkom bežný a dokonca sa používa na hodnotenie druhých a porovnávaniu sa nevyhnú ani deti od najútlejšieho veku, kedy sa mamičky a oteckovia hrdo pýšia tým, ako ich potomstvo dokáže rýchlo chodiť, rozprávať, vyhrať súťaže atď. Na nástenku sa dostanú len tie „najkrajšie“ výkresy. Odmena čaká teda len na víťazov. Áno, súhlasím, stále je meradlom niečo, alebo niekto. Stále prekonávame nejaké méty a dosahujeme pomyselné víťazstvá. Ale zamyslel sa niekto nad tým, aká je odvrátená strana tejto mince a čo všetko môže vyvolať nielen v detských hlavách ? Myšlienky typu : Som lepší lebo. Som hodnotnejší lebo. Ale aj tie opačné. Nie som hoden, lebo … Prejavia mi uznanie vtedy, keď… A tu sa roztáča kolotoč na lepšieho a hodnotnejšieho, a teda hodného nášho záujmu a prejavov obdivu. Zámerne nepíšem, že prejavov lásky. Láska totiž podmienky nekladie, aj keď mi si ju veľmi často s nimi spájame. Podmieňujeme ju. Ak niekoho ľúbim, tak ho ľúbim takého aký je, nie to, či pekne namaľoval obrázok, alebo najkrajšie zaspieval pesničku. Za to mu môžem vyjadriť svoje uznanie, ak to pokladám za vhodné. Tu je totiž veľmi tenká hranica, kedy tieto prejavy môžu skĺznuť do pýchy, pocitu nadradenosti a vlastnej neomylnosti a dokonalosti. Výsledkom potom môže byť už spomínaná arogancia, kedy seba postavím na piedestál a čakám, že druhí ma budú ospevovať tak, ako to doteraz robili stále, keď som niečo dokázala. Kto si to neuvedomí, veľmi rýchle sa do tejto pasce chytí. Potom je už len krôčik k tomu, aby sme sa začali k ľuďom aj takto správať. Ako? No predsa podľa ich zásluh, postavenia, množstva titulov pred menom alebo za nim, podľa toho čo majú oblečené, v akom aute sa vozia, kde chodia na dovolenky, v akom byte alebo dome bývajú atď. A za všetkým je pekne ukrytá arogancia, ktorá sa teší zo svojej sily a vplyvu na tak veľké masy ľudí. Spokojne vyvoláva pocity oddelenosti, strachu, závisti, nenávisti, pýchy, ale aj sklamania, nedostatočnosti, ublíženosti a frustrácie. Všetko to vedie k tomu, že namiesto spolupráce nastáva boj a úctu vymení arogancia a pohŕdanie. Bavíme sa s tými, ktorí sú toho hodní. Posudzujeme a odsudzujeme tých, ktorí nespĺňajú naše normy dokonalosti. Poučujeme o tom, čo je pre druhých dobré a vhodné. Niekedy ideme vo svojej arogancii až tak ďaleko, že tých, ktorí sa nechcú podvoliť a idú svojou cestou, jednoducho vylúčime zo svojho života a dáme im nálepku druhotriednosti.

Zásadu, ktorou by sme sa zrejme mali riadiť v živote znie jednoducho, ale častokrát na ňu zabúdame. Nad nikoho sa nevyvyšovať a pred nikým sa neponižovať.

Ešte zopár vecí, ktoré ma v spojení s týmto článkom napadlo, čo vlastne nadväzuje aj na priority a idealizácie:

mnohí  si neuvedomujú, že svojimi slovami vplývajú na všetkých okolo. Rodičia učia svoje deti. Nimi sú najviac ovplyvnené. Ak sa naučia/prevezmú od rodičov napr. postoje odsudzovania, posudzovania- nevedomky preberajú karmu rodu/rodovej línie. Teda neznečisťujú si len svoju karmu, ale dolejú do pohára karmy rodiny svoju energiu. Toto sa dokáže zberať sedem až deväť generácií dozadu. Napr. najčastejšie sa pokorenie pýchy (teda zrušenie arogancie v akejkoľvek podobe) prejavuje na deťoch ako: problémy s pokožkou (tvár sú ideály), s vlasmi, močovým a tráviacim  systémom (veľké požiadavky na okolie). Ženské problémy/silné krvácanie/bolesti- priveľké duchovné nároky na niekoho, kto je vám blízky. Nohy súvisia s osudom (zmeniť osud/smerovanie), schopnosti sú spojené s rukami, oči s intelektom, chápaním, vedomím. Je toho veľmi veľa! Ale samozrejme nie všetko môžeme zhodiť na predkov 😀